REFERENCIA z Rwandy: Skusenost so zajazdom Burundi, Rwanda, Uganda, Kena a Tanzania

Mili bubaci, V sobotu som sa vratila z trojtyzdnovej cesty po Vychodnej Afrike (Burundi, Rwanda, Uganda, Kena a Tanzania) a som jednym slovom nadsena! Preco? Su to vsetko nadherne krajiny, ktore si nezasluzia caste predsudky a prevazujuci negativny medialny obraz prezentovany Zapadom. Mne sa cela Vychodna Afrika pacila, ale musim priznat, ze som sa necakane a hlboko zamilovala do Rwandy:) Tam sa urcite vratim. Co je na Rwande take vynimocne? Pre mna vsetko. Krasa krajiny /dazdovy prales, vulkany, cajove plantaze, vsade obrobena poda, cistota-vedeli ste, ze su tak zakazane igelitky a kazdu sobotu cela krajina upratuje?? Je to vidno:) /; usmiati a privetivi ludia, ktori stale na niecom pracuju a ktori mi dali nadej, ze sa z tej nedavnej hrozy dokazali spamatat a pohnut sa dopredu, co nesmierne obdivujem; no a v neposlednom rade uzasne stretnutie s horskymi gorilami- jeden z najuzasnejsich zazitkov v mojom zivote. Velmi sa mi pacili aj ugandske zelene savany, ako aj samozrejme Masai Mara rezervacia v Keni (netusila som, ze tie savany su az tak obrovske) a velmi sa mi pacil aj Lake Nakuru National Park (kompaktnejsia a zelensia savana, plus lesy, vodopady, jazero Nakuru a navyse zveri, ktore sme nevideli v Masai Mare-nosorozce, pelikany, plameniaky...). V Masai Mare ma velmi prekvapili zirafy, ktore su neuveritelne vysoke, a zaroven elegantne a nezne. Dalej sme mali stastie vidiet v priamom prenose lov 6 levic na byvola, ktoreho nakoniec udolali a zozrali. No a este sme videli slony, pstrosy, buvoly, mrchozruty, zebry, pakone vsakovake antilopy, hrochy.... No a sladky Zanzibar-skvely oddych na zaver:) Organizacne a zazitkovo opat vyborne zvladnuty zajazd zo strany Bubo. Vyborni sprievodcovia (Robert Hlavan prva cast; Martin Karnis Kena a Tanzania). Jedinou skvrnkou na dokonalosti, ale naozaj iba malou, bolo v Keni a Tanzanii to, ze nas bolo prilis vela (6 aut, ak sa nemylim), cize kym Martin postupne preskakal vsetky auta, "chvilku" mu to trvalo:) Ale napriek velkosti skupiny, klobuk dole pred Martinom, ako to vsetko s prehladom, nadhladom a usmevom zvladol. Kazdopadne, vzdy sa snazim na takuto situaciu pozriet aj z druhej strany a najst na tom nieco pozitivne a to rozhodne bolo to, ze som mohla pokecat o vsetkom moznom s vodicmi vo vsetkych spominanych statoch pri dlhych presunoch, ako aj s lokalnymi sprievodcami a ziskat informacie o zivote, politike a inych temach priamo z prvej ruky. Costo, Augusto, Isaak, Mussa, Sarah- vsetci boli velmi priatelski, ochotni a zhovorcivi, co mi vyhovovalo a patri im moja vdaka. Kto mate zalusk na tieto konciny a vahate s rozhodnutim, vrelo doporucujem! A kto ma zaujem o blizsie zazitky o mojej ceste, napr. ako som si po uzasnom treku ku horskym gorilam v Rwande zvrtla clenok a skoncila v rwandskej nemocnici, alebo co som zazila v dedine Masaiov v Keni, ako aj dalsie pribehy, mozete si coskoro precitat viac na mojom blogu: http://balakova.blog.sme.sk/ Vdaka Bubo! Cestovaniu zdar! Michaela Balakova