Anjouan – Komorské ostrovy

Komorský ostrov Anjouan má vlastného sultána a vlastnú vládu. Anjouan si volí vlastného prezidenta a má napísanú vlastnú ústavu. Reč ostrova šikomoro: zmes swahilčiny a arabčiny, je na Anjouan úplne iná (šindzuáni) než v Moroni, hlavnom meste Komorských ostrovov. Samozrejme, Anjouan má aj vlastnú vlajku, ktorá vyzerá úplne inak než na Moheli. Na Moheli je žltá, tu je červená. Anjouan, ktorý domáci volajú Ndzuwani alebo Nzwani, má 424 km² a trojuholníkovitý tvar tvorený pohoriami. Jeho hlavným mestom je Mutsamudu (280 tis obyvateľov). Anjouan má ohromnú históriu a prvý sultanát tu bol založený už okolo roku 1500. V roku 1886 sa stal ostrov protektorátom Francúzska, ktoré ho v roku 1912 anektovalo. Arabský sultanát s množstvom vplyvov ako Perzský vplyv (konkrétne zo Širázu), Indonézske vplyvy, černošské vplyvy - dlho obchodoval okrem iného s otrokmi podobne ako severnejšie položený konkurent Zanzibar. Otroctvo bolo na Anjouan oficiálne zrušené až v roku 1899. V roku 1997 sa Anjoan vyhlásil za samostatný štát - État d’Anjoua. Anjouan, to je množstvo vládnych prevratov a politický chaos. Každopádne v roku 2002 bola založená Únia Komorských ostrovov, ktorej je hrdým členom. V roku 2007 však Anjouan opäť vyhlásil nezávislosť. Ešte vás to baví sledovať? No na mieste to všetci riešia ako najväčšiu vec v ich živote. Čím väčší zapadákov, tým väčšie problémy, zdá sa. Každopádne Komorské ostrovy sa rozhodli, že tento raz už nebudú diskutovať a napadnú Anjouan vojensky. Hlavná operácia a teda invázia do Anjouanu sa začala večer 24. marca, keď z Mohéli vyrazilo päť veľkých člnov prepravujúcich približne 1 500 vojakov. V ranných hodinách 25. marca uskutočnili obojživelné pristátie komorské jednotky podporované kontingentmi z Africkej únie (AU). Anjouan nemal samozrejme šancu, prezident Anjouan Mohamed Bacar, utiekol na Mayotte. Maximálny chaos, ale to je základná charakteristika Komorských ostrovov. No na bežnom živote na Anjouan nič nebadám. Strmé kopce, čierne pláže, kde sa ani neplánujem kúpať, na to mám sever hlavného ostrova a ekologické Mohéli. Podľa nominálneho HDP ide o druhú najchudobnejšiu krajinu Afriky, ale všade tu dostanete luxusný výťažok z Yalang Ylang, ktorý v Európe nájdete napríklad v parfume Chanel číslo 5. Prechádzam trhom Anjoan, všade ženy s msinzano na tvári. Okolo ide veľká procesia, koná sa grand marriage, obrovská svadba, ktorá môže rodinu zruinovať. V jednoduchej reštaurácii si dávam ryby vo vanilkovej omáčke s kasavou. Platím komorskými frankami, kartou sa nedá. Ľudia vôbec nie sú agresívni, skôr naopak, cítim však veľkú hrdosť a všetci hovoria, že sú Anjouan, a nie Komory. Stará kultúra, staré zvyky, stále teplé počasie. Niekedy sa tu zastavte! Foto: Ľ. Fellner