Chudobní ľudia, ktorí majú všetko Čo ste o Komorských ostrovoch nevedeli, Vtipné fakty

4 Komorské ostrovy sú roztrúsené na južnej pologuli v Indickom oceáne severne od Madagaskaru. Čo by Vás zaujímalo? Predpokladám, že história a potom čo koľko stojí. Opíšem vám aj svoju skúsenosť s trekkingom na sopku. Francúzi na ostrovoch strávili iba 134 rokov. Prišli až v roku 1841. No pred nimi ostrov dávno zaplavili prisťahovalci z Indonézie, Arabskí obchodníci (dodnes veľmi vážení), černosi, ktorí sa preplavili cez Mozambický prieliv, Peržania, Portugalci, Malgaši. Malajci. Toto vytvára zaujímavý mix. Obchodníci zo Zanzibaru sem priniesli reč svahilčinu, ale tá sa zmenila a teraz ide o vlastný jazyk Komorčinu (šikomoro: zmes swahilčiny a arabčiny) a ten je na každom z ostrovov iný. Každý ostrov má svojho sultána, ba dokonca každá časť ostrova má svojho sultána. Prechádzam z hlavného mesta Moroni na sever a každú chvíľu počúvam “Sme v Mitsamiouli, toto je naše druhé hlavné mesto” a potom keď prechádzame Mbéni, tak “Toto je naše tretie hlavné mesto” Každý z ostrovov (Grande Comore, Anjouan, Moheli) si volí vlastného prezidenta a má napísanú vlastnú ústavu. No proste riadny chaos, ktorý, samozrejme, Francúzom vyhovuje a obyvateľstvo vrhá do chudoby. Väčšina Slovákov nevie, že Komory sú zložené z viacerých ostrovov, no domorodci na malilinkom ostrovčeku sú presvedčení, že sú pupkom sveta. Úrodné ostrovy ich robia sebestačnými a preto sa nepotrebujú kamarátiť so svojimi “bratmi” na druhom ostrove: Každý ostrov má svojho sultána Každý ostrov má svoju vlajku Každý ostrov má iný komorský jazyk Každý ostrov má svojho prezidenta Komorčania sú chudobní (podľa nominálneho HDP ide o druhú najchudobnejšiu krajinu Afriky), ale majú všetko. Homár a chobotnica na obed a ako dezert sladučké mango. Chalani, ak si idú zahrať futbalový zápas, neberú fľašky s vodou, ale každý dva kokosové orechy. Ženy sú navoňané zadarmo olejom z kvetov Ylang Ylang a nemusia si kupovať Chanel, na ktorý nemajú. V kuchyni používajú veľmi drahú vanilku a čerstvú škoricu a klinčeky. Na tvár používajú často masku m’sindanu zo santalového dreva. Omladzuje pokožku, robí ju svietivou, hladkou a výborne vonia. Nikto v tomto prírodnom raji, kde rastie všetko a moria sú stále ešte slušne plné, nehladuje. Rybári vyrazia na vody v drevených lodičkách, dhow (s plachtou) či galawa a úlovky, ktoré vidím na trhoch sú slušné. Inde na svete tak veľké ryby chytíte iba z tých veľkých rybárskych lodí. Malé bárky nemajú šancu. Tu v raji na zemi je to inak. Nevidím vychudnuté deti, všetci sa majú fajn. Peniaze. Všade na svete bankové karty fungujú. Tu nie.  HDP na obyvateľa má klesajúcu tendenciu Výmenný kurz USD je značne nevýhodný Mastercard priveľmi nefunguje. Zoberte si Visu Väčšina obchodov a reštaurácii berie iba cash Výstup na sopku: Hlavnému ostrovu dominuje obrovský vulkán Karthala (2361 m). Sopka vybuchuje každých 11 rokov, no posledný raz to bolo v roku 2005 a v roku 2007 to trošku bublalo… Keď to tak počítam, rozmýšľam, či nebudem mať to šťastie? Vyrážam hore ešte v noci s 3 litrami vody, ale potím sa ako cez deň. Po 2 hodinách šprintu do kopca sa džungľa stráca a ja som vo výške asi 1700 mnm v tvrdej tráve a okolo sedmokrásky, potom všade iba čierny prach a keďže je dažďová sezóna, tak skôr akési púštne blato. Keď pozriem späť dole, nevidím nič, no vraj niekedy vidieť hlavné mesto aj oceán. Začína to byť drsné a strašne sa šmýka. Stretávame mladého Srba s vyvrtnutou nohou. Jean Claude, ktorý bol hore mnoho razy zavelí na ústup a musím poslúchnuť. Podopierame Srba, ktorého domorodý sprievodca už nevládze niesť a veľmi nám ďakuje. Zostup je horší než výstup, padám, som celý čierny, naštvaný a spotený. No urobil som dobrý skutok a možno zachránil Srbovi zdravie, večer je tu totižto riadna zima. Nevadí, nabudúce. Pri zostupe konečne vidím viac z prírody. Ako klesáme, vidím asi od 1300 mnm stromov pribúdať a na nich husté machy, potom okolo prelietavajú papagáje a nižšie veľké netopiere. Sprievodca mi ukazuje v strome lemura, vraj je to párik, no priznám sa, nevidel som nič. Naspäť z Mvouni ideme džípom v totálnej hmle. Celý čas čo ideme autom, vidíme tak maximálne na 7 metrov. Jean – Claude mi iba hovorí : “Vidíš, tu je najúrodnejšia pôda, tu pestujú banány, a tu sú plantáže kávy, bataty, maniok” no ja nevidím nič, začína opäť pršať. Keď sa politická situácia stabilizuje, a teraz to tak vyzerá, tak sa Komorské ostrovy dostanú na mapu turizmu a aj my v BUBO ich pripojíme napríklad k zájazdu na Madagaskar či Maurícius. Ja som chcel “dať” sopku za deň, vyrazil som skôr, no dalo by sa v stanoch aj prespať, v kaldere je to však teraz zakázané, veď sa práve čaká kedy to opäť buchne…už je čas. No zakázané, nezakázane, Jean – Claud hovorí, že on vedľa kaldery spáva aj teraz. Ekonomika: Prírodné bohatstvo na Komoroch nenájdete a krajina exportuje vanilku (2. na svete po Madagaskare), klinčeky (vraj rovnakej kvality ako zo Zanzibaru a to znamená najlepšie na svete) a potom sú najväčším vývozcom esencie do parfumov, hlavne Ylang Ylang (ktorý nájdete aj v preslávenom Chanel 5). Keď ovoniam žltý kvet Ylang Ylang, zatočí sa mi hlava. Plantáže Ylang Ylang lemujú celý ostrov. Keby sa majetok nerozkrádal, musí tu byť prosperita. Opak je pravdou a, pri značnej pôrodnosti, HDP na obyvateľa postupne klesá. Platím Komorskými Frankami (KMF) a kurz dolára je strašlivo zlý. Toto je Eurová krajina. Bankomaty nájdete na pár miestach v centre Moroni , či v hoteli Golden Tulip a dá sa z nich vybrať aj v nedeľu. No nie vždy to funguje a tak si musíte nechať čas. V obchodoch preferujú cash. Na kartu sa teda nespoliehajte. V tých najlepších hoteloch (na ostrove sú dva) sa dá platiť kartou, ale vždy to bola iba Visa. Mastercard nemajú radi ani tu. S tým som sa stretol na mnohých miestach sveta. Ceny nie sú nízke. Ak nič nechcete, tak si všetko odtrhnete zo stromu, no ak čokoľvek chcete, tak pri málo vyvinutej konkurencii musíte zaplatiť. Hotel stojí izba asi 100 Euro/noc. Ide o najlepší hotel ostrova, ale dal by som mu 3+ hviezdičiek. Prehliadka ostrova ďalších 100 Euro/os. No za tú exkluzivitu sa oplatí zaplatiť. Na prekrásnej pláži som bol úplne sám, ako keby som si ju celú prenajal. Foto: podávam si ruku s Mohamedom, ktorý je v treťom najväčšom meste ostrova v Mbéni (východné pobrežie) učiteľom angličtiny a šéfom najväčšieho rádia. “Sme chudobní, no máme všetko” hovorí.