Čakajte prosím...

Moslimská krajina so silným právom žien

Ľ

Ľuboš Fellner, BUBO

Krajina je silne moslimská, omnoho viac než Zanzibar či Madagaskar. Je to zvláštne a exotické na prvý pohľad. Ženy chodia väčšinou komplet zahalené, ako v Saudskej Arábii či Malajzii, ale v omnoho pestrofarebnejších šatách, z ktorých im trčia exotické oči. Mix ázijských a černošských čŕt vytvára úžasný kukuč. Či to som už dlho na cestách? Širomeni je dlhá látka, ktorá omotáva telo a slúži aj ako sukňa. Áno podobne ako indické sari, no tu cítim blízkosť Afriky a pestrosť a spojenie farieb, ktorú si inde netrúfnu. K tomu sa často nosí ešte šál, ktorý chráni tvár. Na tvári veľmi často vidím pleťovú masku so santalového dreva a koralov. Muži nosia svoje “bubu” čo sú dlhé splývajúce šaty a na hlave čiapočku. A “bubu” je pre nás v BUBO fajn.

98% obyvateľov sú sunitskí moslimi. Napriek tomu ženy majú všetky práva! V prieskume už z roku 2013 získali Komory prvé miesto, čo sa týka práv žien v porovnaní so všetkými 21 krajinami v arabskej lige. Mix národností robí Komorčanky veľmi atraktívnymi. Najkrajšie ženy sú na značne zaľudnenom ostrove Anjouan (424km2), kde je arabský vplyv ešte silnejší a ženy majú bledšiu pokožku, čo je v krajinách rozvojového sveta sexi. Biela je dobrá. Komory majú oficiálne tri jazyky (Francúzština, Arabčina, Komorčina), no keď požiadam svojho sprievodcu nech mi do mobile napíše k telefónnemu číslu svoje meno, napíše Jan Cloud namiesto Jean Claude. Aspoň meno by si mal vedieť napísať. Aj keď školská dochádzka od 6 do 16 rokov je oficiálne povinná, prax je iná. Polovica krajiny je negramotná a tak on je ešte super.

Keď ma v Mbéni uvidí jeden chlapík, dobehne ma a začne na mňa rozprávať angličtinou. Mohammed sa mi neskôr predstaví ako žurnalista, šéf rádia a učiteľ angličtiny. Inak, po anglicky nevie skoro nikto. Mohammed v bielej bubu a bielej čapičke ma prevedie svojím rádiom. Rádio je v dnešnej dobe hlavným mediálnym prostriedkom krajiny. Nie televízia, niet čo vysielať a ani noviny, ktoré sa pre chudobu a zlú distribúciu k svojim čitateľom nedostanú. Mohammed je teda vplyvným človekom. Jeho rádio v treťom hlavnom meste Grand Comore je najpočúvanejšie. Prechádzame mesto kde prší najviac na ostrove (je na severovýchode a táto časť je najpršanejšia) a pozorujeme, ako deti hrajú futbal a staršinovia domorodú hru mraha wa ntso. Hrá sa to na takom drevenom lopári s vydlabanými priehlbinami so semenami. Tá hra sa hrá po celej Afrike, viac razy som nad tým stál a tá hra je nepredvídateľná. Hráč, ktorý dlho vyhráva, nakoniec prehrá a naopak. Hra sa rýchlo mení, ako život sám. No tu majú iné pravidlá, aj iný počet priehlbín v lopáriku než ako napríklad v Mali.

Nasadáme opäť do nášho 4x4 s hudbou, kde sa miesi harmonika s bubnami a gitara s hrkálkami. “Tieto slová sú od Aboubacar Said Salima z básní Crimailles et nostalgie” hrdo zahlási Jean Claude. Človek, ktorý nevie písať a ovláda básne hmm? Ak chcete o kultúre Komorčanov vedieť viac, prečítajte si niečo aj od Salim Hatubou či od Soilih Mohamed Soilih. Jean – Claude celý deň nič nejedol, no pri tej hudbe akosi pookrial a rozhovorí sa o svojich deťoch. Má ich tri. Nissaou Djambaye, Nasriya Djambaye a Nassuhi Djambaye. Najstaršia dcéra nie je zatvorená doma. Dostala od otca všetku podporu a teraz študuje v Kampale, vie výborne po francúzsky aj anglicky a o rok ju chce Jean – Claude poslať ešte do Číny. Tak ako vplyv Francúzska na ostrove upadá, tak silnie vplyv Číny. Číňania postavili napríklad novú budovu parlamentu, áno otrasná stavba. No Jean – Claude nadobudol presvedčenie, že po čínsky sa jeho deti musia naučiť.

  • Biela je dobrá. Hovoríme o farbe pokožky
  • Domorodci sa neradi fotia
  • Obrovská negramotnosť
  • Ľudia sú milí a je tu bezpečne
  • Na plážach nemôžete byť hore bez
  • Rátajte s tvrdými obchodnými praktikami

 

“Na tomto ostrove sa nekradne.” To je pravda, nikto nekradne, no všetci Vás olúpia inak. Víza pri vstupe stoja 30 Euro a pasovák si pýta 50 USD. Šofér v tradičnom moslimskom odeve si vypýtal o druhej ráno 3 násobok ceny. Ok, bolo to o druhej ráno a udialo by sa to všade, ale človek, ktorý svoju vieru prezentuje navonok takto okato by sa mohol aj slušne správať. No pre neho je to o “urobiť kšeft”. V hoteli mi Mohammed, inak fajn chlapík, ktorý má každú noc nočnú, hovorí. V cene máš aj posilňovňu, prvý deň ju máš zadarmo, druhý deň sa už platí. Musím priznať, s tým som sa ešte nikde nestretol. No vynikajúci nápad na skásnutie klientov, ktorí chcú zdravo žiť. Vonku sa behať nedá, je tu dusno ako v naplno zapnutom skleníku v botanickej záhrade. Chceš byť Fit? Potom si bohatý západniar, a tak ťa zdaníme. Môj hotel patrí Quatarcom, ďalší dobrý hotel severne od Moheli Tanzánskym Indom. Mnoho hotelov zatvorili. Na Komoroch sa predáva všetko, ľudia chcú peniaze za mušle aj za to, že ich odfotíte. V čistom mori žije veľa korytnačiek, kladú na miestnych plážach vajíčka a domorodci mi núkajú opakovane panciere obrovských rozmerov. Odmietam a oni nechápu moje ekologické pohnútky “veď tu toho máme veľa. A ja mám 8 detí a tie musia jesť”. No ostávam verný ekologickému presvedčeniu a kupujem za predražené peniaze krásnu zelenú mušľu, nech podporím deti. Pozor, nech Vám tvrdé obchodné taktiky, často na hranici morálky nepokazia dojem z ostrova. V dnešnej dobe s tým musíte rátať. Chudoba je veľká a Vy ste veľkým a na dlho jediným zdrojom príjmu. No ostrov je inak lacný a veľkou výhodou je, že je tu stále minimum turistov. Vychutnajte si túto exkluzivitu. A keď vás trošku oklamú, berte to tak, že ste pre ich deti kúpili zošity do školy.

Ako suvenír si môžem kúpiť aj výťažok Yalang Ylang, no Európanky ho majú radšej namiešaný v Chanel číslo 5. No a potom masku na tvár, ktorá je tak typická pre komorské ženy. Takúto masku na našej zemi na verejnosti priveľmi nevidíte. Bežnou je v Barme (aj keď tam je zloženie iné) a potom tu. Ide o santalové drevo niekedy s rozdrveným práškom z koralov a ženy si robia na tvári rôzne pekné vzory. Maska chráni proti slnku, robí pleť žiarivou a k tomu ešte pekne vonia. Volá sa to msinzano (francúzsky msindanu) .

Ženy tu majú silné postavenie už tradične. Muži museli odchádzať za prácou na dlhú dobu a tak vzniklo niečo ako matrilokalita, kde deti ostávajú v dome s matkou a babkou. Ženy ostávajú v matkinom dome často aj po svadbe. Veď ten chlap o chvíľu odíde do sveta, zdúchne. Odíde za prácou či inou ženou, veď polygamia je v Afrike (aj arabskom svete) bežnou záležitosťou. Jean – Claude svojho otca prakticky nepoznal. On však chce byť iný!

Svadby sú drahé a trvajú 3 týždne a sú verejnou či aspoň komunitnou záležitosťou. Celú grand marriage (včítane hostiny ako aj veno) platí mužská strana. Prezident Ali Soilih (70te roky) toto vyhadzovanie peňazí zakázal, no nebol úspešný a aj dnes veľké svadby na Komoroch nájdete a máte veľkú šancu sa ich zúčastniť a byť pozvaný. Stačí ak bude Váš itinerár flexibilný.

Foto: ženy sa neradi fotia, ako všade v moslimskom svete. Túto fotografiu som zrealizoval na rybom trhu v hlavnom meste. Foto: Ľ: Fellner

 



Zobraziť viac príspevkov z krajiny Komorské ostrovy