Amazonskí indiáni – Gyuana Marooni – černosti a kmene z džungle celkovo

Potetovaný indián je nahý, červená ručne pletená 'sukňa" mu zakrýva bedrá. Ako zo sna. V ruke drží dlhú fúkačku. Vyzerá statný a silný. No keď sa vedľa neho postavím, zistím, že meria tak 1.5 metra, zrejme trochu menej. Autochtónni obyvatelia juhoamerickej džungle sú tu v Karibskej kultúre opomínaní. No Guyana aj keď ju môžeme považovať za karibskú kultúru ( geograficky to Karibik rozhodne nie je), sa indiánov nezbavila. Naopak.  Indiáni tu  sú a aj keď sú ako jednotlivci malí, ako skupina sú stále silnejší. Najindiánskejšia krajina akú som videl bola Guatemala. No ti indiáni vyzerali skôr ako z bolívijského altiplána, „civilizovanejšie“. Títo guyanskí sú ako z obrázkov  amazonských kmeňov. Som nadšený. Keď tu v Guyane v roku 1848 oficiálne zrušili otroctvo, černosi nečakali, či ten zákon vydrží a či sa uplatní v praxi a utiekli hlboko do džungke. Vytvorili neopakovateľnú kultúru tzv " Maroonov" čítal som o nich viac kníh a teraz prezeral ich výrobky. Neuveriteľné sa podobajú tým zo Západnej Afriky. No v Afrike sú kvalitnejšie. Marooni si zachovali svoje tradície, domorodé zvyky, woodoo. Tancovať a v tranze prinášať obete, lieky podávajú za dunenia bubnov. Možno ste už počuli o Garifunoch- to sú taktiež Marooni a tu v Guyane sa najznámejšie spoločenstvo Marooniv volá Saramaka ( bush negrous). Ide o matrilineárne spoločenstva, kde je však polygamia bežná. Muž do dediny svojej ženy prichádza iba na krátku dobu, muž loví, rybárči a má na starosť pripraviť pole ( vyčistiť vypáliť). Na poli potom robia už iba ženy.  Marooni boli akousi nárazníkovou zónou medzi neznášanlivými indiánmi a bielymi kolonizátormi. Indiánov  zatlačili ešte viac na juh smerom k Amazonke. A ti si tu uchovali zvyky, často z doby kamennej. Teraz sa dá do pralesa dostať iba po určitú rovnobežku, potom je to zakázané. Aby sme indiánov nenakazili chrípkou a inými chorobami, ktoré ich imunitný systém nepozná. Sem- tam sa s nimi stretnú zlato hľadajúci prospektori a vtedy dochádza ku krvavým stretom. Kalašnikov proti fúkačke s kurare. „U nás dole je krásne, nad hlavou nám v pároch lietajú papagáje Ara, v džungli máme veľa zveri, jaguáre, s ktorými žijeme v bratskej zhode, kajmany, ktoré sú aktívne iba v noci. My Lokono sme s prírodou  jedno telo jedna duša“ vysvetľuje mi šamanka malej dedinky niekde z okolia Maripassoula a dodáva, že vie, že bieli ľudia to nechápu.Zastavujeme sa na pláži. Je piesková dlhočizná. Nie je tu žiadna fabrika a tak musí byť more čisté. No nevieme to posúdiť, voda okrem toho, že je slaná je tmavá. Amazonka sa vlieva kúsok pod Guyanou, no je to odtiaľto 500 km, ale aj tak je more plné amazonského bahna. Až po Venezuelu. Guyana to je džungľa a mohutné rieky. Neznáme rieky ako Cayenne či Kourou ( rovnaké mena nesú najľudnatejšie a tretie najľudnatejšie mesto krajiny) sú širšie s oveľa väčším prietokom než Dunaj v Bratislave. Preplávať ich by bol problém a nehovorím teraz o prianiach a kajmanoch... Takže tyrkysové more nič? No poznám jedno miesto. Sú to ostrovy Spásy. 3 ostrovy hodinku a pol jazdy katamaranom od pobrežia juhoamerického kontinentu. Aj keby tu nebola väznica a celá ťa úžasná história popísaná v knihe Papillon, tak sa sem veľmi oplatí ísť. Jedným slovom nádhera!  Kokosovníkové palmy prerastajú vyše storočné budovy. Opice s dlhými chvostami sa naháňajú medzi mangrovníkmi, mangom a po detskom cintoríne. Prišli sme sem ráno, no k obedu sa cítim ako v botanickej záhrade- v skleníku. No však preto to TU tak vizerá. Nádhera, nádher, nádhera! Sadnúť si na lavičku ako Draifus a pozorovať príboj. Alebo na najvyššom bode ostrova popíjať " Diablov punč" zložený z pomarančov, limetiek, marakuje a veľa veľa rumu so značne drsnou chuťou. Na ten rum si treba zvyknúť. Má 50 % a nemá nič spoločne s tým kubánskym. Skôr chutí sko terkelica. No v baroch ho nalievajú a vyzývajú vás nie na caipirinhu ( drink susednej Brazílie) ale na Punch Passion. Miestna marakuja je tu neuveriteľné šťavnatá, a hodí sa na snívanie. Ideálna kombinácia zvieravej kyslosti a opojnej sladkosti vybudí vo vás skryté vášne. Na chvíľu sa akokeby reinkarnujete a chvíli žijete iný život.  Guyana je ideálna pre cestovateľov, ktorí  snívajú o objavoch a romantických cestách. Ešte také miesta na našej planéte existujú. Foto: indiánov som nafotil vo Francúzskej Guayane. Ten kôš čo pletú má objem cca 60 litrov a mám ho stále doma.