Kareni - trek v severnom Thajsku

Z ich vlasti v Mjanmarsku ich vyhnala krvavá občianska vojna. Kareni však našli nový domov, ktorý sa nachádza na druhej strane mjanmarskej hranice. Poďme sa spolu s BUBO pozrieť, ako sa žije v karenskej dedine na severe Thajska. Thajsko je krajina s rozlohou približne ako Španielsko, no ak by ste sa chceli dostať zo severu na juh, museli by ste prekonať približne 1700km. Práve preto má jeden z najrozmanitejších ekosystémov v JV Ázii. Juh tvoria kokosové, kaučukové a ananásové plantáže, centrum v okolí Bangkoku zasa úrodné údolie bohaté na ryžu a sever je porastený hustou džungľou, ktorá tancuje po úpätí Himalájí. Práve tu, hlboko v horskom pásme neďaleko najvyššej hory Thajska, Doi Inthanon, sa túlame tri dni spolu s miestnym Karenom. Objavujeme zákutia hustej džungle a vodopády, ktoré sa skrývajú v jej objatí. Už v prvý deň na nás po hodine chôdze čaká nádherný pohľad na divokú vodu objímajúcu obrovské skaly. Čo môže byť lepšie ako príjemné schladenie v studenom horskom prameni? Prebudení sa predierame lesom plným zvukov a zvierat, ktorých tiene sa len na sekundu mihnú pred našimi očami. Vzduch je čistý, voňavý a každým nádychom nás dobíja energiou. Tých pár hodín v prírode už upokojí naše myšlienky a vyvolá dobrú náladu. Napriek tomu sa večer prekvapene dívame na jednoduché drevené domčeky bez elektriny, vody a akéhokoľvek nábytku. Začína sa stmievať, a my prichádzame do dedinky plnej Karenov. Všade počuť detský smiech a ich bosé nohy lietajú po okolí, zatiaľ čo celé rodiny sa zhlukujú pred domom a zakladajú oheň. Neďaleko nás rozvoniava večera, ktorú stará pani vo farebnej košeli stiahla z ohňa a položila na zem. Z druhej misky vybrala ryžu a so širokým úsmevom zapaľovala sviečky. Vôňa prilákala aj zvyšok rodiny a všetci si zakrátko posadali k lákavej dobrote - uvoľnení, usmievaví a zahĺbení do rozhovoru. Lásku a pokoj, ktoré vyžarovali z tejto komunity, by ste len ťažko hľadali kdekoľvek v meste. Nepotrebovali v tej chvíli nič, len jeden druhého. To všetko ostatné - dobrá večera, teplo ohňa a jednoduchý príbytok - bolo len bonusom. Ponorení v myšlienkach sme stáli na príjazdovej ceste a premýšľame, ako málo nám reálne stačí ku šťastiu. Kareni z hôr nám dnes ukázali, že šťastie sa nenachádza v našom majetku, ale v nás. V našom pohľade na svet a schopnosti vážiť si všetko, čo v živote máme. Cestovanie skutočne človeka obohacuje, pretože práve na cestách vidíme, že nezáleží na tom, odkiaľ človek pochádza, aké má zvyky, kultúru či majetok. Život sa dá prežiť na milión spôsobov. Zakaždým šťastne, ak sa naň vieme dívať správne.