Fórum

14 príspevkov

17

11:01

júl

2017

Minsk - porovnanie

Minsk - porovnanie

Minsk - porovnanie A čo je v Minsku iné než v Kyjeve? Je tu rapídne zimšie, v noci v hoteloch aj počas leta. V Kyjeve môžete večer sedieť na terase v krátkych rukávoch, tu nie. Svetlo je tu už o štvrtej ráno a ešte do jedenástej večer, mal som taký Škandinávsky pocit. Pivo je tu lepšie než na Ukrajine, v oboch som skúšal aj “kraftovyje píva”, tu je ako keby kvalita Pobaltských krajín a tá je vysoká, aj keď o tom svet ešte nevie. Na Ukrajine nájdete slušné brandy (kaňak), tu je to už iba vodka. Chleba ako keby bol fínsky, je to ten veľmi tmavý chleba, tak tmavý ťažko zohnať aj u nás. Na Ukrajine je národnou polievkou boršč, tu je to mastná soljanka. Na Ukrajine sú národným jedlom vareniky (ukrajinské pelmeny – plnené cestové taštičky), tu sú to draniky, čo sú posúšiky ako keby zemiaková baba. Hríby a kapusta sú rovnako prítomné, veď ide o slovanské krajiny. Vareniky aj draniky dostanete vo väčšine reštaurácii. Nie je to teda taká vzácnosť ako zohnať bryndzové halušky u nás. O Bieloruskách sa hovorí ako o najtypickejších blondínach. No nie je to pravda. Blondíny sú na Ukrajine, tu nájdete rádovo viac brunet. Nemajú okrúhle tváre, ale úzke. Minsk bol za Sovietskeho zväzu mestom škôl a univerzít a tak sú obyvatelia značne vzdelaní. V Kyjeve aj Minsku hrá kultúra dôležitú úlohu a nájdete tu množstvo divadiel, operu, filharmóniu, cirkus na veľmi, veľmi vysokej úrovni. Metro je v Kyjeve hlboké, neuveriteľne hlboké. V Minsku ako keby iba raz hrabli bagrom do zeme, je totálne pod povrchom a omnoho menšie než v Kyjeve. Obe metrá však fungujú perfektne a fungujú rovnakým systémom - na žetóny. No je Pravda, že stanica Arsenalnaja v Kyjeve so svojimi 105 a pol metrami je najhlbšia na svete. Dnešný Kyjev je pre cyklistov tabu – jedno z najhorších miest Európy. Minsk je naopak mekkou cyklistiky s perfektne vybudovanými a označenými cyklistickými traťami. Z bývalých socialistických krajín ide o najlepšie hlavné mesto, čo sa týka cyklistiky. Praha, Bratislava, Riga, Zahreb, nič sa nechytá na kvalitu Minska. Minsk je zároveň najčistejším a najupravenejším mestom a to vo svetovom meradle (možno je dnes čistejší už iba Singapur) . Ak opustíte Nemigu tak sú reštaurácie poriedko. V Kyjeve sú všade ak nie reštaurácie, tak stánky s kebabom. Tu takéto čosi nenájdete. V každej reštaurácii v Kyjeve je wifi, tu tak v polovici, no o rok bude wifi aj tu. Kyjev je nádherným mestom porovnateľné s Prahou. Minsk to je stalinistická a lukašenkovská grandiózna architektúra. Minsk to je systém. Kyjev to je Európa. V centre Kyjeva cítite tie 3 milióny ľudí. V Minsku tie 2 milióny nevidieť. Sídliská Kyjeva sú depresívnou nočnou morou. V Minsku ide o najkrajšie sídliská v post sovietskej zóne. Kyjev smeruje k západu, Minsk ostáva verný sovietskej tradícii. Minsk je prekvapujúco násobne drahší než Kyjev. Vo všetkom. Kyjev a Minsk sú absolútne odlišné a preto je fajn spojiť ich do jednej návštevy. Pri porovnaní si totižto uvedomíte veci najlepšie. Tieto postrehy nenájdete v žiadnom bedekri. Verím, že si niečo zaujímavé nájdete. Keďže som za posledné 3 roky prešiel opäť všetky krajiny Východnej Európy a Balkánu, tak pre Vás viem urobiť aj širšie porovnanie. Pýtajte sa! Východná Európa bude o chvíľu turisticky IN, služby sa rapídne lepšia. Teraz tu budete pred ostatnými. 

Ľuboš Fellner, BUBO

13

18:01

júl

2017

Padol na mňa strom. Na pozemku najskorumpovanejšieho politika sveta Viac o krajine

Padol na mňa strom. Na pozemku najskorumpovanejšieho politika sveta

Padol na mňa strom. Na pozemku najskorumpovanejšieho politika sveta Robím BUBO zájazd pre partiu tínedžerov a tak s nimi klasiku, Černobyľ, vynechávam. OK, rádioaktívne žiarenie je tam už malé, ale predsa bunky organizmu v najväčšom vývoji sú náchylnejšie k zvrhnutiu. Hlúposť riskovať to. A tak sme si dali ako náhradný zážitok pozrieť sa domov k najskorumpovanejšiemu politikovi planéty. Vydali sme sa metrom na stanicu Hrdinov Dnepra a odtiaľ sme si prenajali auto, ktoré nás odviezlo priamo ku dverám vily bývalého premiéra a prezidenta Ukrajiny, Viktora Janukoviča. Tento dedinský chlapec mal ťažký život, pochádza z jednoduchej rodiny, matka mu umrela keď mal 2 roky, otec bol rušňovodič, a keď aj on umrel, vychovávala ho poľská babička. Pracoval ako robotník v Donecku a postupne sa vypracoval. Ako je to možné? Jeho biologickým otcom vraj bol ruský kozmonaut, a tak dostal IQ odtiaľ a širokým lakťom ho naučil extrémne tvrdý život. No vkus sedláka a robotníka mu ostal. Ten sa získava kultúrnym vzdelaním a výchovou a to mu bolo odopreté. Vila, ktorú vidíme, je ťažkým gýčom. Hlavne, aby to vyzeralo draho je jednoznačné zadanie. Podnikateľské baroko dotiahnuté ad absurdum. Zvonka rezidencia vyzerá ako drevená fínska chatka až na to, že je 50x väčšia než si dokážete predstaviť. Položenie 30km od Kyjeva zabezpečuje pokoj v lone prírody a ideálnu polohu na brehoch obrovitánskeho Dnepra. Málokto vie, ale nie dom plný mramoru, kryštáľových lustrov a absurdít, ako záchodu, ktorý vyzerá ako skutočný trón, či kvetináčov potiahnutých krokodíľou kožou, nie sú tým naj. Najväčšou atrakciou je 140 hektárový pozemok, ktorý k “vilke” prislúcha. Pre porovnanie Monako sa rozkladá na 195 hektároch. Kedysi tu bol kláštor a preto tu tento pozemok bol. Janukovič mníchov vyhnal a pozemok sprivatizoval. Domov je na pozemku viac a Janukovič najprv býval v takom bielom poniže. Až neskôr sa presťahoval do toho “chatového”. Inak, podobné sídlo si staval aj na Kryme, no to počas svojho “panovania” nedokončil. Dom sa nachádza 5 minút peši od brány a po zaplatení vstupného ho môžete navštíviť. No my sa na segwayoch vydávame na veľkú obhliadku. Vpravo sa nachádzajú umelé tenisové kurty. Hneď za domom potom nádherne upravené golfové ihrisko. Potom sa cesta zvažuje dole a idete lesom, prejdete cez most a vľavo je Janukovičova garáž. Má v nej asi 35 nádherných áut a 7 motocyklov. Potrpel si na old timery, veď tie, ak sú v top stave, majú väčšiu a stále rastúcu cenu. A tieto jeho sú naozaj špecialitami. Bentley Continental 1950, úžasné sovietske Zily, Horch 855 roadster 1935. Vraciame sa okolo súkromného jachtového prístavu. Rieka tu tvorí jazero a to bolo za čias Janukoviča ako keby súkromné. Všetci vedeli, že sem sa približovať nemôžu. Veď na tomto pozemku stál letný dom šéfa komunistickej strany už od roku 1935, takže naozaj všetci susedia vedia ako sa správať. Čím viac vidím, tým musím povedať, že pozemok je to úžasný. Janukovič tu má aj vlastný lovecký revír a podzemnú strelnicu. Od jachtového prístavu prechádzame okolo ohrád a maštalí s koňmi. Potom tu je chovná stanica na psy, Janukovič obľuboval rasu Kaukazský ovčiak. Ja som bol raz v Moskve na výstave tohoto plemena a môžete si to na tomto Fóre prečítať. Ten pes je obrovský a je to zabijak, ktorý roztrhá pitbula ako plátok šunky. Janukovič tu choval aj jednu špecialitu a to Tibetského Mastiffa, kde sa cena šteniatka môže vyšplhať na 1 milión dolárov. Obrovitánsky, huňatý, nádherný pes. Každopádne Janukovičove psy si žili lepšie než 90% Ukrajincov. Potom tu nachádzame obrovský helipad a omladzovacie centrum. Keď sa dostaneme opäť ku vchodu, tak pred ním vľavo je odbočka do súkromnej zoologickej záhrady, kde politik choval hlavne pštrosy. Celá táto sranda vyšla Viktora Janukoviča na 1 miliardu dolárov. Denné náklady na údržbu boli 75 000 dolárov. Dva dni na to ako Janukovič opustil Ukrajinu a utiekol do Moskvy, vo februári 2014 sa ukrajinský parlament rozhodol pretransformovať usadlosť na múzeum. Idem si tak na segwayi, je nádherný deň, teplo a zrazu začne fúkať, zamračilo sa zo sekundy na sekundu. Idem dole kopcom a som teda nahnutý trošku dozadu, aby som tú haraburdu brzdil. Giorgio ide predo mnou, Dando za mnou pár metrov. Giorgio prejde, no ja zrazu začujem praskot na ľavej strane. Pozriem sa tam a vidím ako sa pomaličky odlamuje strom a nakláňa ku mne. Praskot sa zosiluje, Dando brzdí, no ja už nestíham už som príliš ďaleko a tak sa nakloním čo najviac dopredu, aby som segway zrýchlil. No ten strom padá nie priečne na cestu, ale presne v mojom smere. Makám dole kopcom naplno, Segway hučí, ale strom ide so mnou a ja to podvedome cítim, ako cítite keď sa približuje lavína. Praskanie je strašne silné a potom ohromný pleskot. Mám prilbu a dostal som konárom po nej a potom šľah vetvičiek po chrbte a ešte nejaká väčšia haluz ma zasiahla do lakťa. Ten má bolí najviac, všade mám krv. Stačilo 2 sekundy pomalšie a mohol som mať väčší problém. Chalani sa následne snažia strom pohnúť, no nepodarí sa im to ani o centimeter. Prídu správcovia pozemku a hovoria, že ten strom má vyše tony. V Iraku so mnou padol výťah. Na Janukovičom pozemku na mňa padol strom. Čo ma ešte v mojom živote čaká? Teda okrem údelu voliť skorumpovaných politikov… 

Ľuboš Fellner, BUBO

12

23:24

júl

2017

Vetička o dejinách Ukrajiny Viac o krajine

Vetička o dejinách Ukrajiny

Vetička o dejinách Ukrajiny Ukrajina je obrovská a my ju chceme na tejto ceste prejsť krížom z juhu, od Čierneho mora až úplne na sever k Bieloruským hraniciam. Ukrajina je väčšia než Francúzsko, často považované za najväčšiu krajinu dnešnej demokratickej Európy. Európska pevnina Francúzska je však menšia oproti Ukrajine o územie veľkosti Slovenska. Francúzsko je väčšie, ak k nemu prirátame Francúzsku Guyanu, Guadeloupe, Réunion, Tahiti atď. Ukrajina má s Francúzskom omnoho viac spoločné, veď už v roku 1051 sa stala ženou Henricha I a kráľovnou Francúzska Anna Kyjevská. Vedela písať, čo na tú dobu u ženy predstavovalo ohromnú vzdelanosť a od Francúzska bola Ukrajina tak ďaleko, že Henrich I si bol istý, že ich deti nebudú poškodené dedičnými chorobami, ktoré vtedy mátali mnohých úzko poprepájaných šľachticov. S prvou ženou nemal Henrich deti, s Annou mal 3 synov. Po smrti starého manžela sa zamilovala, no v 11 storočí ju za ďalšiu svadbu pápež exkomunikoval z cirkvi. V tej dobe bola už Kyjevská Rus na vrchole. Išlo o prvé oficiálne štátne zoskupenie Slovanov. Ukrajinci, ale aj Bielorusi, či Rusi sa k tomuto štátu hlásia ako ku svojmu. S Francúzskom má Ukrajina aj to, že mesto Odesa bolo vystavané pod taktovkou Francúzskeho šľachtica Duc de Richelieu, ktorý sa v roku 1803 stal guvernérom mesta a udelil Odese dnešnú podobu. A aj to vidieť. Mesto je útulné, no úžasné; podľa mňa krajšie než Kyjev, ktorý nesie silné stalinistické črty, ktoré postrádajú romantizmus, zmysel pre detail a ten nekopírovateľný flair. No história Ukrajiny je omnoho staršia, než to, o čom píšem. Ľudia tu žili za paleolitu, našli sa tu mnohé neolitické vykopávky, ktorých je viac než inde. Potom Ukrajinu obývali Skýti a ich hranicou bola rieka Dnester (pozri prosím príspevky z Moldavska o Podnestersku). Skýti obchodovali s faraónmi z Egypta, s Mezopotámiou a Peržanmi. Skalpy ich nepriateľov nosili so sebou a používali ich ako akúsi handričku. Lebky nepriateľov vyložili zlatom, obtiahli kožou a pili z nich pivo a medovinu. Dnes sme na Ukrajine v čase, kedy sa menia zákony. Prechádzali sme okolo úradu vlády a akosi nás k nemu pustili a okolo sa tlačili stovky novinárov… Viete, že práve tu bola vytvorená prvá ústava? Islandský parlament Alting (o Rusoch v Kyjevskej Rusi sa tvrdí, že to boli Vikingovia) je najstarším na svete (už v roku 930 zasadali Islanďania v Thingvellire. Keď už rozprávali o zákonoch, tak urobili dobré obchody a našli svojim dcéram ženíchov. No ústavu nespísali. Prvá ústava sveta bola spísaná až Kozákom Pylypom Orlykom v roku 1710 (77 rokov pred ústavou USA). To bolo na území Ukrajiny. Dnes je na centrálnom námestí Kyjeva, na Maidane obrovitánsky billboard s nápisom “Sloboda je naša religja” = “Sloboda je naším náboženstvom”. Myslia tým, že už nechcú byť pod diktátom Moskvy, teda Rusov. Kúštiček ďalej za filharmóniou smerom k rieke Dneper však stojí obrovská socha, kde sa za ruky drží Ukrajinec s Rusom vo večnom priateľstve. Nad ňou je obrovitánsky oblúk Rusko –Ukrajinského priateľstva. Tá socha je tak veľká, že ju bolo ťažko zbúrať? Dnes sú Rusi, ktorí okupujú Krym a východ krajiny, najväčšími nepriateľmi. Zmazalo sa všetko bratstvo za posledných 10 storočí? Či to je len taká typická slovanská náladovosť, laxnosť k hlbším hodnotám a túžba po zbohatnutí bez námahy? O 10 storočí bude o tomto období po tzv. Oranžovej revolúcii v dejinách určite aspoň vetička. 

Ľuboš Fellner, BUBO

10

13:05

máj

2017

Múzeum dobyvateľov kozmu Viac o krajine

Múzeum dobyvateľov kozmu

Múzeum dobyvateľov kozmu O jednotku v dobýjaní vesmíru sa dlhé desaťročia preťahovali dve superveľmoci. USA a Sovietsky zväz. Návštevu Moskvy som si dovolil ozvláštniť programom navyše, návštevou vesmírneho múzea. Na úvod nás vítajú vypchaté psy Belka a Strelka. Lajke osud návrat z kozmu nedoprial. Boli to prvé cicavce vo vesmíre. Zaujímavosťou je, že originál vycvičená Lajka pár dní pred svojím kozmickým letom utiekla. Chovateľ zohnal dvojníka a priznal sa až po 30 rokoch vo svojej autobiografii. Prichádzame ku malej okrúhlej kapsule. Dozvedáme sa, že to je originálny modul Jurija Gagarina, prvého človeka vo vesmíre. Obdivujeme výstavu skafandrov, ako sa vyvíjali od tých najjednoduchších po dnešné špičkové obleky. Ochutnáme vesmírnu stravu? Stalo sa. Sklamem vás, sú to v podstate len polotovary zalievané horúcou vodou. Ďalšie exponáty mnohým vyčarovali úsmevy. Spoznali napríklad svoju detskú hračku lunochod - mesačné vozítko. Vrchol celej prehliadky je možnosť vojsť do repliky vesmírnej stanice Mir v pomere 1:1. V tak stiesnených podmienkach si už vieme autentickejšie predstaviť životné podmienky kozmonautov. Trošku smutnejšia je galéria všetkých hrdinov, ktorí zaplatili za cestu za hranice nášho sveta tú najvyššiu cenu. Málo ľudí si uvedomuje reálny prínos vesmírneho programu do našich životov. Prevládajú názory, aby sa investície do vedy a výskumu presúvali radšej na stavbu ciest alebo nemocníc. Nebyť však vesmírnych pretekov, nemali by sme mikrovlnky, televíziu, lekárske prístroje, ako magnetická rezonancia alebo ultrazvuk, trvanlivú stravu, špičkové optické prístroje, či mnohé iné. Ktovie, možno v CERNe vzniká nové ekologické palivo, alebo jav, ktorý je zatiaľ za hranicami nášho terajšieho chápania.PS: Na fotke Lunochod 

M

Martin Lipinský z Bubo

10

10:55

máj

2017

Najromantickejšia ulica v Moskve Viac o krajine

Najromantickejšia ulica v Moskve

Najromantickejšia ulica v Moskve Vraj, moskovské metro je to najkrajšie na svete. Ideme sa o tom presvedčiť sami. Plán znel, popozeráme odporúčané stanice a večer zakončíme na Arbate. Metro očarilo, ale Arbat šokoval. Množstvo pouličných maliarov tu prezentuje svoje umenie. Nechať sa namaľovať nikdy nebolo jednoduchšie. Nechcete portrét, ale karikatúru? Žiaden problém. Ochutnať ruskú vodku tradičným zakusnutím kyslej uhorky? Jednoznačná voľba. Máte chuť na pivné špeciály z ruských mini pivovarov? Bez problémov, zájdete do niektorého z beerhousov. Vypočuť si koncert začínajúceho umelca? Minimálne pätnásti tam budú vyhrávať a spievať. Viete, kde nájdete najlepšie zákusky z celej Moskvy? Všetko jednoznačne na Arbate. Neexistuje príjemnejšie strávenie dlhších jarných a letných večerov, než prechádzkou po tejto najromantickejšej ulici celej Moskvy. Tak, na čo ešte čakáš :) PS: Zvykne sa vám cnieť na cestách za domovinou? Aj s tým pomôžem. Na Arbate nalievajú aj Tatranský čaj alebo slivovicu :D 

M

Martin Lipinský z BUBO

16

11:11

apr

2017

Mesto duchov - Černobyľ Viac o krajine

Mesto duchov - Černobyľ

Mesto duchov - Černobyľ Sme v Kyjeve a vyrážame za dobrodružstvom aké nemá obdoby. Chystáme sa navštíviť mesto duchov - Černobyľ. Miesta, ktoré museli byť narýchlo evakuované nie kvôli vojne, bombardovaniu či záplavám. Ale pred neviditeľným nepriateľom, radiáciou. Po necelých dvoch hodinách cesty prichádzame na prvé kontrolné stanovisko. Tu na nás čaká prísne vyzerajúci vojak ukrajinskej armády. Po kontrole pasov sa na jeho tvári zjavuje úsmev a predstavuje sa ako Sergej. Žartujeme s ním, že po návšteve rádioaktívnej zóny nadobudneme super schopnosti ako röntgenový či laserový pohľad. Neďaleko od kontrolného stanoviska robíme prvú zástavku v dedinke Ivanivka. Zaskočila nás úroveň schátrania príbytkov. Až pri pohľade na rastúce stromy zo striech domovov, či cestu zarastenú trávou si vieme skutočne uvedomiť moc matky Zeme. Príroda si túto oblasť jednoducho berie späť. Prehliadka pokračuje v mestečku Pripjať, kedysi považovaného za výkladnú skriňu bývalého režimu. Neveľké mesto postavené na zelenej lúke s plnou občianskou vybavenosťou. Postupne navštevujeme štadión, plavecký bazén, školy či lunapark. Lokálny sprievodca Konstantin nám tu ukazuje vlastný album fotografií budov a bulvárov ešte z čias spred havárie. Niektoré z nich sú priam šokujúce. Pripadá nám ťažko uveriteľné, že len pred 30 rokmi mesto vyzeralo úplne inak. Asi najzaujímavejší je lunapark, ktorý mali slávnostne otvárať k oslavám na 1.mája. Žiaľ, plnej prevádzky sa nedočkal. Čo sa stalo, už sa neodstane. Dúfajme, že sa ľudstvo z tejto havárie poučí, aby sa už niečo podobné nikdy neopakovalo. 

M

Martin Lipinský z BUBO

28

22:28

jún

2015

Najvacsi radar na svete Viac o krajine

Najvacsi radar na svete

Najvacsi radar na svete Len si predstavte radar 750 metrov dlhy a 150 metrov vyskoky. Splhame sa po vraj najutajovanejsom projekte Sovietskeho zvazu, ktory bol vybudovany 1976 v case ked vrcholila studena vojna a volal sa ,,Datel'. Radar mal zachytit kazdu raketu vypalenu z USA na ZSSR. Obrovska zhrdzavena konstrukcia ktora mala este dalsie dve sestry v ZSSR. Tento radar mal vykon 10 MW cim bol jeho signal zachyteny na celej planete a spotreboval tretinu cernobylskej elektrarne. Zle jazyky vravia, ze kvoli tomuto radaru bol vybudovany Cernobyl. Obrovske zelezne droty, spojky, lana... 1000 zamestnancov sa staralo o toto monstrum. Pre nas zaujimavejsie ako 4. reaktor Cernobylu. Tajomstva ZSSR su postupne poodhalovane aj vdaka BUBO a jeho vedomostiam kde co je.

28

18:17

jún

2015

Cernobyl / Pripiat - najhorsia atomova tragedia Viac o krajine

Cernobyl / Pripiat - najhorsia atomova tragedia

Cernobyl / Pripiat - najhorsia atomova tragedia Všetko je tu opustené a prázdne. Mestá, dediny, ulice, námestia, obchodné triedy, socialistické obchody so starými ošarpanými názvami. Moje prvé kroky vedú do detských jaslí a škôlky. Pohodená bábika bez jedného oka a nohy sa len tak váľa bez ladu a skladu a navodzuje hororovú scénu. Obrázková knižka o červenej čiapočke, ktorá je otvorená na strane, kde vlk naháňa červenú čiapočku. Som v miestnosti, kde deti mali svoj každodenný poobedňajší spánok. Postele už zničené, steny s tapetami už dotrhané, len jedna vec, ktorá sa ako tak drží, je socialistický nápis o svetlej budúcnosti. Ďalšia bábika, ktorá bola nechtiac opustená pri úteku z tohto miesta. Behajú mi zimomriavky po tele a pýtam sa, čo tu vlastne robím a či to celé vydržím.Už som videl rôzne hrôzostrašné miesta, ale toto je pre mňa najsilnejší pocit a možno viac ako návšteva koncentračného tábora v Osvienčime. Možno je to tým, že predmety, ktoré vidím sú mi známe z môjho detstva. Detské autíčka, vláčiky, ale hlavne tie bábiky, ktorým stále niečo chýba z ich umelohmotného tela. Drevené parkety vŕzgajú, sem tam niečo praskne. Radiácia je tak silná, že všetko rýchlejšie starne a neudrží sa pohromade. Na každú ,,pamiatku“ máme len pár minút. Máme presne vymedzené, kam sa môžeme pozrieť. Voloďa vraví, že o pár rokov už budú niektoré betónové budovy neprístupné, lebo radiácia urobí svoje a každú chvíľu sa môže niečo zrútiť.Vojdem aj do jedného prázdneho obchodu s hračkami. Predo mnou je otvorená pokladnica a v nej pár starých rubľov. Opustené biele regále a v nich pár bábik a detské autíčka. Na zemi sa povaľuje starý baliaci papier a ústrižky novín. Na prednej strane rádioaktívneho čiernobieleho denníka si vedúci predstaviteľ strany podáva ruku s kombajnistom. Nikto si pri tom rýchlom úteku z mesta Pripiať nič nebral. Idem sa pozrieť do obytného bloku s ôsmimi poschodiami, ktorý svojou architektúrou pripomína našu Petržalku. Pred vchodom malé detské ihrisko s preliezkami a so špinavým pieskoviskom. Opäť pohodená bábika bez nohy. Neosvetlené chodby, pootvorené dvere do nejedného príbytku. Na tie časy to boli veľmi dobré zachované byty. V predsieni je pár topánok a starý prašivý kabát. V obývačke známa sovietska značka televízora s pekným kobercom, ale aj nábytkom, ktorý ukrýva poklady predchádzajúceho vlastníka. Za sklenou vitrínou vidím pár pohárov z Jablonca. V detskej izbe malá postieľka s hračkami. Kladiem si otázku, kde je dnes táto rodina a či vlastne ešte žijú. 50 tisícové mesto je komplet opustené a nikto tu dnes nežije a asi nikdy nikto ani nebude. Je to mesto duchov a prvé hodiny si tu skôr pripadám, ako keby som bol buď hlavným hrdinom bláznivého amerického sci-fi, alebo kreslená postavička v počítačovej hre. Našou zástavkou je aj hlavné námestie s veľkolepou budovou, kde sídlila neotrasiteľná komunistická strana. Ešte stále je tu biely nápis na červenom poli ,,Proletári všetkých krajín spojte sa“. Budova je ako jediná uzavretá aj pred turistami. Ešte asi ukrýva nejedno tajomstvo a ani naše psie pohľady neobmäkčia nášho sprievodcu napriek tomu, že to tu nik nestráži. Veď čo by chcel návštevník ukradnúť? Rádioaktívne veci? Hračky či nábytok? Neotvorené fľaše s vínom v blízkom obchodíku, ktorý stále nesie hrdý názov Magazín? Alebo konzervy s kvalitným mäsom z 80. rokov? Len si to predstavte. Všetko je to tu otvorené a opustené. Pohľadom zamierim na hotel. Prázdna recepcia a kľúčiky len tak položené na stole. Idem do izby 203 alebo si zoberiem tú izbu s výhľadom na kosák a kladivo? Kuchyňa a rozhádzané vidličky, lyžičky a rozbité poháre. Umelohmotné tácky a na nich obedné menu z 26. apríla 1986. Hovädzie mäso zo zemiakmi a k tomu čerešňový kompót. Kde si môžem objednať? Zakričím nahlas "čašník“ a odpoveďou je mi moja vlastná ozvena. Bezcieľne sa potulujem po betónovej džungli. V diaľke ma zaujmú kolotoče. Ruské koleso, rýchlodráha a elektrické autíčka, na ktorých sa nik neviezol už 40 rokov. Kolorit dotvára burina, ktorá rastie kade-tade. Burina, stromy či kríky si to tu zobrali do parády a nezastavuje ich ani kvalitný sovietsky betón. Náš sprievodca Voloďa nás však upozorňuje, aby sme nevychádzali z betónu. "Všade okolo nás je radiácia, a preto sa nielen nedotýkajte ničoho, ale hlavne nešliapte po hline. Tam je tá radiácia najvyššia. Betón to ako tak drží.“ V rukách držíme dozimetre a máme oči nalepené na displeji, kde skáču čísla. Čím sme však bližšie k samotnému reaktoru, tým sú čísla vyššie a vyššie. Už sa nevieme dočkať, kedy uvidíme hlavného vinníka celej tragédie. Bizarné želanie v bizarnom meste duchov. Púšťajú nás k jadrovému bloku na vzdialenosť cca 400 metrov. Displej ukazuje hodnoty, ktoré už sú na hranici. Nikto sa tu dlho nesmie zdržovať a ani robotníci, ktorí stavajú nový kryt nad reaktorom, ktorý kompletne financuje Európska únia. Ten starý pôvodný je už tesne pred rozpadom. Radiácia je tam stále tak silná, že sa betónový sarkofág začal postupne rozpadať. Máme povolenie na 20 minút. Voloďa ďalej rozpráva. "Keď 26. apríla nastal výbuch, ľudia vyšli von a sledovali, čo sa vlastne stalo. Nik ich neupozornil na to, že rádioaktivita je tak silná, že ich to môže zabiť. Keby boli aspoň upozornení, že nech zostanú doma, mnoho životov by bolo zachránených. A aká bola výška rádioaktivity? Ani vtedajšie meracie prístroje nemali stupnicu, ktorá by ukázala reálne hodnoty. Boli šialene vysoké.“ Dnes tu v okolí žijú ľudia, ale tak, že dva týždne tu pracujú a na tri týždne odchádzajú mimo celého regiónu. Oblasť je dnes hermeticky uzavretá pred svetom a nik sa sem tak ľahko nedostane. Turisti potrebujú nielen povolenia z Kyjeva, ale musia mať aj miestneho sprievodcu. Celý uzavretý región má aj názov Černobylský národný park. Výlety sa robia na jeden deň z Kyjeva a keď sa vraciate, musíte prejsť cez kontrolu rádioaktivity. Pýtam sa vojaka s kalašnikovom na chrbte, čo by sa stalo, keby som mal zvýšené hodnoty. Jeho mlčanie je mi odpoveďou a radšej to nechcem vedieť a prejdem cez detektor. Zasvieti zelené svetlo, tak ako každému a ideme naspať do hlavného mesta Ukrajiny

27

23:01

jún

2015

Majdan Viac o krajine

Majdan

Prechadzame pasovou kontrolou a vidim ze policajtov v modrych uniformach vystredali vojaci v maskacoch. Ukazujem pas a ani nepozrie na moju fotku a pustia ma dalej. Pas EU vas pusti omnoho rychlejsie. Kyjev som zazil pred Majdanom a teraz ,,PO". Ulice su prazdnejsie, kaviarne, ktore boli pred par rokmi plne a podniky praskali, dnes kricia prazdnotou. Nie, nie je tu vojna v Kyjeve, ale lokalna mena tak padla, ze ludia setria ako sa da a nik nevie ako to dopadne. Hovori sa tu o vojne nie so separatistmi, ale o vojne s Ruskom. Na Majdane su fotografie zastrelych ludi snajpermi od predchadzajucej vlady. Kovove stity, polamane prilby a vsade ukrajinske vlajky. Na namesti je so sviecok spravena ukrajinska vlajka a znak. vsetko velmi emotivne bez ziadneho patosu. Ludia viac drzia pohromade, vojaci a policajti uz nie su ti co ,,buzeruju: ale stoja so svojimi obcanmi a pocuvaju piesne pre ludi co polozili zivot. Ten narod drzi pohromade a ludia maju k sebe blizsie. Toto som v postsovietskom obdobi nezazil. Drevene krize, fotografie a vojaci ktori zbieraju peniaze pre svojich druhov. Ideme k pomniku, k druhej svetovej vojne. Viete kto oslobodil Slovensko? Drviva vacsina boli ukrajinski vojaci. Najviac zivotov dali ukrajinci... Na najmodernejsom tanku T 63 BV je oznam, ze tento tank nevlastni ukrajinska armada ale Rusko. Prosim skontrolujte si na webe ci najdete toto pod ukrajinskou vlajkou...hlasa napis. Este raz, nie je tu ziadna strelba, nebezpecie, ale citime ze tento narod drzi pohromade. Pozdravujeme z Kyjeva z hotela, ktory bol centrum vsetkych novinarov pocas minulorocnych demonstracii.

27

08:53

jún

2015

Ukrajina a Cernobyl Viac o krajine

Ukrajina a Cernobyl

Maidan vs. Cervene namestie. Ktore namestie je krajsie a ktore viac hrde? Ako to teraz vyzera v dvoch krajinach, ktore boli volakedy v spolocnom state a dnes stoja proti sebe. Cestu zaciname v Kyjeve, v jednom z najstarich hlavnych miest v Europe. V meste, kde vznikla nielen ruska statnost, ale aj bolo prinesene krestanstvo pohanskym rusom. Dnes hlavne mesto Ukrajiny s hrdym narodom a zajtra najvacsia atomova katastrofa sovietskeho Ruska / Cernobyl. Sledujte nas. Zaujimavejsie nez si myslite.

20

09:31

máj

2013

Kyjev /Černobyľ/, Moskva, Petrohrad Viac o krajine

Kyjev /Černobyľ/, Moskva, Petrohrad

I keď väčšina volila "klasiku" Moskva, Petrohrad, určite stálo za to ísť na rozšírený zájazd o Kyjev a Černobyľ. Kyjev je krásne mesto a vojenské múzeum /tanky, delá, torpéda../ tiež hocikde neuvidíte. A Černobyľ? Na ten určite nezabudne. Je to silný emotívny zážitok a tu si naplno uvedomíte, čoho všetkého je človek schopný či už v pozitívnom alebo negatívnom slova zmysle. Celý zájazd bol vynikajúci - prepracovaný bohatý program, výborné ubytovanie a strava a vynikajúci sprievodca Martin. Boli sme veľmi spokojní.

12

17:03

máj

2013

Cernobyl Viac o krajine

Cernobyl

Cernobyl.. nic tak bizarne som v zivote nezazil. Neuveritelne, neskutocne, neopisatelne. Predstavte si, ze ste filmova postava v uplne opustenom meste, kde vsetci vsetko nieco nechali. Ked ludia utekali od vozikov v obchode, cez penazenky, pohodene babiky, saty,...Na hlavnom namesti rastu z betonu kriky, rastliny... Na mieste kde sa mali ludia zabavat je opustena husenkova draha, ruske koleso a do bytov vstupujeme bez klucov...Ako keby ste nechali zrazu opustenu Petrzalku a vy sa tam vratite po 30 rokoch a prechadzate sa po ludoprazdnych uliciach a mozete vojst do obchodu s povalenymi regalmi, skoly s upustenymi lavicami, proste vsade mozete ist od bytov cez obchod az po miestnu bodovu komunistickej strany. Co je vsak najtragickejsie, sovietske vedenie to priznalo svetu az po 18 dnoch po tragedii. V 86 sme este vysli na prvomajovy sprievod. Cela Europa bola zasiahnuta a ako vravela nasa ukrajinska sprievodkyna preto je v Europe aj tolko rakoviny. Od Korziky cez Slovensku az po Polsko. Dnes je radiacia na jednodnovu turistiku bezproblemova. Meriame vlastymi dozimetrami a prechadzame sa prazdnymi ulicami. Na konci pozerame na betonovy sakrofah nad reaktorom cislo 4.

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test aj domácu karanténu