Srí Lanka - rybári na chodúľoch

Na každom jednom zájazde na Srí Lanku sa ma turisti pýtajú, či uvidíme tzv. rybárov na chodúľoch, ktorí sú notoricky známi z pohľadníc a katalógov cestovných kancelárií. Počas zájazdu Srí Lanka a Tamilské tigre ich skutočne máte možnosť vidieť, keďže na ňom navštevujeme aj južnú časť ostrova. Ritipanna, ako domáci rybolov na chodúľoch nazývajú, bol totiž v minulosti rozšírený práve na 30 kilometrov dlhom úseku pobrežia medzi mestami Weligama a Unawatuna.

Hovorí sa, že ide o tradičný spôsob rybolovu. Skutočnosť je taká, že tento spôsob lovu rýb vznikol počas 2. svetovej vojny, nie je to teda žiadna dávna história. Rybári, ktorí nemali dostatok peňazí na kúpu a vybavenie vlastnej lode, vynašli nový spôsob. Do plytčín na morskom dne ukotvili drevenú tyč, na ktorú pribili horizontálne menšiu dosku, na ktorej mohli sedieť.

Táto technika lovu rýb je naozaj vynaliezavá. Loví sa zavčasu ráno, na obed alebo za súmraku - keď sa rybár v týchto častiach dňa posadí na chodúľ, ryby nevidia jeho tieň a je ľahšie ich chytiť. Napriek tomu si to vyžaduje vrcholné sústredenie, zručnosť a rozvahu. Jednou rukou sa rybár pridržiava v nestabilnej pozícii, v druhej drží tenký prút vyrobený z dreva Kithul, ktorým loví slede a makrely. Tie potom ukladá do malého igelitového vrecka, ktoré má upevnené na páse. Po skončení lovu sa čerstvé ryby predávajú na miestnych rybích trhoch.

Od roku 2004, kedy pobrežie Srí Lanky zasiahli vlny tsunami, bol tento spôsob lovenia rýb dočasne zastavený a už nikdy ho neobnovili v rovnakej miere ako predtým. „Rybári“ sú dnes skôr turistickou pascou - mnohí z nich sú podvodníci, ktorí si od pôvodných rybárov chodúle prenajímajú a čakajú na turistov. Akonáhle zbadajú blížiaci sa autobus, vyskočia na chodúle, kde sa nechajú odfotiť, aby potom od vás vypýtali nejaké malé všimné. Aspoň týmto spôsobom však udržiavajú spomienku na túto zaujímavú miestnu tradíciu živú.