Michelangelo a Dávid Z umeleckej Florencie

Po krátkom priamom lete pristávame v údolí rieky Arno, na severe nádherné ešte zasnežené vrchy a inde silné slnko osvetľujúce sýtozelenú Toskánsku pahorkatinu. Náš hotel je najbližšie k Ponte Vecchio (Karlov most Florencie) a patrí rodine obuvníka Salvatore Ferragamo. V cene malého útulného designového hotela je aj vstup do jeho múzea, kde nájdete topánky, ktoré ušil pre Gretu Garbo, Evitu Peron či Marilyn Monroe. Plus terasa na streche, kde pri Aperol šprici vidíme nad strechami to najkrajšie z mesta, od Brunelleschiho kupole dómu, cez Palazzo Vecchio cez tú vravu na najstaršom moste mesta – nádhera. Moja mama Florenciu miluje a ja som teda vyrastal s podrobnosťami o hrobkách Mediciovcov z baziliky St. Lorenzo. Potom som navštívil Florenciu desaťkrát a začal som ju mať rád. Sadnúť si v Relais na macchiato s domácou čokoládou a s fľaštičkou ružového Taittingera a pozorovať najväčšiu výstavu sôch pod otvoreným nebom Európy je príjemné. Tu na Piazza Signoria upálili dominikánskeho mnícha Savonarolu (predtým ho humánne obesili) a tu stál vyše tristo rokov originál Davida. Teraz tu stojí kópia a na originál sa stoja mnohohodinové rady. No my prídeme na kočoch s fľaškou šampanského a predbehneme sa bez toho, aby nám ktokoľvek nadával. Máme totiž objednaný vstup – je to legálne a iba príjemné – a ide o značné ušetrenie času. Vyše päťmetrový gigant je dokonalý, každý sval a každá žila je na svojom mieste a ja si spomínam na hodiny anatómie a na pitvy, ktoré potajme realizovali aj Michelangelo a Leonardo z blízkej dedinky Vinci. Michelangelo je génius! Dávid je nádherný z diaľky aj zblízka. Tu si všimnete, že prsty ľavej nohy v roku 1991 jeden bláznivý Talian kladivom odrazil a vidieť, že sú síce z toho istého materiálu, ale dorobené. Michelangelov židovský kráľ nie je obrezaný a tak je zrejme, že umelcovi a homosexuálovi zároveň išlo skôr o spodobenie toho najkrajšieho muža sveta, o znovuzrodenie antickej krásy. Tento David má dušu. Možno preto, lebo má zreničky? Všetci sochári si pred prácou na drahom mramore robili sadrové predlohy, no po Michelangelovi sa ani jedna nenašla. Nepotreboval ich. On išiel vždy naostro a svojimi röntgenovými očami videl tú sochu už vopred a iba ju z nadbytočného mramoru odbalil. Génius! A to je len malý zlomok nasej úžasnej cesty Toskánskom.