Skutočná Polynézia Na ostrove Atata

Nofo fonua s nami hra biliard neskoro do noci a potom je prvá a pripravuje raňajky. Žije tu na ostrove, tropickom raji, no pre ňu to môže byt aj doživotné väzenie. Prechádzame dedinkou na malilinkom ostrove Atata. Celý ostrov patrí princovi, niet tu studne a jediný zdroj je dažďová voda, ktorú zachytávajú zo striech do betónových kadi. Zdá sa mi že čaj ktorý práve popíjam je taktiež z tejto vody. Všade sú prasatá, veľké, malilinké, obrovitánske. Náš rezort oddeľuje od dediny plot no dnes sme na pláži našli vyryte diery a strážnik mi povedal, že áno prasatá prišli a hľadali mušle. Prasatami, ktoré "lovia v lagúne" je Tonga známa. Tiež kalonmi, netopiermi s rozpätím bezmála meter. Sú sväté, jest tuto pochúťku môže iba kráľ. Lietajú nám nad hlavou, no je ich malo, oveľa menej než napr. na Maldivach. ObrovskÝ kráľ ma značný apetít? Dvoma najväčšími budovami dedinky s 300+ obyvateľmi sú dva konkurenčné kostoly, obrovské. Pred každým domom je slnečný kolektor, ktorý zafinancovala japonská vláda. Muž - ostrovan si hľadá ženu na pevnine, žena ostrovanka chce muža taktiež zvonku. Je tu základná škola, no na strednú sa chodí na hlavný ostrov Tongatapu a býva sa u rodiny. Domy tu majú ploty a už tu nie je tak nádherné čisto a ani tak zeleno ako na Samoa. No Samoa je v čistote najlepšia a svete, lepšia než Nórsko či Island. Samojčania sú usmievaví a skromní, Tongania sú hrdí, bez úsmevu a tvrdia, že sú najlepší na svete- aj v ruggby, že sú lepší než Fiji atd. Zastaneme s Milanom v strede dedinky, pod obrovským mangovníkom práve štyria 20 až 30 roční chalani obedujú. Majú v rukách veľké nože a tvária sa nasrato, nepozdravia a Milanovi sa to moc nezdá. No zotrváme. Jeden sadne na drevený samrlik so železným hrotom, rozpolti kokosový orech a výškrabe do taniera dužinu. Druhy ošúpe obrovskú papayu, svine sa bijú o supy a vyžierajú aj vnútro kokosa. Rozkrája papayu, ponúkne nás, a vrch si dáme obrovskú vrstvu naškrabaného kokosu a je to geniálne. Naozaj základom dobrého gurmánskeho zážitku sú čerstvé potraviny. To sa nedá porovnať. Trik papaya- kokos si zapamätám. Dohodneme sa na rannú rybačku a odchádzame s úsmevom ako kamaráti. Druha vec je že ráno nepríde... Minulý rok v septembri došla voda a museli ju dovážať s pevniny. No prežili by veď kokosová voda sa dá piť cely rok. Rýb je plna lagúna. Kráľa si všetci pochvaľujú. Je vlastne super. Od júna sem zavítajú veľryby a s nimi nejakí turisti. No turistov je malo. Tonga ma motto:" Ozajstný Juzny Pacifik" poukazujúci na ich 3500 ročnú históriu, na to že Polynezska kultúra vznikla Tu ( v tomto sa bijucsi Samoou), tým že neboli kolonizovaní a sú teda stále samy sebou a tým, že to ešte turizmus nezlynčoval. Turista ktorý sem príde však musí byt osvietený. Je to veľmi drahé a nič tu nie je. Pripomína mi to subsaharsku Afriku. "Nič tu nie je " je však kec. Len človek musí mat otvorene oči, uši a srdce. O chvíľu sa ľudia otvoria a su vskutku mili, pokojni a vedia svoju cenu. Faiva, tufunga, nimamea' a sú základom ich kultúry. Ofa Atu- vitajte! Pili a Siba nám práve nakladajú kufre do " ostrovného taxíka" - je to červený fúrik a nesú ich do prístavu. Keď je niekto v dedine chorý a je odliv taktiež tento " taxík" použijú namiesto nositiek. Na pevnine nasadneme do aut a tie nás prevezú cez cely ostrov. My sme ho obišli aj so zastávkami u najväčších atrakcii za 5 hodín. A to je najväčší ostrov a najkultúrnejší ostrov s 3500 ročnou históriou a vyše 600 ročnou históriou tongského kráľovstva.