Fórum

5 príspevkov

19

10:48

mar

2018

Nádherné, čisté pláže

Nádherné, čisté pláže

Karibu – vitajte v raji – píšem vo svojom prvom príspevku z Komorských ostrovov. V mnohých rozvojových krajinách som bol sklamaný, keď som zavítal na pláž. V Gabone som vedel, že tu nie sú žiadne fabriky, že more musí byť totálne čisté. National Geografic o tých plážach písal ako o Poslednom raji (Last eden). No na pláži boli vyplavené tony plastu, doplávalo to krížom cez celý Atlantik, až z Brazílie. To bolo hneď vidieť, keď sme sa začítali do nápisov na plastových fľaškách. Proste, krajiny tretieho sveta s tým majú problém. V klasických dovolenkových rezortoch pláže denne čistia, v Dubaji rozhadzujú dokonca mušle na dovezený piesok. Tu v krajinách tretieho sveta máte pravý piesok, nádhernú polohu pláže, milióny originálnych mušličiek, no chýbajú zamestnanci rezortu, ktorí by plážičky čistili. No na Komorských ostrovoch som našiel nádherné, totálne čisté pláže, ktoré by som rozhodne zaradil medzi svetové TOP – do BUBO hitparády najlepších pláží. Na Komoroch bolo more nádherne čisté, no aj pláž bola nádherná a čistá. Piesok bol belší než na Madagaskare. Tu na Komorských ostrovoch je piesok bielučkej farby. Najkrajšie pláže sú na ostrove Mohéli. Toto je autonómny ostrov, ako vlastne všetky v štáte, ktorý sa v roku 2002 premenoval na Úniu Komorských ostrovov. Najmenší ostrov únie má vlastnú vlajku, žltá s červenou hviezdou a tá tu vlaje všade. Na ostrove sa nachádza jediný národný park štátu a inak ide o zaspatý ostrov s nádhernými plážami. Bývam v jednom z najlepších hotelov štátu južne od centra Moroni. Môj hotel Retaj je priamo na pláži a mám výhľad na more a vychutnávam si priamo z terasy mojej izby západy slnka. No kúpať sa tu nedá, more tu má silné prúdy a proste nikto sa nekúpe, more je iba nádhernou kulisou. V hoteli je bazén, ak trváte na tom, že sa chcete kúpať. Centrum Moroni tvorí prístav s rybím trhom, množstvom fotogenických drevených rybárskych lodičiek a otrasnou špinou. Tak tu sa rozhodne kúpať nebudete! Potom som bol ako profesionál v cestovnom ruchu pozrieť aj ďalší luxusný hotel, ktorý sa začiatkom roka premenoval na Golden Tulip. Premenovanie hotela mi znie vždy podozrivo. Hotel sa nachádza na sever od Moroni a ten mal plážičku vcelku fajn. Takú krytú zátoku. V Retaj nepodávajú alkohol, tu áno. No Retaj je 10 minút peši od centra mesta a tu si musíte zobrať taxík a je to 10 minút pomalou jazdou (väčšinou je dopravná zápcha) taxíkom. No aj tak by som vám za plážami odporúčal vyraziť ďalej. Komorské ostrovy sú ešte v štádiu, že na tých najlepších plážach hotely nie sú. Aj dva najluxusnejšie hotely, ktoré spomínam budú pre ľudí zvyknutých na vyšší štandard - napríklad na vcelku blízkom Mauríciuse – pôsobiť jednoducho. Do nižšieho štandardu, ak máte viac než 25 rokov, už nechoďte. Bol som pozrieť aj dva najdrahšie domy ponúkané cez Airbnb a boli otrasne špinavé. Celková úroveň je pre našinca nízka. Aj dva spomínané najluxusnejšie hotely vlastnia cudzinci a to je dôvod, že kvalita je znesiteľná. Jeden dobrý hotel priamo na pláži bol, ale v politickom pekle neprežil. Prešiel som celkovo 4 pláže a všetky boli skvelé. Vyberám pre vás dva tipy. Bouni beach a II. Galawa beach. I Pláž BOUNI sa nachádza na severovýchode ostrova. V treťom najväčšom meste ostrova Mbéni vojdem za námestie, ktoré teda väčšinou slúži ako futbalové ihrisko pre deti a podo mnou je obrovský padák, priepasť a výhľad do nekonečna. A tam dole trochu vľavo je malinká rybárska dedinka s asi 900 obyvateľmi (väčšinou detí), ktorá sa volá Bouni. Autom ideme dole asi 10 minút po kľukatých cestičkách a zastavíme na krajnici. Na pláž zbieham asi pol metra širokou (skôr úzkou) cestičkou medzi tropickým rastlinstvom. Ak Vás sem nedovedú ani vstup nenájdete. No keď vojdem na pláž, hneď vidím, že som objavil šperk. Pre mňa bola Bouni jednotkou. Piesok bol nádherne biely, vody Indického oceánu teplé. Dedinka je ďaleko vľavo. Kam mi oko dovidí, biely piesok a v pozadí palmy. Iba na obzore sa kolíše malá drevená rybárska bárka. Inak nikde nikto. Zhadzujem veci a skáčem do mora. No musím sa rýchlo vrátiť, je čas prílivu a ten je veľmi rýchli a aj keď mám veci 50 m od brehu, bolo to tak – tak. Na to pozor. Nevýhodou je, že na pláži nie sú krásne kokosovníkové palmy, tie sú až vzadu, vpravo aj vľavo od pláže takých 500 metrov. Bufet? Lehátka? Iné služby? A pre koho by to tu bolo? Luxusom je, že na pláži budete úplne sami. II Pláž GALAWA sa nachádza na severozápade ostrova v blízkosti druhého najväčšieho mesta Mitsamiouli. Je pomenovaná po tradičných lodičkách “galawa”, ktoré sú vyvážané na jednej strane paralelným drevom, aby sa neprekoprcli. Lodičky sú identické napríklad s tými vo Východnom Timore a tu vidieť, že toto plavidlo sem prišlo s prvými indonézskymi osadníkmi. Táto pláž je považovaná za najkrajšiu na ostrove Grand Comoros. To je dôvod prečo tu vystavali rezort s kasínom. No pozor pozor, rezort je teraz zatvorený. Prebehol som aj iné možnosti ubytovania a aj keď im dávajú na webe 4 hviezdičky, kvalita sa nedá porovnať s hotelmi, o ktorých hovorím vyššie. Tieto “hoteli” pri pláži Galawa nemajú v skutočnosti ani hviezdičku a nie sú až tak blízko pri pláži… Na pláž ide uzučká asfaltová cestička, ktoré je zahataná závorou a vy musíte závoru obísť cez les (mimo asfaltu) vpravo. Potom to je už iba asi 150 až 200 metrov a zastanete priamo na pláži. Aleja kokosovníkových paliem, kde sa každú chvíľu objaví domorodec. Ten si vybehne na palmu zhodiť si čerstvé orechy. Toto je taktiež jediný “bufet”, ktorý môžete na pláži využiť. Pláž sa viac zvažuje do mora, z tyrkysových vôd trčia čierne lávové kamene. Pláž je chránená pred prudkým vlnobitím a opäť nádherný bielučký piesok. Tu som už stretol troch ľudí. Na obrovskej pláži je to nič, ale Galawa je populárnejšia. Je to veľmi romantické miesto, taktiež absolútne čistá a bude to jedna z najkrajších pláží, aké ste v živote videli. Výhodou je, že sú tu kokosovníkové palmy a vy môžete ležať v tieni. Obe pláže sú 10, max 15 minút cesty autom od väčšieho mesta. No pozor, aj v týchto väčších mestách budete ako turista pôsobiť značne exoticky. Reštaurácie sú pre domácich a úroveň tomu zodpovedá. Je to veľmi jednoduché. V stánku si tu dávam kávičku, ten stánok robí iba jednu vec a to skvelú “arabskú” kávu. Šálka stojí 5 centov takže za 1 euro mám 20 káv. Pozvem všetkých naokolo a získam si ihneď kopu kamarátov. Na jedlo odporúčam Homára vo vanilkovej omáčke, aj keď to záleží od denného úlovku. No homáre a chobotnice sú tu bežné a je to na 80%. Na pláž si vždy zoberte fľaše s vodou, dbajte na ochranu proti slnku (viem prečo to prízvukujem) a kúpte si cestou ovocie. Úrodná lávová pôda, neustále dažde a tropická klíma znamenajú celoročnú úrodu. Ak porovnáme turistickú návštevnosť okolitých ostrovov, tak podľa UN World Tourism Organisation má Maurícius 1.2 milióna turistov ročne, Réunion 430 000, Seychely 276 000 turistov ročne a Komorské ostrovy majú stále iba 24 000 turistov ročne. Politická situácia je už dlhšie stabilná a teraz je tá doba pre dobrodružnejšie ladené povahy navštíviť novú neznámu krajinu a byť tu zopár rokov pred ostatnými. My v BUBO sa na objavovanie našej planéty špecializujeme. Byť niekde pred ostatnými je totižto najväčším luxusom v dnešnom cestovaní. Komorské ostrovy rozhodne nepatria medzi najmenej navštevované krajiny sveta No stále je to špecialita, ktorá sa skúsenejším cestovateľom bude páčiť. Zároveň ide o bezpečnú a vcelku lacnú krajinu. Kliknite si na (hore pri tomto príspevku) vlajočku Komorských ostrovov a dostanete sa ku všetkým mojim článkom o tejto krajine. Prajem šťastnú cestu. Foto: pózujem pre vás v sarongu na pláži Bouni. Biely piesok, v pozadí palmy, obrovská pláž a ani jeden človiečik. Tak toto je najväčší luxus v dnešnom preplnenom svete  

Ľuboš Fellner, BUBO

18

16:31

mar

2018

Jedlo

Jedlo

Komorské jedlo je mixom východoafrických dusených jedál z koreninových rastlín a jedál Indického oceánu a myslím tým Juhovýchodnú Áziu, Indonéziu a Srí Lanku. V tomto prípade ide väčšinou o karí na ryžovom základe. Unikátne sú čerstvé korenia ako lokálne pestovaná vanilka, koriander, kardamon, muškátový orech, klinčeky a tieto nájdete v mnohých jedlách a v hojnom množstve. Mäso, to sú zväčša ryby a poprípade jahňacina. Bravčové je v moslimskej spoločnosti tabu. Francúzi vo svojej bývalej kolónii taktiež niečo zanechali a to nikdy nie je na škodu.Nad plážou Gutsini sa zastavujem na obed. Jean – Claude mi predstavuje majiteľa ako Pablo Escobar. Volá sa Pablo a v striktne moslimskej komunite mi k obedu podáva pivo, čo tu znie ako keby ste v Európe k obedu dostali kokaín. Pablo má v reštaurácii jediné jedlo a to rybu dorado s pečenými banánmi. Veľmi jednoduché, no ugrilovaná ryba je čerstvá a tým pádom skvelá a pečené banány sú síce suché, ale tiež sa na tom nedá nič pokaziť. Dva krát si vypýtam čili, s tým tu akosi na môj vkus šetria. V trópoch mávam neuveriteľnú chuť na pivo, no tu Bear Beer (extra strong) nedopijem. Dlho som nepil taký hnus. Bearbeer vybral z mrazáku, no mne sa zdá že tam to pivo mal desaťročie. Priznám sa u svojho prvého komorského jedla som francúzsky ani iný vplyv necítil. Skôr to bola Afrika, kde sa o chute príliš nezaujímajú. No práve tu ako dezert ochutnám Graviolu, ktorú tu volajú Le Corossol a to ovocie je tu vskutku božské. Dlho som nič tak dobré nejedol. Predbehlo to dokonca chuť čerstvého manga. Toto sa v Európe ochutnať nedá, musíte to jesť priamo zo stromu. To isté je s čerstvými koreninami, ten rozdiel cítite ihneď.Na ďalší deň ochutnávam Langouste a la Vanille, čo je homár vo vanilkovej omáčke, a to vám bola totálna bomba. Tu to spojenie s Francúzskom ihneď cítim. Vraj je to národné jedlo, no po tejto špecialite som vyslovene musel ísť, tak ako my v BUBO chodíme za zážitkami. Musíte ísť týmto gurmánskym zážitkom oproti, lebo samy za vami neprídu. Nie je to bežné jedlo. Spím v jednom z najlepších (v prvej trojke určite) hotelov štátu, no za najväčšiu špecialitu tu považujú omeletu na raňajky a pizzu na večeru. To evidentne domácej elite stačí a turistov je stále málo na zmenu v uvažovaní. Keď odlietam, tak na letisko musím ísť 3h pred odletom, všetci v hoteli na tom trvajú. Som po check-in, vopred hovorím, je nedeľa a nulová premávka, to je blbosť hovorím, no trvajú na tom. A mali pravdu. Tej obrovskej dopravnej zápche, ktorú som tu zažil cez týždeň som sa síce vyhol, ale tá procedúra na letisku je, nazvime to, čarovná. Umelá zamestnanosť, obrovský chaos. Veci sa robia iba aby sa robili, predstiera sa aktivita. Šoférovi som zaplatil iba 5000 Frankov, čo je polovičná taxa normálu. Mal som šťastie a zviezol som sa so sekuriťákmi z Tesaloník. Obrovskí chlapi vyplávali zo Suezu a dva mesiace bolo ich úlohou strážiť plavidlo pri prechode okolo Rohu Afriky pred somálskymi pirátmi. No a dnes odlietajú domov a zviezli ma. Takže inak rátajte 10 000 KMF. Na letisku prejdem 5 kontrolami, ak nerátam check-in. Odfotili ma, prsty pravej ruky, zobrali mi vodu napriek tomu, že je všetko v nedeľu pozatvárané a na letisku nie je teda otvorený žiaden bufet. Teda nezobrali, vypil som ju a vynadal som im. “Mám teda ušetrené peniaze, ktoré by som minul na obedík a tak aspoň kúpim krabičku vanilky”, hovorím si. Koľko stojí? 180 Euro. Počujete dobre, malá úzka krabička vanilky na ostrove, ktorý je jednou z najchudobnejších krajín našej planéty, stojí toľko čo na Avenue des Champs-Élysées. Najprv som si myslel, že 180 KMF, no tá cena bola v Eurách. Struky vanilky tu rastú všade naokolo. Mne sa zdalo, že je to na ostrove rovnako vzácne ako u nás fazuľa. No oni si pýtajú za 6 strúčikov 180 Euro. Až teraz si uvedomím, že ten homár, čo som ochutnal, bol veľkou vzácnosťou. A aj to, že naša práca je skvelá. Ročne, my sprievodcovia BUBO zjeme tucty čerstvých homárov a k tomu geniálne pripravených. Homára na vanilke som jedol po prvý raz a bolo to delikátne jedlo, homár bol vybratý z panciera a obliaty maslovou omáčkou s klinčekmi a vanilkou. Bolo to vynikajúce.Jean Claude mi hovorí, že na raňajky jedáva málo, väčšinou kávu či polievku “supu” a, poprípade, taký chleba z kokosu, čo volajú Mkatra Foutra. Keď to vidím, zdá sa mi, že arabským obchodníkom chýbala pita a tak ju takto nahradili. Na obed si dá maharagwe, čo sú červené bôby vyvarené v kosovej omáčke a k tomu často plod chlebovníka pripravený na rôzne spôsoby. Obrovské stromy chlebovníka tu rastú všade a bežne “loptu” chlebovníka dostane ugrilovanú na trhu. Na večeru má najradšej keď jeho žena uvarí Mataba au poissone, čo je ryba s kasavou a kokosom. Matka odišla do Francúzska, keď bol ešte dieťa a vychovávala ho babička a jej najlepší recept bol Leme Tsolola, čo je africký guláš, väčšinou z rýb, so zelenými banánmi – plantainmi.Na trhu v malom mestečku severu som na trhu ochutnal aj netopiera. Volajú ich tu lietajúce líšky a uvidíte ich aj cez deň, sú obrovské, chlpaté a s červenou srsťou ako líška. Mäso je tmavšie a chutí ako hovädzie. Mnoho domácich, keď sa ich na to spýtate, sa za to hanbí . Aj Jean – Claude mi najprv dlho tvrdil, že oni toto nikdy nejedia. Až potom som “lietajúcu líšku” objavil na trhu. A pravda musela von. V prechádzajúcom príspevku som písal, že Komorčania sú chudobní ale majú všetko. Homár a chobotnica na obed a ako dezert sladučké mango je bežná záležitosť. Všetky ryby, čo som tu jedol, boli neuveriteľne dobré. Tú čerstvosť cítiť. Gurmánstvo u BUBO patrí k zážitkom. Na Komorských ostrovoch musíme ešte túto časť dotiahnuť – príprava našich zájazdov nám trvá 2 až 3 roky – no tejto téme sa rozhodne treba venovať. Je to perspektíva. Dobrú chuť. 

Ľuboš Fellner, BUBO

17

12:34

mar

2018

Moslimská krajina so silným právom žien

Moslimská krajina so silným právom žien

Krajina je silne moslimská, omnoho viac než Zanzibar či Madagaskar. Je to zvláštne a exotické na prvý pohľad. Ženy chodia väčšinou komplet zahalené, ako v Saudskej Arábii či Malajzii, ale v omnoho pestrofarebnejších šatách, z ktorých im trčia exotické oči. Mix ázijských a černošských čŕt vytvára úžasný kukuč. Či to som už dlho na cestách? Širomeni je dlhá látka, ktorá omotáva telo a slúži aj ako sukňa. Áno podobne ako indické sari, no tu cítim blízkosť Afriky a pestrosť a spojenie farieb, ktorú si inde netrúfnu. K tomu sa často nosí ešte šál, ktorý chráni tvár. Na tvári veľmi často vidím pleťovú masku so santalového dreva a koralov. Muži nosia svoje “bubu” čo sú dlhé splývajúce šaty a na hlave čiapočku. A “bubu” je pre nás v BUBO fajn.98% obyvateľov sú sunitskí moslimi. Napriek tomu ženy majú všetky práva! V prieskume už z roku 2013 získali Komory prvé miesto, čo sa týka práv žien v porovnaní so všetkými 21 krajinami v arabskej lige. Mix národností robí Komorčanky veľmi atraktívnymi. Najkrajšie ženy sú na značne zaľudnenom ostrove Anjouan (424km2), kde je arabský vplyv ešte silnejší a ženy majú bledšiu pokožku, čo je v krajinách rozvojového sveta sexi. Biela je dobrá. Komory majú oficiálne tri jazyky (Francúzština, Arabčina, Komorčina), no keď požiadam svojho sprievodcu nech mi do mobile napíše k telefónnemu číslu svoje meno, napíše Jan Cloud namiesto Jean Claude. Aspoň meno by si mal vedieť napísať. Aj keď školská dochádzka od 6 do 16 rokov je oficiálne povinná, prax je iná. Polovica krajiny je negramotná a tak on je ešte super.Keď ma v Mbéni uvidí jeden chlapík, dobehne ma a začne na mňa rozprávať angličtinou. Mohammed sa mi neskôr predstaví ako žurnalista, šéf rádia a učiteľ angličtiny. Inak, po anglicky nevie skoro nikto. Mohammed v bielej bubu a bielej čapičke ma prevedie svojím rádiom. Rádio je v dnešnej dobe hlavným mediálnym prostriedkom krajiny. Nie televízia, niet čo vysielať a ani noviny, ktoré sa pre chudobu a zlú distribúciu k svojim čitateľom nedostanú. Mohammed je teda vplyvným človekom. Jeho rádio v treťom hlavnom meste Grand Comore je najpočúvanejšie. Prechádzame mesto kde prší najviac na ostrove (je na severovýchode a táto časť je najpršanejšia) a pozorujeme, ako deti hrajú futbal a staršinovia domorodú hru mraha wa ntso. Hrá sa to na takom drevenom lopári s vydlabanými priehlbinami so semenami. Tá hra sa hrá po celej Afrike, viac razy som nad tým stál a tá hra je nepredvídateľná. Hráč, ktorý dlho vyhráva, nakoniec prehrá a naopak. Hra sa rýchlo mení, ako život sám. No tu majú iné pravidlá, aj iný počet priehlbín v lopáriku než ako napríklad v Mali.Nasadáme opäť do nášho 4x4 s hudbou, kde sa miesi harmonika s bubnami a gitara s hrkálkami. “Tieto slová sú od Aboubacar Said Salima z básní Crimailles et nostalgie” hrdo zahlási Jean Claude. Človek, ktorý nevie písať a ovláda básne hmm? Ak chcete o kultúre Komorčanov vedieť viac, prečítajte si niečo aj od Salim Hatubou či od Soilih Mohamed Soilih. Jean – Claude celý deň nič nejedol, no pri tej hudbe akosi pookrial a rozhovorí sa o svojich deťoch. Má ich tri. Nissaou Djambaye, Nasriya Djambaye a Nassuhi Djambaye. Najstaršia dcéra nie je zatvorená doma. Dostala od otca všetku podporu a teraz študuje v Kampale, vie výborne po francúzsky aj anglicky a o rok ju chce Jean – Claude poslať ešte do Číny. Tak ako vplyv Francúzska na ostrove upadá, tak silnie vplyv Číny. Číňania postavili napríklad novú budovu parlamentu, áno otrasná stavba. No Jean – Claude nadobudol presvedčenie, že po čínsky sa jeho deti musia naučiť. Biela je dobrá. Hovoríme o farbe pokožky Domorodci sa neradi fotia Obrovská negramotnosť Ľudia sú milí a je tu bezpečne Na plážach nemôžete byť hore bez Rátajte s tvrdými obchodnými praktikami  “Na tomto ostrove sa nekradne.” To je pravda, nikto nekradne, no všetci Vás olúpia inak. Víza pri vstupe stoja 30 Euro a pasovák si pýta 50 USD. Šofér v tradičnom moslimskom odeve si vypýtal o druhej ráno 3 násobok ceny. Ok, bolo to o druhej ráno a udialo by sa to všade, ale človek, ktorý svoju vieru prezentuje navonok takto okato by sa mohol aj slušne správať. No pre neho je to o “urobiť kšeft”. V hoteli mi Mohammed, inak fajn chlapík, ktorý má každú noc nočnú, hovorí. V cene máš aj posilňovňu, prvý deň ju máš zadarmo, druhý deň sa už platí. Musím priznať, s tým som sa ešte nikde nestretol. No vynikajúci nápad na skásnutie klientov, ktorí chcú zdravo žiť. Vonku sa behať nedá, je tu dusno ako v naplno zapnutom skleníku v botanickej záhrade. Chceš byť Fit? Potom si bohatý západniar, a tak ťa zdaníme. Môj hotel patrí Quatarcom, ďalší dobrý hotel severne od Moheli Tanzánskym Indom. Mnoho hotelov zatvorili. Na Komoroch sa predáva všetko, ľudia chcú peniaze za mušle aj za to, že ich odfotíte. V čistom mori žije veľa korytnačiek, kladú na miestnych plážach vajíčka a domorodci mi núkajú opakovane panciere obrovských rozmerov. Odmietam a oni nechápu moje ekologické pohnútky “veď tu toho máme veľa. A ja mám 8 detí a tie musia jesť”. No ostávam verný ekologickému presvedčeniu a kupujem za predražené peniaze krásnu zelenú mušľu, nech podporím deti. Pozor, nech Vám tvrdé obchodné taktiky, často na hranici morálky nepokazia dojem z ostrova. V dnešnej dobe s tým musíte rátať. Chudoba je veľká a Vy ste veľkým a na dlho jediným zdrojom príjmu. No ostrov je inak lacný a veľkou výhodou je, že je tu stále minimum turistov. Vychutnajte si túto exkluzivitu. A keď vás trošku oklamú, berte to tak, že ste pre ich deti kúpili zošity do školy.Ako suvenír si môžem kúpiť aj výťažok Yalang Ylang, no Európanky ho majú radšej namiešaný v Chanel číslo 5. No a potom masku na tvár, ktorá je tak typická pre komorské ženy. Takúto masku na našej zemi na verejnosti priveľmi nevidíte. Bežnou je v Barme (aj keď tam je zloženie iné) a potom tu. Ide o santalové drevo niekedy s rozdrveným práškom z koralov a ženy si robia na tvári rôzne pekné vzory. Maska chráni proti slnku, robí pleť žiarivou a k tomu ešte pekne vonia. Volá sa to msinzano (francúzsky msindanu) .Ženy tu majú silné postavenie už tradične. Muži museli odchádzať za prácou na dlhú dobu a tak vzniklo niečo ako matrilokalita, kde deti ostávajú v dome s matkou a babkou. Ženy ostávajú v matkinom dome často aj po svadbe. Veď ten chlap o chvíľu odíde do sveta, zdúchne. Odíde za prácou či inou ženou, veď polygamia je v Afrike (aj arabskom svete) bežnou záležitosťou. Jean – Claude svojho otca prakticky nepoznal. On však chce byť iný!Svadby sú drahé a trvajú 3 týždne a sú verejnou či aspoň komunitnou záležitosťou. Celú grand marriage (včítane hostiny ako aj veno) platí mužská strana. Prezident Ali Soilih (70te roky) toto vyhadzovanie peňazí zakázal, no nebol úspešný a aj dnes veľké svadby na Komoroch nájdete a máte veľkú šancu sa ich zúčastniť a byť pozvaný. Stačí ak bude Váš itinerár flexibilný.Foto: ženy sa neradi fotia, ako všade v moslimskom svete. Túto fotografiu som zrealizoval na rybom trhu v hlavnom meste. Foto: Ľ: Fellner 

Ľuboš Fellner, BUBO

16

09:04

mar

2018

Chudobní ľudia, ktorí majú všetko

Chudobní ľudia, ktorí majú všetko

4 Komorské ostrovy sú roztrúsené na južnej pologuli v Indickom oceáne severne od Madagaskaru. Čo by Vás zaujímalo? Predpokladám, že história a potom čo koľko stojí. Opíšem vám aj svoju skúsenosť s trekkingom na sopku.Francúzi na ostrovoch strávili iba 134 rokov. Prišli až v roku 1841. No pred nimi ostrov dávno zaplavili prisťahovalci z Indonézie, Arabskí obchodníci (dodnes veľmi vážení), černosi, ktorí sa preplavili cez Mozambický prieliv, Peržania, Portugalci, Malgaši. Malajci. Toto vytvára zaujímavý mix. Obchodníci zo Zanzibaru sem priniesli reč svahilčinu, ale tá sa zmenila a teraz ide o vlastný jazyk Komorčinu (šikomoro: zmes swahilčiny a arabčiny) a ten je na každom z ostrovov iný. Každý ostrov má svojho sultána, ba dokonca každá časť ostrova má svojho sultána. Prechádzam z hlavného mesta Moroni na sever a každú chvíľu počúvam “Sme v Mitsamiouli, toto je naše druhé hlavné mesto” a potom keď prechádzame Mbéni, tak “Toto je naše tretie hlavné mesto” Každý z ostrovov (Grande Comore, Anjouan, Moheli) si volí vlastného prezidenta a má napísanú vlastnú ústavu. No proste riadny chaos, ktorý, samozrejme, Francúzom vyhovuje a obyvateľstvo vrhá do chudoby. Väčšina Slovákov nevie, že Komory sú zložené z viacerých ostrovov, no domorodci na malilinkom ostrovčeku sú presvedčení, že sú pupkom sveta. Úrodné ostrovy ich robia sebestačnými a preto sa nepotrebujú kamarátiť so svojimi “bratmi” na druhom ostrove: Každý ostrov má svojho sultána Každý ostrov má svoju vlajku Každý ostrov má iný komorský jazyk Každý ostrov má svojho prezidenta Komorčania sú chudobní (podľa nominálneho HDP ide o druhú najchudobnejšiu krajinu Afriky), ale majú všetko. Homár a chobotnica na obed a ako dezert sladučké mango. Chalani, ak si idú zahrať futbalový zápas, neberú fľašky s vodou, ale každý dva kokosové orechy. Ženy sú navoňané zadarmo olejom z kvetov Ylang Ylang a nemusia si kupovať Chanel, na ktorý nemajú. V kuchyni používajú veľmi drahú vanilku a čerstvú škoricu a klinčeky. Na tvár používajú často masku m’sindanu zo santalového dreva. Omladzuje pokožku, robí ju svietivou, hladkou a výborne vonia. Nikto v tomto prírodnom raji, kde rastie všetko a moria sú stále ešte slušne plné, nehladuje. Rybári vyrazia na vody v drevených lodičkách, dhow (s plachtou) či galawa a úlovky, ktoré vidím na trhoch sú slušné. Inde na svete tak veľké ryby chytíte iba z tých veľkých rybárskych lodí. Malé bárky nemajú šancu. Tu v raji na zemi je to inak. Nevidím vychudnuté deti, všetci sa majú fajn.Peniaze. Všade na svete bankové karty fungujú. Tu nie.  HDP na obyvateľa má klesajúcu tendenciu Výmenný kurz USD je značne nevýhodný Mastercard priveľmi nefunguje. Zoberte si Visu Väčšina obchodov a reštaurácii berie iba cash Výstup na sopku:Hlavnému ostrovu dominuje obrovský vulkán Karthala (2361 m). Sopka vybuchuje každých 11 rokov, no posledný raz to bolo v roku 2005 a v roku 2007 to trošku bublalo… Keď to tak počítam, rozmýšľam, či nebudem mať to šťastie? Vyrážam hore ešte v noci s 3 litrami vody, ale potím sa ako cez deň. Po 2 hodinách šprintu do kopca sa džungľa stráca a ja som vo výške asi 1700 mnm v tvrdej tráve a okolo sedmokrásky, potom všade iba čierny prach a keďže je dažďová sezóna, tak skôr akési púštne blato. Keď pozriem späť dole, nevidím nič, no vraj niekedy vidieť hlavné mesto aj oceán. Začína to byť drsné a strašne sa šmýka. Stretávame mladého Srba s vyvrtnutou nohou. Jean Claude, ktorý bol hore mnoho razy zavelí na ústup a musím poslúchnuť. Podopierame Srba, ktorého domorodý sprievodca už nevládze niesť a veľmi nám ďakuje. Zostup je horší než výstup, padám, som celý čierny, naštvaný a spotený. No urobil som dobrý skutok a možno zachránil Srbovi zdravie, večer je tu totižto riadna zima. Nevadí, nabudúce. Pri zostupe konečne vidím viac z prírody. Ako klesáme, vidím asi od 1300 mnm stromov pribúdať a na nich husté machy, potom okolo prelietavajú papagáje a nižšie veľké netopiere. Sprievodca mi ukazuje v strome lemura, vraj je to párik, no priznám sa, nevidel som nič. Naspäť z Mvouni ideme džípom v totálnej hmle. Celý čas čo ideme autom, vidíme tak maximálne na 7 metrov. Jean – Claude mi iba hovorí : “Vidíš, tu je najúrodnejšia pôda, tu pestujú banány, a tu sú plantáže kávy, bataty, maniok” no ja nevidím nič, začína opäť pršať. Keď sa politická situácia stabilizuje, a teraz to tak vyzerá, tak sa Komorské ostrovy dostanú na mapu turizmu a aj my v BUBO ich pripojíme napríklad k zájazdu na Madagaskar či Maurícius. Ja som chcel “dať” sopku za deň, vyrazil som skôr, no dalo by sa v stanoch aj prespať, v kaldere je to však teraz zakázané, veď sa práve čaká kedy to opäť buchne…už je čas. No zakázané, nezakázane, Jean – Claud hovorí, že on vedľa kaldery spáva aj teraz.Ekonomika: Prírodné bohatstvo na Komoroch nenájdete a krajina exportuje vanilku (2. na svete po Madagaskare), klinčeky (vraj rovnakej kvality ako zo Zanzibaru a to znamená najlepšie na svete) a potom sú najväčším vývozcom esencie do parfumov, hlavne Ylang Ylang (ktorý nájdete aj v preslávenom Chanel 5). Keď ovoniam žltý kvet Ylang Ylang, zatočí sa mi hlava. Plantáže Ylang Ylang lemujú celý ostrov. Keby sa majetok nerozkrádal, musí tu byť prosperita. Opak je pravdou a, pri značnej pôrodnosti, HDP na obyvateľa postupne klesá.Platím Komorskými Frankami (KMF) a kurz dolára je strašlivo zlý. Toto je Eurová krajina. Bankomaty nájdete na pár miestach v centre Moroni , či v hoteli Golden Tulip a dá sa z nich vybrať aj v nedeľu. No nie vždy to funguje a tak si musíte nechať čas. V obchodoch preferujú cash. Na kartu sa teda nespoliehajte. V tých najlepších hoteloch (na ostrove sú dva) sa dá platiť kartou, ale vždy to bola iba Visa. Mastercard nemajú radi ani tu. S tým som sa stretol na mnohých miestach sveta. Ceny nie sú nízke. Ak nič nechcete, tak si všetko odtrhnete zo stromu, no ak čokoľvek chcete, tak pri málo vyvinutej konkurencii musíte zaplatiť. Hotel stojí izba asi 100 Euro/noc. Ide o najlepší hotel ostrova, ale dal by som mu 3+ hviezdičiek. Prehliadka ostrova ďalších 100 Euro/os. No za tú exkluzivitu sa oplatí zaplatiť. Na prekrásnej pláži som bol úplne sám, ako keby som si ju celú prenajal.Foto: podávam si ruku s Mohamedom, ktorý je v treťom najväčšom meste ostrova v Mbéni (východné pobrežie) učiteľom angličtiny a šéfom najväčšieho rádia. “Sme chudobní, no máme všetko” hovorí. 

Ľuboš Fellner, BUBO

15

05:50

mar

2018

Prírodný raj – politické peklo

Prírodný raj – politické peklo

Po tom ako som prešiel dokola najväčší z Komorských ostrovov musím povedať, že toto je prírodný raj. Vysoké hory, kľukaté cesty medzi nimi, exotickí ľudia a všade silný farebný kontrast. Pláže s bielučkym pieskom kontrastujú s čiernymi vulkanickými skalami, ktoré z nich trčia a sýta všadeprítomná zeleň s tyrkysom nádherného a čistého tropického oceánu. Rozdiel vo farbách je výraznejší než inde. A aj vo vôňach, veď výťažok z komorských rastliniek zásobujú najexkluzívnejší voňavkársky priemysel.Priamo zo stromu som jedol sladké mango a najlepší corossol (graviola) vo svojom živote. Raz v Barme ešte v roku 1998 som kúpil 40 kilový kôš custard apple, čo je to isté ako le corossol. Nevedeli sme to zjesť, bolo to evidentne nezrelé. Tak som na toto ovocie zanevrel a potom som túto špecialitu jedol až pred dvoma rokmi v Recife v Brazílii, kde toto ovocie volali graviola a tam z neho robili vynikajúci kokteil. No Komorské ostrovy sa mi budú v tomto prípade spájať s gurmánskymi hodami. Ani sa mi nechcelo tie semienka corossolu vypľúvať, tak to bolo dobré, božsky sladučké a pritom s limetkovým nádychom. Ešte raz- božské!FARBYVÔNECHUTEIba kvôli tomuto sa oplatí na prírodne božské Komory doletieť.Keď sa na tú nádheru pozerám, nechápem, že tu nie sú turisti. Až kým sa nevnorím do novodobej histórie. Prírodný raj je totižto politickým peklom a vrhá Úniu Komorských ostrovov medzi najchudobnejšie krajiny sveta. Čo sa týka nominálneho HDP sú druhé najchudobnejšie v celej Afrike po krajine Svätý Tomáš a Princov ostrov (aktuálne príspevky z krajiny taktiež nájdete na tomto Fóre).Krajina sa podľa Transparency International dnes nachádza na 148 mieste Corruption Perceptions indexu, čo je úplne na svetovom chvoste. Slovensko je na 54 mieste, Singapur na 6. mieste a Nový Zéland na prvom.Od Francúzska sa Komorské ostrovy odtrhli až 6. júla v roku 1975 a následne sa uskutočnilo vyše 20 politických prevratov. To je dosť aj na Afriku. Korupcia a nestabilita systému spôsobujú tú otrasnú chudobu a beznádej. Jedným z najväčších zdrojov príjmov sú peniaze, ktoré posielajú komorskí emigranti späť domov. No vrátiť sa sem nechcú. Jean - Claude mi vraví “Moja matka žije v Marseille, moja sestra v Lyon, môj otec v Paríži. Oni sa nechcú vrátiť, no ja nenávidím Francúzsko” V centre mesta je obrovský billboard, na ktorom je napísane “Mayotte je Komorský. A ostane navždy” a francúzska ambasáda je obohnaná ostnatým drôtom. Na ostrove, kde sa nekradne, je na to iný dôvod. “Boja sa” hodnotí situáciu Jean - Claude. “Bob Denard našťastie zomrel a tak sa prevraty (podporované Francúzskom), ktoré tu boli bežné, skončili” pokračuje. Tých coup d ‘etat bolo 20. Aby toho nebolo dosť, tak v roku 1997 sa dva (Moheli; Anjouan) z troch ostrovov (tretím je Grande Comore) jednostranne od hlavného ostrova odtrhli. Zažil som voľby v Novej Kaledónii, kde sa obyvatelia rozhodli ostať s Francúzskom. To isté sa udialo v roku 2009 s Mayotte, boli tu voľby a obyvatelia Mayotte sa rozhodli o úplnú integráciu s Francúzskom. V roku 2011 sa Mayotte stal francúzskym regiónom. Keď sa pozriete na chudobu a chaos na troch zvyšných ostrovoch, tak sa niet čo diviť. prírodný raj, nádherný tropický ostrov plný ovocia druhá najchudobnejšia krajina Afriky s ohromnou korupciou 20 vojenských prevratov a každý ostrov s vlastnou ústavou Ylang, súčasť luxusných parfumov (aj Chanel No. 5) tu rastie všade 3 oficiálne jazyky (francúzština, arabčina, komorčina) najjužnejšia z krajín arabskej ligy hlavný ostrov má 3 hlavné mestá najvplyvnejším médiom je rádio   Foto: billboard v hlavnom meste štátu v Moroni hlása, že Mayotte je Komorský a vždy bude. V pozadí prístav Moroni, ktorý je absolútnym centrom mesta. Foto: Ľ:Fellner 

Ľuboš Fellner, BUBO

ODPORÚČANÉ ZÁJAZDY

BUBO HISTÓRIA

Pozrite si históriu slovenského cestovateľstva