Čakajte prosím...

Uff, takze sme to zvladli, cele to sialenstvo odohravajuce sa v srdci Slovenska. V Ciernom Balogu nas cakalo uzasne ubytovanie, prekrasna priroda, bozska malinovica a neuveritelne dobri ludia, krorych by sme mohli natierat ako maslo na chlieb. Hned v prvy den sme sa ako neohrozeni bojovnici vrhli na novu krcmu a zbavili sme ju vsetkej borovicky. Na druhy den sme sa vybrali na kone a huculy nas posluchali ako skusenych kovbojov na slovo. Hriby bohuzial nerastli, ale okolite lesy su krasne a my sme si nas opekackovy obed vychutnali. Potom uz ale nastalo to prave hardcorove nadsenie a 30 kilometrovy zjazd na bicykli Kamenistou dolinou sme zvladli raketovou rychlostou a iba s mierne otlacenym pozadim. Kedze vsetci bez akejkolvek ujmu prezili az do posledneho dna, po ranajsej rozcvicke a vyryzovani hadam vsetkeho zlata vo Vydrickom potoku sme sa navzajom zlikvidovali v nelutostnom paintballovom boji muz proti muzovi, respektive vsetci proti sefovi. Darmo, ved sme sa nachadzali v partizanskej obci. Ale aj ini ozbrojenci tam este stale ziju, lebo cestou na vyhodnotenie celeho programu ciernohronskou zeleznickou nas prepadli miestni zbojnici a poriadne nas ozbijali, o smrek priviazali a nemilosrdne zbicovali. Nakoniec sme si vsetci spocitali modriny, rozobrali co vestko nam tako akcia priniesla {utuzenie kolektivu} a co zobrala {cca 2 kg telesnej hmotnosti}a zo slzami v ociach sme sa rozlucili. Miestni sa uz tesia na dalsie skupiny, takze nevahajte, trenujte a prihlaste sa u nas, aby ste absolvovali vasu najlepsiu firemnu akciu v zivote. Peter Rea



Zobraziť viac príspevkov z krajiny Slovensko