Bujumbura...vacsina z nas netusi, co si pod tymto menom predstavit. My sme pristali prave tu, 3,5 stupna pod rovnikom v centralnej Afrike. Buja (Bujumbura familiarne) je hlavne mesto malej krajiny, ktora uz vela preskakala. Kto z Vas by sa len tak vybral do Burundi? Vlny na jazere Tanganyika nam robili v noci pri spanku skvelu kulisu, ranna prechadzka po pieskovej plazi s vyhladom na hory je nezabudnutelna. Bujumbura je mesto, kde stretnete minimum europanov, a vacsina z tych, ktorych stretnete su z OSN, alebo nejakych humanitarnych organizacii. Kusok za mestom sme si pozreli kamen, do ktoreho vyryli svoje mena Dr.Livingstone a novinar Stanley pred 141 rokmi. Trznica, centrum „moderneho mesta“ a jedine suvenirove obchodiky v meste nam neostali utajene. Presli sme severnym Burundi az na hranicu s Rwandou, dalsou unikatnou krajinou. Po ceste sa nam pod kolesa nasich 4x4 rutili distributori bananov. Na jeden bicykel sa zmesti az 6 trsov a tento povoz sa potom ruti dolu serpentinami cca 60km/h... V Butare sme si dali obed a pozreli muzeum historie Rwandy. Na koniec sveta, akym je Rwanda, je toto muzeum viac ako dobre. V podvecer sme sa dopracovali az do NP Nyungwe. Genialne ubytovanie na okraji dazdoveho pralesa, vtacky tu vyspevuju, opice behaju po stromoch a my si vychutnavame tuto idylku. Rano sme sli do lesa za guerezami. Po prekonani 140m dlhych vysutych mostov vo vyske 60m (nad korunami stromov) sme nasli skupinu tychto nadhernych opic. Bolo ich cca 80-100. 50minut sa nam tu zdalo ako 10... Z Nyungwe nam potom trvalo skoro cely den sa dostat po prasnej ceste do Gisenyi. Mozete si mysliet, ze Great Ocean road pri Melbourne, alebo Chapmans Peak Drive v Cape Town su najkrajsie vyhliadkove cesty na svete. Skuste pridat jazdu po pobrezi pri Lime a pri San Francisco a stale nebudete mat pred ocami obrazok tejto cesty. Okrem nadhernych vyhladov Vam tu atmosferu dodava nadherny a cisty vidiek Rwandy. Ludia chodia po ceste, ziju pri nej a hlavne sa vsetci na vas usmievaju...neuveritelny bonus k ceste samotnej. Takze zabudnite na Frisco. Gisenyi je mesto, ktore nam robilo vstupnu branu k dalsiemu dokonalemu zazitku. GOMA. Najdite si to na mape. Je to iba par metrov za hranicou „africkeho Svajciarska“, ale neuveritelne daleko od tejto reality. Sme v Kongu. Prve co nas v centre privitalo, boli dva obrnene transportery Spojenych narodov (UN). Potom obcas presli dzipy nalozene ozbrojenymi zlozkami tejto obrovskej krajiny. 100 km sverene od mesta je rebelska zona a tito vojaci chrania pokoj tohto mesta. Okrem tychto vojakov sme nenatrafili na jediny naznak nejakeho vojnoveho konfliktu. Mesto ma neskutocnu atmosferu, ludia su prijemni, privetivi, usmiati a mozete hladat dalsie pridavne mena, tych pozitivnych je bezpocet. Mesto, ktore zazilo v roku 2002 zaplavu sopecnej lavy a centrum mesta ostalo pochovane pod nou, a zazilo aj nepokoje, zije si vlastnym zivotom a my sme si ho vychutnali dosyta. Povozili sme sa centrom, presli na okraj, aby sme si pozreli sopuchy, odkial sa valila lava a sopecne jazierko, pri ktorom mali sutaz miestni skauti. Mysleli by ste, ze v Kongu sa budete citit zle, ohrozene, alebo podobne. My sme odtialto nechceli odist. Ked sme sa vracali na hotel, hovorili sme si, ze ideme z „Afriky“ do Rwandy... Dalsi den nas cakal zas a znova vrchol cesty. Gorily horske. O tychto trekoch je popisane nesmierne vela a my by sme mohli tiez... Sli sme za rodinou, ktora sa vola Amahoro a ako jedina pristupna v Rwande ma 3 striebrochrbtych samcov. Po vystupe na miesto nas prekvapil nerozvazny mladik (gorila), ktoremu sme zahatali cestu do jeho asi-oblubeneho bambusoveho hajika. Behal okolo nas, zastrasoval nas a zjavne z toho mal radost. O kus dalej sa z bambusu vynorila samica a potom aj sef rodiny. O chvilu polovica z 18 clenov sa vyvalila na cistinke a my sme mali sancu si ich asi 20min uzivat pri nicnerobeni. Iba mladata blbli okolo po stromoch a robili neplechu. Potom sa objavil druhy „silverback“ a my sme ich po hodine nechali v ich raji a sli spat. Tento zazitok sa neda popisat, este teraz, po dvoch dnoch sa nam to zda ako jeden sen. Nadherny a neuveritelny sen. Queen Elizabeth National Park je otvorena savana miesana s busom. Kopec vtakov, vodarok a inych antilop, byvoly a rybarske dedinky s hrochmi priamo na priedomi. Zaujimave suzitie uprostred parku. Najvacsi zazitok nas vsak cakal podvecer pri plavbe po kanali Kazinga, ktory spaja Georgovo a Edwardovo jazero. Vodne vtactvo, hrochy, krokodily, byvoly a kadejake ine zvery sa tu povalovali, poletovali, alebo si plavali okolo nasej lode. 2 hodiny intenzivneho zazitku. Dalsieho dna sa nam usla dalsia plavba, tentokrat na vyznamnom mieste. Tu z Viktoriineho jazera vyteka voda, ktora tecie tri mesiace az do Stredozemneho mora a vacsina ludi na nasej Zemi to vola Nil. Toto je udajny zaciatok. Este jazda kampalou a hura na letisko do Entebbe a odlet domov. Teraz sedime doma na terase a spominame na gorily, Gomu a vsetko ostatne, lebo toto bolo naozaj silne.
Ďalšie originálne cestopisy od profesionálneho sprievodcu BUBO
Tipy a zážitky - Rwanda
- Magická hodinka s gorilami - tipy a triky ako správať v prítomnosti goríl
- Kizito Mihigo vs. Paul Kagame a budúcnosť Rwandy
- Gorila horská, národný park Virunga, Rwanda
- Národný park Nyungwe forest, Rwanda - dažďový prales na brehu jazera KIvu
- Horské gorily v pohorí Virunga
- Jazero Kivu - 460 metrov hlboké tajomné jazero
- Rwandský čaj a colobusy
- Najlepší hotel v Rwande - One and Only Nyungwe house
- Kmeň Hutu v Rwande a Burundi
- Paul Rusesabagina - Hotel Rwanda a genocída
