Osídľovanie Francúzskej Guyany alebo ako vznikol názov „Ostrovy spásy”?

Osídľovanie Južnej Ameriky nebolo jednoduché. V prípade Francúzskej Guyany, Francúzsko potrebovalo viacero pokusov o osídlenie tejto časti sveta. Už Krištof Kolumbus v roku 1498 preplával okolo pobrežia, ale vylodil sa až na území dnešnej Venezuely. Prvý Európan, ktorý vstúpil na územie bol Vincente Yanez-Pinzón, ktorý sa vylodil o rok neskôr. Trvalo ešte 100 rokov, kým Francúzi ako prví začali robiť výskumné expedície. Prvé osídlenia im ale zničili Portugalci, ktorí si nárokovali na toto územie podľa zmluvy z Tordesillas, ktorá rozdeľovala nový kontinent iba medzi Španielsko a Portugalsko. Zmluvu si vykladali obidve strany rôzne, a teda sporov o územie bolo mnoho. 

V roku 1643 zakladajú Francúzi na kopci Fort Cépérou pri pobreží mesto Cayenne. Kopec im poskytuje lepší výhľad pre prípadné nebezpečenstvo a taktiež príjemný vánok v inak dusnom a vlhkom podnebí. Domácim obyvateľom sa ale nepáčili kolonizačné metódy vedúceho generála Ponceta de Brétigny a 500 osadníkov bolo dobitých. Generálove telo pôvodní obyvatelia údajne vyúdili a zjedli. Desať rokov neskôr postihol rovnaký osud ďalších osadníkov, ktorí už priniesli aj prvých otrokov z Afriky. Ďalšie osídlenia im napádali Angličania či Holanďania, ktorí sa tiež nachádzali v okolí a rovnako sa usilovali o osídlenie nového sveta. V roku 1676 sa vylodilo 800 ďalších Francúzov, medzi ktorými boli aj Jezuiti, ktorí zahájili pestovanie kakaa, kávy, bavlny a manioku. Nasledovalo storočné obdobie kľudu a prosperity.

V roku 1763 sa Francúzsko rozhodlo vyslať 12 000 obyvateľov za účelom konečnej kolonizácie krajiny. Osadníci sa vyloďujú v bažinatej oblasti, ale pobrežie nie je pripravené prijať toľko veľa nových ľudí. Veľa Európanov podlieha neznámym ochoreniam a 2 000 zúfalých osadníkov uteká na tri blízke ostrovy. Vďaka príjemnejším podmienkam, vetru a menšiemu množstvu komárov a chorôb, sa im tu podarí prežiť a nazývajú toto miesto Ostrovy spásy (Iles du Salut). Čo najskôr sa vracajú späť do Francúzska, kde preživší rozprávajú o nehostinných končinách a zlá povesť Francúzskej Guyany je na svete. 

Najbližšie roky prichádzali do Francúzskej Guyany obyvatelia nedobrovoľne. Mnohí ako otroci pre prácu na plantážach a po zrušení otroctva v roku 1848 sa princ Ľudovít Napoleon (budúci Napoleon III.) v roku 1852 rozhodol zriadiť v krajine trestaneckú kolóniu, ktorá tu fungovala až 100 rokov. Väzni mali nahradiť stratenú pracovnú silu. Pokus o kontinuálne osídľovanie stále pokračovalo, keďže väzni, ktorých trest bol menej ako 8 rokov, tu mali potom ešte ostať rovnaké množstvo času, aká bola dĺžka ich trestu. Potom sa za vlastné peniaze mohli dopraviť domov, čo bolo ale veľmi náročné, nákladné a hlavne nebezpečné. Trestanci, ktorých trest bol nad 8 rokov tu ostali už navždy. Po odpykaní trestu bývali v meste ako slobodní občania.

Náročné klimatické podmienky na život, vlhkosť a nekonečný prales robia aj momentálne z Francúzskej Guyany jednu z najredšie osídlených území na svete. Osídlených je len 5 % územia, hlavne popri pobreží a žije tu približne 300 000 obyvateľov na území 84 000 km2, čo je rozloha o kúsok väčšia ako Česko.     

Ostrovy spásy sú ako skrytý raj v Karibiku, ale nejednému turistovi prebehne pri návšteve mráz po chrbte. Ak sa tu chceš prísť s nami pozrieť, tak poď na zájazd do Guyany a Surinamu.