Fórum

10 príspevkov

22

15:13

aug

2018

Ostrovy spásy – Diablov ostrov Viac o krajine

Ostrovy spásy – Diablov ostrov

Ostrovy spásy – Diablov ostrov Ostrovy spásy – Diablov ostrov  Ako zrealizovať prehliadku najväčšej turistickej atrakcie Francúzskej Guyany?Kniha Motýľ, ktorú napísal trestanec Henri Charriere a dva filmy – jeden z Dustinom Hoffmanom a Stevom McQueenom a druhý, ktorý bude o chvíľu uvedený do kín – urobili z tohoto miesta KULT. No tu nejde iba o film, ostrovy sú prekrásne. Ak dobre zrealizujete túto cestu, budete mať zážitok na celý život.Cayenne – KourouZ hlavného mesta Cayenne vyrážame o 5.30 ráno a o 6.30 sme v Kourou v reštaurácii, ktorú otvorili iba pre nás. Raňajky sú úžasné. Káva, papaya, ananás, melón, omeleta, teplé croissanty a koláčiky. Cesty sú vo Francúzskej Guyane kvalitné a teraz ráno je minimálna doprava, takže ideme vždy hladko. Potom sme sa presunuli k miestu, odkiaľ odchádzajú lode na Ostrovy spásy. Tu musíme byť o 7.30, aby sme boli v rade. Problém je ten, že aj keď máme lístky objednané a zaplatené, ak nie ste v rade, tak vás zrušia, peniaze vám následne vrátia, ale na ostrovy sa nedostanete. “Okienko” v prístave otvárajú o 7.45, o 8.15 sa začína naloďovanie a o 8.30 loď -katamaran odchádza. Ak máte ako skupina jeden lístok, musíte ísť naraz. Toto čakanie si spríjemníte blízkym rybacím trhom, ten je 2 minúty peši, je to vlastne na danom mieste. Ovocný trh je lepší, ale ten je 15 minút peši. Autom ste išli okolo, takže ho bolo jasne vidieť. Je tu bezpečne, takže sa môžete pohybovať bez problémov. Keď sa naraňajkujeme rýchlejšie, tak ja chodím k ESA (European Space Agency) už teraz ráno – slnko svieti priamo na rakety a ranné svetlo je úžasné. Poobede po návrate z ostrovov máte svetlo zozadu. Toto sú informácie pre fotografov. Plavíte sa cca 90 minút. Naspäť to dnes bolo 60 minút, no to nikdy presne neviete. Rátajte 90 minút – čo je ohromný zážitok. Na katamarane sa nedá nič kúpiť. WC sú pri naloďovaní vľavo a sú čisté, doslova európske. Je tu strecha, aby ste sa chránili proti slnku. Katamaranov je viac druhov, ja som väčšinou išiel na takom pre 80 až 100 ľudí. No žiadna tlačenica, je to príjemná cesta – zážitok. Drobné vlnky môžu tým, čo nikdy neboli na lodi, či deťom, privodiť nevoľnosť. Ale plavba je inak pokojná. Pre mňa je vždy neuveriteľné vidieť husto hnedú vodu Atlantiku, je totálne hnedá, a kým prídete na ostrovy, tak sa vyčistí. Hnedá voda je v dôsledku riek, ktoré prinášajú bahno z amazonskej džungle. A hlavne v dôsledku Amazonky samotnej. Zistilo sa to rozborom hliny z mora, ktorá je tá istá ako v Amazonke. Vysadáme na móle v prístave na jednom z troch ostrovov Spásy, na tom najväčšom, Kráľovskom – Ile Royale. Z móla vyjdeme vľavo a najprv, kým nie je ukrutne teplo, si urobíme okruh ostrovom.Čas: Cesta Cayenne – Kourou trvá skoro ráno 60 minút. Plavba katamaranom 90 minút. Prehliadka Ile Royale Od móla ideme vľavo asi 300m a na roztrojke sa držíme dole pri mori, potom opäť vľavo. Treba hneď na začiatku partii povedať, že sa stretneme o 15.45 v prístave, aby sme o 16.00 mohli odísť. Presný čas určíte podľa času, čo vám povie kapitán. Kráľovský ostrov je najväčším z troch veľkosti 28 hektárov. Je ľahké ho prejsť, ale urobiť dobrú a zmysluplnú prehliadku je ťažké. Ja som to zvládol až na tretej návšteve ostrova. Potom čo som prehliadku spravil s lokálnym sprievodcom. No na ostrove lokálni sprievodcovia nie sú a tak som musel sprievodcovi zaplatiť katamaran v cene 115 Euro a celodenný plat. Šuchtal sa po ostrove, ale ukázal mi tri finty. Takto je prehliadka lepšia o tú trošku ako je Don Perignon lepší od čuča. Ešte raz -začíname cestou vľavo a následne sa držíme vľavo, teda pri mori. Ide vlastne o prvú odbočku z móla po 300 metroch, kde nejdete vpravo ani v strede, ale idete vľavo. Hneď je tam jedna stará cela, kde zatvárali ťažkých zločincov a pri prílive ich zalievali vlny. Slušné mučenie. Potom idete rovno po hlinenej cestičke nádhernými alejami. Prečo hovorím, že na takej malej ploche je prehliadka ťažká? Lebo je ukrutne teplo a každý krok je námahou. Toto je problém, To čo by ste na Slovensku obehli, tu ledva prejdete. Následne stretnete opice, vždy som ich stretol. Typické juhoamerické opice s dlhým chvostom, ktoré vám budú jesť z ruky. Následne prídete k detskému cintorínu – bude po vašej pravej ruke. Je oplotený ale zozadu sa dá k nemu vyjsť a odfotiť si ho. Zomrelo tu 50 000 väzňov (päťdesiattisíc) a iba 300 (tristo) sa podarilo prežiť a vrátiť. Prakticky všetci, ktorých Francúzsko poslalo na ostrovy umreli, nikto nerátal s návratom. No trestanci mali tiež deti a aj deti umierali na žltú zimnicu a množstvo iných tropických chorôb. Prehliadka trestaneckých ciel Potom ako za sebou necháme cintorín, o 3 minúty opustíme les a vyjdeme na uličku, kde je zrazu veľa budov-toto je miesto, kam sme chceli prísť. Rovno je katedrála (zakrytá košatými stromami, takže ju nevidieť), ale my hneď za prvou budovou odbočíme doľava na trávnatú uličku a po 70m za kríkom krutonov vojdeme dovnútra. Tu sú baraky, tu väznili trestancov. Prvá rada sú cely bez strechy, zaujímavé. No my vojdeme oproti vľavo donútra. Toto je najlepšie. Nádhera. Ak ste čítali knihu či videli film, budete nadšení. Tieto cely mali okná. Sú pravdivé historky, že trestancov kúsali netopiere a cicali im krv? Tu si sadnem a čítame si v tieni cely úryvky z Motýľa. Cely prejdete za minútu, no ja tu strávim 15 či 20 minút, aby sme sa nadýchali atmosféry. Je tu málo turistov, ak im my neukážeme cestu, nenájdu to. Potom vyjdeme z ciel von a ideme oproti – kam, najlepšie vidíte na videu, ktoré som pre vás natočil – do ciel, kde boli ťažší väzni. Vojdeme do ciel na chodbu vpravo, prejdeme mrežom, potom odtlačíme ťažké dvere, ktoré vedú do kôpky a užijeme si to. Väzni tu boli pripútaní za nohu železnými reťazami.Čas prehliadky: na ostrov nechávame veľmi veľa času. Takže aj keď by stačilo 5 minút, my máme 50. Na túto časť odporúčam rezervovať si 50 minút. Kostol, nemocnica, hlavné námestieZamierime na trávnaté námestie s nádhernými obrovskými stromiskami, väčšina sú mangovníky. Tu bolo sídlo šéfa väznice – je to označené, vlaje tu francúzska vlajka. Sem hrdina knihy Motýľ chodieval a bol protežantom manželky riaditeľa väznice. Kúsok je kostol s maľbami, ktoré maľoval trestanec. Na jeho talent prišli tak, že maľoval erotické motívy ostatným väzňom. A tak ho využili aj na náboženské fresky. No a moja najobľúbenejšia budova je nemocnica. Ohromná, doslova nádherná stavba. Dnes za ňou postavili heliport. Tu na trávnatom námestí často vídať juhoamerického hlodavca Agouti. Trošku pripomína kapibaru (najväčší hlodavec sveta) ale je omnoho menší – taký zlatý zajačik.Čas prehliadky: 20 minút Cesta do múzea a na najvyšší bod ostrovaA teraz je tu jedna veľká finta. Opäť, nafilmoval som to pre Vás. Od nemocnice prejdete krížom celé námestie späť a tam vpravo v rohu je cesta dole. Nenájdete to, ak si nepozriete video. No táto cestička vás dovedie dole na roztrojku a tam odbočíte vľavo a vystúpite zopár schodíkmi do múzea. Z námestíčka k múzeu je to pomalou chôdzou 15 minút. Nepotrebujete vibramy, ale sandále s pevnou pätou, aby ste mohli pohodlne kráčať po nespevnenom povrchu. Múzeum je v čoraz horšom stave. Celý ostrov je nádherný, no vnútrajšok múzea vyznieva rozpačito. Stačí tu 5 minút, zopár vecí je v angličtine a tak sa niečo dozviete. Tu v múzeu sa rozhodnete, kam sa vydať. Buď dole na pláž- 7 minút peši – prejdete krížom najužšiu časť ostrova, od múzea je Plage značená. Alebo vybehnete nádhernými schodmi hore do jedinej reštaurácie ostrova. Z hora z reštaurácie je úžasný pohľad na Devils island, kde bol zopár rokov väznený kapitán Alfred Dreyfus ako jediný väzeň ostrova. Tzv. Dreyfusovú aféru potom rozdúchal Émile Zola. Dreyfus bol totižto žid a toto bol komplot. Bol nevinný.Rezervovaný obed je formou bufetu. Vojdete na terasu, ja vždy objednám stôl pri zábradlí s prekrásnym výhľadom na Diablov ostrov. Máte k dispozícii asi 5 druhov šalátu. Potom mäso: čerstvá ryba bez kostí, jahňacie a kuracie. Príloha ryža, opečené zemiaky... Ako dezert si môžete vybrať 2 koláče a čerstvé ovocie ako ananás, banány atď. Môžete jesť koľko chcete. Odporúčam byť v reštaurácii už o 12.00, kedy ju otvárajú. Toto bufetové menu stojí cca 30 Euro.Kúpanie saVždy som sa na ostrove kúpal. Henri Charriere popisoval žraloky a morské prúdy, ktoré vás odnesú až do Venezuely. A mal pravdu. Musíte si dávať pozor a do vody skočiť iba tam, kde vám to dovolí váš sprievodca BUBO. Nie sú tu prezliekarne ani sprchy, no vy si viete nájsť svoju nádhernú skalu, kde sa rozložíte a máte úžasné hodiny iba pre seba. V mori tu plávajú korytnačky, posledne som ich videl 15. Čo vidieť navyše?Niekedy, ak to stav hladiny mora dovolí, nás prevezú na vedľajší ostrov Svätého Jozefa. Na Diablov ostrov sa nechodí. Ak vás prevezú na Ile Saint - Joseph, určite to využite, cely sú tu prerastené džungľou ako v kambodžskom Angkore. Najkrajšie na návšteve ostrova je samotný ostrov. Keďže je to národný park, tak tu nájdete prekrásne palmové háje, zelené vlasy paliem čerí vietor a ohromne kontrastuje s modrým oceánom. Čo si zobrať: ochrana proti slnku. Plavky. Uterák. Kinedryl. Pantenol. Vodu. Cash – Euro. Pokojne krátke nohavice a odporúčam jedno suché tričko na prezlečenie, ak zmoknete od potu. Ak nemáte objednaný obed vopred, tak jedlo na piknik a fľašku rumu.Čas prehliadky: Cayenne – Kourou je to 60 minút tam a 70 minút späť. Plavba trvá 90 minút tam a 90 minút späť. Na samotných ostrovoch strávite celý deň od 10.00 do 16.00. Foto: BUBO auto pred Dreyfusovou vežou v Kourou 

Ľuboš Fellner, BUBO

22

14:16

aug

2018

Cayenne - prehliadka Viac o krajine

Cayenne - prehliadka

Cayenne - prehliadka Guyane française (Francúzska Guyana) je oproti Slovensku 5 hodín a 25 rokov pozadu. Je to jediná európska kolónia v Amerike a najväčšie zámorské územie Francúzska. My v BUBO navrhujeme jednodňovú prehliadku hlavného mesta a okolia takto.Prílet a formalityVždy ma pri príchode fascinuje, keď sem vstupujem a neprejdem pasovou kontrolou. Pripadám si ako keby som vystupoval v Biaritzi. Veď aj odlet bol zo západného terminálu v Orly, kde sa lietajú Francúzske vnútroštátne linky, no pri tomto odlete kontrolujú preukaz o vakcinácii proti žltej zimnici. Ak ho nemáte, neletíte, respektíve vás priamo na letisku zaočkujú…no na to by som sa nespoliehal. V business salóniku na Orly nalievali Taittinger. Vstup do Francúzskej Guyany je hladký. Batožina vyjde na pásy v hypermodernom letisku Felixa Eboué, hrdinu, politika, ktorý sa ako prvý černoch dostal vo Francúzsku do vysokej politiky. Jeden z prvých sa priklonil ku generálovi de Gaulleovi. Jeho sochu a nevkusný pamätník nájdete aj v absolútnom centre Cayenne (čítaj Kajen) v parku Place des Palmistes. Francúzska Guyana, to je džungľa na severe Južnej Ameriky. Národný park Guiana Amazonian park pokrýva neuveriteľné územie 33 900km². Krajina je o 70% väčšia než Slovensko, no v najväčšom a hlavnom meste Cayenne žije 130 000 obyvateľov, čo je polovica populácie celej krajiny.Čas: cesta z letiska do centra trvá 40 minút. Taxíky sú neuveriteľne drahé, stoja cca 50 Euro. Platí sa Euro, sme predsa v Európskej únii. Centrálne položený hotelHotely sú v centre prakticky iba dva. Best Western a hotel Central. Ja obidva poznám a raz som v hoteli Central býval týždeň. Bol monzún, každý deň pršalo a hotel sa mi zdal strašný. No teraz je vynovený, má designovo vynovené kúpeľne. Dobre položený hotel je základom, aby ste mohli mesto ľahko spoznať. Z mojich skúseností je Cayenne bezpečným mestom, ešte nikdy nám tu nikoho neokradli. Kanál je smerom von z mesta, peši asi 10 minút a za kanálom je zóna (Village Chinois), kam sa nechodí. Keď tam vstúpi bežný turista v noci, tak ho na 90% okradnú. Ja za kanál chodím, stretávam hľadačov pokladov, ktorí načierno v džungli hľadajú zlato. V tzv. Čínskej štvrti žijú prakticky iba černosi. Extrémne tvrdé podmienky zocelia ľudí. Fungujú tu bandy, ktoré šťastlivcovi to zlato zoberú, či ho aspoň “zdania”. Prvá prehliadka. Prvý deň doletíte Air France po obede okolo tretej a na hotel sa dostanete najskôr o 16.30. Ja dávam na recepcii prvý brífing a rozchod ak si niekto niečo potrebuje dokúpiť. Obchody sú ešte otvorené a sú všade okolo nás, dá sa platiť kartou a ak niekto nedotiahol výbavu, tak tu si môže veci dokúpiť. Potom si zhoďte veci, osprchujete sa, prezlečiete do krátkych nohavíc a krátkeho trička, nasprejujte si voľné časti repelentom (malária tu nie je je) všetky cennosti necháte na izbe, zoberiete iba fotoaparát a o 17.30 môžete vyraziť.Začíname na námestí Les Palmistas u sochy Felixa Eboué. Zelený park a kráľovské palmy, na juhu námestia pekná koloniálna budova z 19 storočia, reštaurácia Les Palmistes – teraz tu nestojím, ale tu je miesto na individuálnu kávičku. Potom sa prejdeme peši do kopčeka na pevnosť Fort Céperou. Ak mám autá ako dnes, tak nás na pevnosť vyvezú. Základ je aby ste tu boli 30 až 40 minút pred západom slnka, toto je ten trik. Toto je miesto, kde vlastne Francúzska Guyana v roku 1643 vznikla. Teraz príjemne pofukuje, slnko sčervenieva. Prichádzajú sem aj domorodci zažiť túto úžasnú chvíľku, zamilované páriky, je to exotika. Sme na kopčeku na západnom okraji Cayenne. Pod vami je centrum hlavného mesta ako na dlani, v pozadí vľavo kopček Montabo. Značnú časť výhľadu tvorí Atlantický oceán (toto ešte nie je Karibik) a potom rieka Cayenne. Rieka, akú môžete vidieť iba v džungli a ktorú ste, ak ste sedeli pri okne vľavo, videli pri pristávaní. Tu si povieme základnú históriu krajiny, ale aj o nepokojoch v marci 2018. Francúzska Guyana má najlepšie cesty, najlepšie reštaurácie zo všetkých krajín Guyany, ale je tu draho a malá populácia krajiny nedáva domorodcom príliš veľkú šancu na lepší život. Teda ak ste neni napojený na miliardy prúdiace do Vesmírneho centra.Čas prehliadky: pešo z centra mesta je to 20 minútová pomalá prechádzka na vrch pevnosti. Na námestí stačí stráviť 10 minút, max. Pevnosť je taktiež na 10 minút. Prakticky tu už nič neostalo, je tu maják. Prehliadka značne záleží či neprší, čo je v tejto oblasti bežné. Ak je pekne, tak ja som tu pol hodinky a jednoducho si užívame to nádherné miesto. Počkám, kým sa na hlavnej ulici Cayenne nerozsvietia lampy a až následne sa vydáme dole späť do mesta.Reštaurácie na večeruÍsť do dobrej rybacej reštaurácie je súčasťou veľkého zážitku. Čerstvosť exotiky sa tu snúbi s ohromným francúzskym kuchárskym umením. Táto kombinácia je pre tých, čo chcú držať na ceste diétu vražedná.pI/ Najlepšou reštauráciou mesta je podľa mňa Partagas na avenue Voltaire 50. Poznám majiteľku, je to francúzska, ktorá v Cayenne dlhé roky žije. Dajte si džús z čerstvej marakuje. alebo zázvorovo škoricový džús… Jedlo je taktiež geniálne. Steaky so zeleninou a zemiakmi a foie gras. Ja preferujem morské plody. Krevety s kari, či cesnakom. Potom taký Eintopf s rybami, mušľami na zelenej papáji. Odvážne a vynikajúce. Francúzi tomu hovoria rafinované. Mnohí Slováci ochutnajú ako predjedlo špecialitu s názvom Ceuf Cocotte (19 Euro). Je to super! Jedlo stojí tak 25 Euro, no rátajte, že s drinkom zaplatíte minimálne 30 až 35/osobu.II/ Reštaurácia La Marine je oproti hotelu Central a sem chodím 5 rokov. Kvalita je stále vysoká. Keď chcete vstúpiť, musíte zazvoniť. Väčšina objednávok funguje tak, že si objednáte hlavné jedlo, k tomu omáčku a prílohu. Majú výbornú rybu, priemerné kalamáre, super krevety. Ak chcete skutočne exotickú omáčku, čiahnite po vanilkovej. Steaky tu vyzerajú ako tenisová raketa, sú tak obrovské ešte na 30cm dlhom rebre. Ako drink je ideálna caipirinha (čítaj kajpiríňa), veď Brazília je najväčším susedom Francúzskej Guyany.III/ Pojazdné autá na Place des Palmistes. Podobne ako v Papeete na Tahiti prichádzajú rovnaké autá, napoja sa na elektrinu, vyklopia bočnice a vy si môžete kúpiť jedlo a pivko na stojáka. Rátajte s tým, že k vám príde bezdomovec a bude o to pivo žobrať. No tu v centre je bezpečne, pošlete ho preč, alebo sa rozdelíte. Prehliadka navyše:Katedrála: Ak dokážete absorbovať časový posun, tak ešte sa prejdite ku katedrále. Z Place des Palmistes je to ku katedrále St. Sauveur 3 minúty peši. V okolí sú pekné budovy a jeden suvenírový obchod.Avenue du generall de Gaule: Už keď idete ku katedrále, tak sa dostanete na túto ulicu. Ide o hlavnú promenádu mesta. Čo tu je? Nič. No prejsť sa ulicou známeho mena je fajn.CDG (Cafe de la Gare) je najznámejší bar, diskotéka v meste. Najlepší deň je štvrtok, berú 10 Euro vstup a pivo je taktiež ako v centre Paríža. Majú tematické hudobné večery.Korytnačky Ak prídete v sezóne kedy korytnačky kladú vajíčka, tak ešte po večeri, neskoro v noci, vyrazte na pláž. Môžete vidieť koženatky ako kladú vajíčka. Neuveriteľný zážitok. No sezónny.Village Chinoa (Čínske mesto) Za kanálom je zóna, kam sa nechodí. Hlavne v noci. Na kanáli vás v noci odchytávajú prostitútky a po príchode ste v oblasti, kam vám žiaden domáci neodporučí ísť. Okradnú vás, porežú nožom. No ja sem chodievam a tá atmosféra mi pripomína milovanú Afriku. Toto je iba pre veľmi skúsených. Nič tu nie je a je tu všetko. Úžasný temperament, ktorý centru chýba.Ostrovy spásy Toto je základ návštevy Francúzskej Guyany. Nielen pre tých čo čítali knihu Motýľ od Henriho Charrierea a videli film Papillon. Ten výlet je nádherný a ostrov je prírodnou rezerváciou. Ohromný zážitok!ESA Vidieť ohromnú raketu Ariane a miesto, odkiaľ posielame my Európania rakety do vesmíru, je ohromným zážitkom. Hlavne, ak pred tou raketou vlaje slovenská vlajka, a ona tam naozaj je.Dreyfus tower (Dreifusova veža) Je na peknom mieste Plages des Roches v meste Kourou. Pri hnedom mori plnom bahna z rieky Amazonka. No miesto je veľmi pekné. Vedľa je hotel prebudovaný z bývalého väzenia. Užite si to!Cayennské koreme: skúste ho kúpiť. Väčšinou nevedia o čom hovoríte.Fotografia: zaľúbené páry v pevnosti Ceperou v centre Cayenne 

Ľuboš Fellner, BUBO

21

14:30

aug

2018

Vatra na rovníku Viac o krajine

Vatra na rovníku

Vatra na rovníku Je to ako vatra v pálivom slnku. Hľadať na tejto planéte čosi výnimočné, to, čo ešte iní neobjavili. Teplo, ktoré sála je zbytočné, plameň nevidieť. Oheň v trópoch. .. A presne odtiaľto vám píšem. Myšlienky mi behajú hlavou. Neviem ako bude, čo sa podarí, čo nie.. Takto ďaleko od domova je všetko iné. Doma si pripomíname výročie, kedy nás napadli vojská Sovietskeho zväzu. Mňa moja mama práve čakala, bolo to pre našu rodinu ťažké obdobie. Môj otec vtedy realizoval svoje PhD v Nórsku a tam sa rozhodol, že nebudeme emigrovať. A tak nie som Nór, ale Slovák. Slovák, ktorý zakladá vatru na rovníku, úplne zbytočnú… no viem, že večer príde a moja vatra bude vtedy najväčšia a najsilnejšia. Pozveme potom ľudí zohriať sa a ukážeme im cestu, lebo my budeme mať najsilnejšie svetlo. Svetlo poznania. Kam vyraziť? Čo je ešte toho hodné? Čo objaviť? Verím, že život je o tom, čo urobíš. Som pravičiar, no čím viac cestujem, tak zisťujem, že som konfucián. Som za jasné pravidlá, jasné a seriózne postihy za klamstvá . Jasnú hierarchiu, kde šéf pomáha svojim podriadeným rásť. Zadarmo.. Šéfovia to robia za to, lebo podriadení ich budú do konca života spomínať ako svojich učiteľov. Toto nie je “americký”, skôr “ázijský” prístup. Čo je pravda? Existuje skutočne, alebo je to iba uhol pohľadu? Po našej študentskej revolúcii 17. novembra 1989, kedy sme zvrhli komunizmus a vládu robotníckej triedy – my študenti - zo mňa vyrástol pravičiar. Neznášam komunizmus, ktorý mňa aj moju krajinu brzdil. Komunizmus, ktorý zobral tvrdo pracujúcim ľuďom a ľuďom, čo snívajú, okrem majetku aj ich zmysel života. Snažím sa získať si dôveru ľudí. Je to ťažké. Ľudia na Slovensku neveria ničomu, nikomu. Politika je klamstvo. Média klamú. Všetci sú tendenční. Kapitalizmus je v rannej fáze a podnikateľ sa snaží zarobiť, a metódou je oklamať zákazníka. Nebuduje sa vzťah. Dlhodobý vzťah. Zákazníci požadujú istoty, socialistické istoty, na ktoré nemajú právo. V mojom biznise sú to sťažnosti na slané more, na to, že z v Grónsku je zima a fúka. Dnešní pacienti sa obúvajú do lekárov, lebo nedokázali poraziť boha. A ešte o múdrom cestovaní, ktoré vzdeláva. Učenie nie je iba transferovanie vedomostí, ale sú to stabilné základy. Nielen pre daného človeka, ale aj pre ďalšie generácie. To, čo robíme, je dlhodobá záležitosť. Existuje pravda? Alebo je to iba uhol pohľadu? Dá sa v dnešnom svete ešte niečo objaviť? Bez toho, aby ste nechceli hľadať pravdu, bez toho, aby ste nechceli niečo objaviť, by ste sa nikdy nemohli rozhodnúť letieť do neznámych Guyan. No BUBO je tu. Pred veľkou cestou mám v hlave mnoho mnoho myšlienok a k tomu otázku, ako sa brániť proti malárii? Ako proti hadom? Proti lúpežnému prepadnutiu? Tri dni za sebou vstávame okolo štvrtej ráno, potom ďalšie dni o piatej. A ako dokelu objaviť niečo, čo ešte iní nevideli? Zakladám vatru. Vyrážame. 

Ľuboš Fellner, BUBO

10

10:59

aug

2015

Tour de France...aj na bicykloch Viac o krajine

Tour de France...aj na bicykloch

Tour de France...aj na bicykloch Aky bol Vas dnesny gurmansky zazitok? My sme napriklad kostovali cerstve ustrice priamo na ustricovej farme. Ale podme pekne po poriadku. Caen sme opustali za krasneho slnecneho pocasia,ktore nas sprevadza stale... Boli sme sa pozriet a zaspominat si na Den D,6.6.1944 na Omaha Beach,presli sme americkym cintorinom i vonkajsim muzeom Point de Huc. Po strmych schodoch sme sa dostali az k Svatemu Michalovi,druhej najnavstevovanejsej pamiatke Francuzska Mont Sant Michel. Och,krasne tam je! Vecer nas vsak uz za hradbami piratskeho bretonskeho mestecka Sant Malo cakali hody v podobe velkych tanierov morskych specialit. Tie najcerstvejsie kraby,krevety,homare,ustrice ci slimaky. A ako dezert samozrejme nase oblubene palacinky so slanym karamelom. Nezabudajme na cider,vinko a calvados! Takto posilneni sme sa rano vydali do Broselianskeho lesa hladat slavneho carodejnika Merlina. Ako inak sa s nami zahral...ale nasli sme ho! Ani cary vily Viviany nam neprekazili cestu k studnicke vecnej mladosti (stale mame 26 :-)) a k dedinke Paimpont. Nakupili sme domaci calvados,slany karamel na domacu spotrebu,ochutnali miestne pivo Duchesse Anne a neobisli sme nasu oblubenu restauraciu Terrasse de l'Abbaye kde sme si pochutnali na povestnych spizoch (morcacich,hovadzich,jahnacich a kacacich). Mnam! Cesta do La Rochelle ubehla rychlo,ako Trom Musketierom a uz sme sa tu citili ako doma. Dokonala atmosfera pristavneho mesta plneho mladych ludi, malebnych uliciek a gurmanskych restauracii. Andree nesklamal. Vsetci oblubujeme morske plody,preto aj tu sme sli na istotu. Homar a musle..ta spravna kombinacia! Dnesok,ako som uz na zaciatku pisala sme boli na ustricovej farme na ostrovceku Ile d'Aix. Lodou sme oboplavali pevnost Boyard,nasadli sme (ako Sagan) na bicykle a brazdili sme po ostrove krizom krazom. Piesocne plaze,Napoleonove muzeum,vojenske ukryty, krasna priroda ale aj restauracie odporucane v slavnej prirucke gurmanov Michelin Guide. Dokonaly den. Trosku sme sice pripaleni,ale pri zajtrajsej navsteve Cognacu a najstarsieho domu Martelle to iste nebude prekazkou. Tak teda,dobru chut vsetkym! 

12

16:18

aug

2014

Ako odkryt vase skryte vášne? Viac o krajine

Ako odkryt vase skryte vášne?

Potetovany indian je nahy, cervena rucne pletena 'sukna" mu zakryva bedra. Ako zo sna. V ruke drzi dlhu fukačku. Vyzera statny. No ked sa vedla neho postavim, zistim, ze meria tak 1.5 metra, zrejme trochu menej. Autochtonni obyvatelia juhoamerickej dzungle su tu v Karibskej kulture opomijani. No Guyana aj ked ju mozeme povazovat za karibsku kulturu ( geograficky to Karibik rozhodne nie je), sa indianov nezbavila. Naopak.  Najindianskejsia krajia aku som videl bola Guatemala. No ti indiani vyzerali skor ako z bolivijseho altipana. Tito guyanski su ako z obrazkov  amazonskych kmeñov. Som nadšeny. Ked tu v Guyane v roku 1848 oficialne zrušili otroctvo, černosi nečakali, ci ten zakon vydrzi a ci sa uplatni v praxi a utiekli hlboko do džungke. Vytvorili neopakovatelnu kulturu tzv " Maroonov" cital som o nich viac knih a teraz prezeral ich vyrobky. Neuveritelne sa podobaju tym zo Zapadnej Afriky. No v Afrike su kvalitnejsie. Marooni si zachovali svoje tradicie, domorode zvyky, lwoodoo. Tancovat a v tranze prinasat obete, lieky podavaju za dunenua bubnov. Možno ste už počuli o Garifunoch- to su taktiež Marooni a tu v Guiane sa najznamejšie spoločenstvo Marooniv vola Saramaka ( bush negrous). Ide o matrilinearne spoločenstva, kde je však polygamia bežna. Muž do dediny svojej ženy prichadza iba na kratku dobu, muž lovi, rybarči a ma na starost pripravit pole ( vyčistit vypalit). Na poli potom robia uz iva ženy.  Marooni boli akousi naraznikovou zonou medzi neznašanlivymi indianmi a bielymi. Indianov  zatlacili este viac na juh smerom k Anazonke. A ti si tu uchovali zvyky, casto z doby kamennej. Teraz sa da do pralesa dostat iba po urcitu rovnobezku, potom je to zakazane. Aby sme indianov nenakazili chripkou a inymi chorobami, ktore ich imunitny system nepzna. Sem- tam sa s nimi stretnu zlato hladajuci prosoektori a vtedy dochadza ku krvavym stretom. Kalasnikov proti fukacke s kurare. U nas dole je krasne, nad hlavou nam v paroch lietaju papagaje Ara, v dzungli mane veka zveri, jaguare, s ktorymi zijeme v bratskej zhode, kajmany, ktore su aktivne iba v noci. My Lokono sme s prirodoy  jedno telo jedna dusa a ja viem, ze bieli ludia to nechapu, vysvetluje mi šamanka malej dedinky niekde z okolia Maripassoula. Zastavujeme sa na pláži. Je pieskova dlhocizna. Nie je tu ziadna fabrika a tak musi byt more ciste. No nevieme to posudit, voda okrem toho, ze je slana je tmava. Amazonka sa vlieva kusok pod Guyanov, no je to odtialto 500 km, ale aj tak je more plne amazonskeho bahna. Az po Venezuelu. Guyana to je dzungla a mohutne rieky. Nezname rieky ako Cayenne ci Kourou ( rovnake mena nesu najludnatejsie a tretie najludnatejsie mesto krajiny) su sirsie s ovela vacsim prietokom nez Dunaj v Bratislave. Preplavat ich by bol problem a nehovorim teraz o pyranach a kajmanoch... Takze tyrkysove more nic? No poznam jedno miesto. Su to ostrovy Spasy. 3 ostrovy hodinku a pol jazdy katamaranom od pobrezia juhoamerickeho kontinentu. Aj keby tu nebola vaznica a cela ta uzasna historia popisana v knihe Papillon, tak sa sem velmi oplati ist. Jednym slovom nadhera! Kokosovnikove palmy prerastaju vyse storocne budovy. Opice s dlhymi chvostami sa nahanaju medzi mangrovnikmi, mangom a po detskom cintorine. Prisli sme sem rano, no k obedu sa citim ako v botanickej zahrade- v skleniku. No vsak preto to TU tak vizera. Nadhera, nadher, nadhera! Sadnut si na lavicku ako Draifus a pozorovat priboj. Alebo na najvyssom bode ostrova popijat " Diablov punč" zlozeny z pomarancov, limetiek, marakuje a vela vela rumu so znacne drsnou chutou. Na ten rum si treba zvyknut. Ma 50 % a nema nic spolocne s tym kubanskym. Skor chuti sko terkelica. No v baroch ho nalievaju a vyzyvaju vas nie na caipirinhu ( drink susednej Brazilie) ale na Punch Passion. Miestna marakuja je tu neuveritelne stavnata, a hodi sa na snivanie. Idealna kombinacia zvieravej kyslosti a opojnej sladkosti vybudi vo vas skryte vašne. Na chvilu sa akokeby reinkarnujete a chvili žijete iny život.  Guyana je idealna pre cestovatelov, ktori  snivaju o objavoch a romantickych cestach. Este take miesta na nasej planete existuju.

11

13:45

aug

2014

Tip kde si dat v Cayenne pivko Viac o krajine

Tip kde si dat v Cayenne pivko

Tam určite nechodtel nikto z nas tam nejde. Crack, alkohol, prostitucia a ozbrojene prepadnutia každy jeden deñ, bez toho nasa rodina moze byt. Ved to aj volame Chicago. Zacina hned za kanalom, smerom na juh od našho hotela, konštatuje Marrie Anatole. A tak sa tam vyberieme. Sme kusok od rovnika, slnko tu zapada o 18.43 ( u nas doma je 15 min pred polnocou) a to je prave teraz. Chodime zatial pokojnym Chicagom a domaci na nas s nadsenim kyvaju, dievcata vypucaju kreolske zadky, aby sme mali viac sexi fotografie. Aaaa toto vyzera zatial najlepsie. Laosska krcma rozmerov 2*3metre, no pred nou je siroky chodnik a ten sluzi  pre klientov. Ti s pivom v ruke posedavaju po obrubnikoch a schodikoch, zivo diskutuju. Pivo tu stoji 1/4 toho co v civilizacia na druhej strane kanala. "odkial ste" dostavam otazku a chlapik so svietivymi ocami ocakava klasicky odpoved, cosi v ramci  5 kolonialnych mocnosti ktore kedysi Gyuany vlastnili ( zo zapadu na vychod: spanieli, briti, holandania, francuzi, portugalci). Moja odpoved ho prekvapi a navidi dalsiu otazku: "a co tu robite?"  Kupujeme zlato...sepkam, prisli sme za zlatom.. To Blakea ukludni. V uchu ma velke zlate nausnicky a aj on a jeho kamosi sem do Cayenne prisiel za zlatom. Teraz ma napada, ze Francuzi na tom nemozu byt so zlatom zle. V novembri som bol v Guinei ( vid toto Forum) a tam sme sa do zlatych bani aj dostali. Aj v Guinei ( v dnesnej dobe suzovanej ebolou) maju Francuzi silny vplyv. Hmm kolko stoja nausnicky na Champs Elysees?Ci to nesuvisi vsak... No a tak popijame Corsara a kecame o cenach zlata, ktore rapidne klesaju cim hlbsie si trufnes do dzungle. Slnko zapadlo a my stojime v obkluceni bielych oci a vysmiatych zubov, inak nasich novych kamaratov ani nevidime. Atmosfera Afriky. Rozlucime sa a prechadzame dalej okolo haitskej komunity- tych je tu v Cayenne az 30%. A potom po oboch stranach kanala 3% cinska komunita, ktorej tu vsak na prvy pohlad patri vsetok buznis. 90% restauracii a obchodov. Prave Cinania maju najvacsi priblem s nasilym prepadnutim. Turisti tu nie su a tak cernoskovia idu po tych najbohatsich a to su Cinania. Tak ako v Afrike tieto komunity ziju absolutne segregovane. Belochiv- frabcyzov s minimim holandaniv je tu tak 10%. Videl som aj bieleho bezdomovca, akokeby komparzistu z filmu Motyl, no vacsina chodi nahodena v luxusnych satach a popija planters punch v bare des Palmistes. Vsetci sa tvaria akoby bol rok 1908, kedy bol kolonialny system este silny, a kedy tento bar - kulturnu ustanovizen a jednu z najkrajšich budov mesta zalozili. Nadherna zltoseda kolonialna drevena budova ma priestor na tancovanie, terasu s vyhladom na zahradu so stovkami kralovskych palem na hlavnom namesti Place des Palmistes. Nikde nie su ventilatory. Inak je to dokonale. Atmosfera kvoli ktorej sa oplati do Cayenne odletiet povedzne aj na predlženy vikend.

09

01:36

aug

2014

Letime do pekla ( a stale sme doma v EU) Viac o krajine

Letime do pekla ( a stale sme doma v EU)

83% prvych europskych "turistov" umrelo.  Hrozne trápenie, krvilačni indiani, choroby skosili velku vacsinu z prvych 12 000 kolonizatorov. Pritom Parižom v roku 1763 znela reklama o krajine zlata a hojnosti. Prvi belosy sa nechali nachytat.... Reklama nebola pravdiva. Aku reklamu robime my v BUBO, ze do Francuzskej Guiany vypravujeme kazdy jeden nas zajazd? Pritom ziadna ina cestovka to nedokaze. A my sem lietame mnoho rokov... Prezradim vam. Aj teraz hovorime pravdu! Plus s nasim know how sme mile pred ostatnymi. Je to très simple. Ta krajina bola tak nehostinna, ze prave sem umiestnili jednu z najstrasnejsich veznic, co ludstvo zrealizovalo. Peklo na zemi. Genialne popisane Henrim Charriereom a bravurne zahrane Steve Mc Queenom.  Aj dnes je obyvanych iba 5% krajiny, inde je tropicka džungla. Kto si trufne vykupat sa ostrovoch Spasy, kde sa to hemzi ludozravymi zralokmi? Kto si kupy suvenir v podobe obrovskeho amazonskeho motyla? Ci stiplave cayennske korenie? Letime cez Atlantik a neopustime Europu. Najdeme novu pikosku? Novy intenzivny zazitok? Budeme sa o to snazit, tak nezlomne ako Motyl o utek. Je po polnoci no Vy sledujte ako sa veci vyvrbia...

21

20:25

jan

2014

Francuzska Guiana a Ostrovy spasy Viac o krajine

Francuzska Guiana a Ostrovy spasy

V piatok podvecer sme v poriadku pristali v Cayenne, hlavnom mestecku krajiny, o ktorej malokto vobec vie ze existuje. Francuzska Guiana vlastne krajinou ani nie je. Je to len jedno z piatich zamorskych teritorii Francuzska. Ale keby bola byvala samostatnou krajinou, bola by v juznej Amerike najmensou. Takto je len najvacsim regionom Francuzska. Hned na letisku nas privitalo prijemne pocasie a neskutocne teplo, kedze primerna rocna teplota v tejto casti sveta dosahuje slabych 28 stupnov Celzia. Pred letiskom na nas cakal taxikar v modernom SUV s komplet rozbitym sklom na strane vodica. Ked som sa ho svojou francuzstinou spytal, co sa mu prihodilo, len sa usmial a zacal nieco hladat v telefone. Po chvili nam ukazal fotku jaguara, ktory mu prebehol cez cestu a on ho zrazil. U nas vodicov ohrozuju srnky, vo Fr. Guaiane su to jaguare, kedze 90% uzemia tejto krajinky, takmer 2x vacsej ako Slovensko, tvori nepreniknutelny dazdovy prales. Dalej nas uz cakalo len ospale hlavne mestecko Cayenne a jeho kazdorocny karneval, ktory sa velmi napadne podoba na nase trhy alebo vinobranie. Ludia postavaju na ulici pri stankoch a popijaju. Okrem toho sme si v Cayenne este nakupili prekrasnych zaramovanych motylov, kedze tuto cast sveta najviac preslavil Henry 'Papillon - Motyl' Charriere. Dalsi den sme sa pobrali na neslavne zname Ostrovy spasy, aby sme si na vlastne oci overili, ako to s tym Motylom naozaj bolo. My to uz vieme. Ostrovy spasy, ktore fungovali 100 rokov ako ta najhorisa francuzska trestanecka kolonia, su prekrasne, ale predstava, ze by tam clovek mal stravit viac ako dva dni je absolutne nepripustna. Niet najmensieho divu, ze sa vazni snazili za kazdu cenu utiect, aj napriek zralokmi zamorenenmu Atlantickemu oceanu. V tom sa ti najodvaznejsi z nas kupali priamo na ostrovoch spasy. Ked sme sa poberali lodou spat, vsetci z nas boli stastni ze nas pobyt na ostrovoch sa obmedzil len na jeden den a nie na dlhe roky stravene na temnej samotke na ostrove Sv. Jozefa. Dalsi den sa presuvame smerom na surinamsku hranicu a cestou si robime zastavku v Kourou, aby sme si pozreli Europske vesmirne centrum a jej vesmirny program Arianne s maketou raketoplanu v zivotnej velkosti. Dalej nas caka uz len prehliadka vazenskych blokov v Saint Laurent du Maroni, ktore bolo prvou zastavkou pre deportovanych odsudencov z Francuzska a nasledne hranica medzi Francuzskou Guianou a Surinamom. Ozveme sa ...

09

03:29

mar

2010

Ostrovy spasy a Motyl Viac o krajine

Ostrovy spasy a Motyl

Prvy skutocny den vo Francuzskej Guyane a dnes som od viacerych pocul. Skoda, ze dnesny vylet je tak skoro, bol by super vyvrcholenim cesty. (A to pritom nasa cesta len bude gradovat) Rano budicek o 5 a pred siestou vyrazame smer Kourou. Cesty su tmave, nikde svetlo, ved ideme po kraji dazdoveho pralesa krajinou, kde na ploche dvoch Slovensk byva 220 tisic ludi. Nasmu soferovi mikrobusu to vsak neprekaza a sinie si to po polnych cestach 140 kilometrov za hodinu, kym patnast kilometrov pred cielom nasej cesty nedostane defekt. Nevadi. Desat minut sa skusa dostat k rezerve, ked sa mu to nepodari, da pokyn „on y va“ a ideme na prazdnej gume. Ved lod predsa musime stihnut, nie? V pristave v drevenej bude o BUBO-group skutocne vedia a dostavame listky. A stalo to za to. Mesto Kourou je tretim najvacsim mestom Francuzskej Guyana (ma 20000 obyvatelov), zname je jednak europskym kozmodrom, ale najma blizkostou ostrovov, kde si sto rokov odpykavalo trest 70000 vaznov Francuzskej republiky. Ked sa Ludovit XV v polovici 18. storocia rozhodol jedinu francuzsku koloniu na juhoamerickom kontinente osidlit, poslal sem 12000 svojich poddanych. Po niekolkych rokoch ich tu zostalo len par stovak a ti pred nepoddajnymi indianmi, malariou a zltou zimnicou utiekli na tri nadherne ostrovy kusok od pobrezia. Vtedy dostali svoj nazov – Ostrovy spasy. V roku 1851 vsak na ne prisli prvi trestanci a Kralovsky ostrov, Diablov ostrov a Ostrov svateho Jozefa sa na sto rokov stali symbolom neskutocneho ludskeho utrpenia. A my sme videli oboje. Za cely den sme nepoculi iny jazyk ako francuzstinu, v nadhernej prirode ostrovov sme boli zrejme jedini turisti. Rozpadnute priestory niekdajsich samotiek ci vazenskych ciel, ktore dnes prerastene palmami pripominaju Angkor Wat, sme mali sami pre seba. Obed na najvyssom bode Kralovskeho ostrova s vyhladom na Diablov ostrov, na aky sa nezabuda. Opice, papagaje, aguti a sto odtienov zelenej a modrej. Magicky Atlantik, v ktorom sme sa aj okupali. Plaze tu inak za vela nestoja, vo vode sa to hemzi zralokmi, aj preto sa odtialto tak tazko utekalo. Uz sme spat v nocnom Cayenne. Zajtra o osmej vyrazime smer Saint Laurent du Maroni, do mesta, kadial na podu Francuzskej Guyany vstupil Motyl aj Alfred Dreyfus. Tam sa preplavime cez rieku a prekrocime hranicu francuzskeho a holandskeho sveta. Prve dni su este lepsie, nez sme cakali. Zdravime domov, Bratislavu aj Piestany a zajtra sa ozveme priamo zo stareho mesta Paramaribo, ktore je pod patronatom UNESCO. Po prvych dvoch dnoch si kladieme otazku, preco sem nijaki turisti nechodia...

08

01:35

mar

2010

Cayenne, zaciname Viac o krajine

Cayenne, zaciname

A sme tu. Nasa cesta po stopach Motyla sa zacala. Uz len z parizskeho Orly do Cayenne vyzera inak. Poloprazdne lietadlo, ani jeden turista a letusky sa vas pytaju, ci idete do Cayenne pracovat. Na palube sme stretli krasnu cernosku z Martiniku, ktora letela do Cayenne propagovat svoj novy album. Zajtra o osmej vecer ma koncert v bare Les Palmistes na najvacsom namesti v meste, 50 metrov od nasho hotela. Pojdeme ju pozriet. Air France ma prijemne prekvapil vyberom filmov, nielen standardna US-ponuka, ale aj Formanov Amadeus a stvorhodinovy zivotopisny film o Gandhim (a dva diely Simpsonovcov). Cayenne ma prijemnejsiu atmosferu, nez sme cakali. Upravene, ciste ulice, pekni ludia a vona jedineho regionu EU na americkom kontinente. Zaciname zostra. O 5:45 nas bude (snad) na recepcii cakat miestny sofer, aby nas zaviezol do Kourou, odkial lodou vyrazime na Ostrovy spasy. Nasa premierova cesta pokracuje. Sledujte nas dalej a drzte palce!

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test aj domácu karanténu