Kam sa pozrieť na Sicílii?

Čo si vychutnať na Sicílii? Taliansko južne od Ríma som dlho považoval za Afriku, nekultúrnu, špinavú, chudobnú oblasť bez minulosti a budúcnosti. Ešte v roku 1990 som sa v hlavnom meste kachličiek v Sassuolo spoznal s predstaviteľmi Ligy severu a ty má v mojich predsudkoch utvrdili. S takýmito postojmi sa stretávam často. Naše médiá napríklad roky píšu proti Iránu, Kube, Barme, Sýrii, Izraeli a hocikomu a väčšinu presvedčia. Píšu a pritom tam nikto z redakcie nebol. Sú hlúpi ako ja. No potom som Sicíliu navštívil. Sedel som hore v Taormine v divadle z 3.storočia pr.Kr. a vychutnával si úžasné divadelné predstavenie v úžasnom prostredí a neuveriteľnou akustikou. V kultúrnom a maximálne kultivovanom prostredí. Teraz som strávil pár dní na druhej strane ostrova. Trapani mám v nohách. Prekvapilo má viac než Palermo, Naxos či Marsala. Marsala je známa vínom a najmodernejšou farbou dnešnej haute couture- podobnou práve na silné a tmavé až hnedé víno (Pantonovník 18 -1438). No späť k môjmu obľúbenému Trapani, strategický položené mestečko na uzučkom polostrove, kde sa stretáva Stredozemné a Tyrhenské more, mesto nádherných barokových palácov, luxusného korza, ktoré je na večernej passeggiate úplne plné, mesto hradieb popri mori a hneď vedľa uzučké uličky " Magrebu" s tak uzučkým schodiskom, že aj väčší nákup sa oplatí " vyniesť" cez kladku a obrovské okná priamo z ulice. Blízke Erice, vlastne súčasť Trapani mi pripomína San Gimignano. Virgiliovi pripomínalo duchovný Mt. Atos, no to už dnes nie je pravda. Nad gotickou katedrálou zo začiatku 14.storočia letia oblaky smerom k stredovekému normanskému hradu. Nespomínam si, že by som také čosi inde zažil. Erice- mesto rýchlych oblakov. Erice- akoby ste leteli. Erice s kultom Venuše, kde ešte Feničania vyznávali svoju bohyňu Aštarté. A najväčšia nádhera, že Trapani nikto neodporúča, maximálne ochutnať cuscus s rybou, nič viac. Trapani je mimo a preto je pre mňa dnes IN. Západná Sicília, to je geniálne víno, zmrzlina v žemli, zmrznuté granite a ach tie ryby. Všade ohromná história, všade mramor, kvalitné vybudované prístavy, evidentne bohatstvo. Pritom ohromná pohoda. Sicílčania sa z ničoho neposerú. Vedia, že história je o tom, aby sa o nej dalo pekne rozprávať, nie aby sa dokazovala, nepretrhnú sa a viac sa na priedomí rozprávajú. Práve tu pri Marsale začali svoj pochod v roku 265 prnl fenické vojská v prvej púnskej vojne, tu v Erice mali svoj hrad Vikingovia, vládli tu Arabi aj francúzska šľachta. O kultúrnosti nemusíme diskutovať. Prosím si canolo. Cannolo siciliano! Dôrazne má napomenie Giulia z pasticerie na rohu. Florencia,Miláno, Rím sú kdesi na druhej strane zemegule. Na chladnom severe, smerom k Nemecku, smer polárny kruh. Aj keď Garibaldi je na každom hlavnom námestí. Tu sa žije inak, šiesty sú dlhšie, rodina znamená viac, ako sj tradície, ktoré sú večne, srdcia sú otvorenejšie, ešte viac sa gestikuluje. Inak, ale dobre. Menej cashu, viac spokojnosti. Mohol by Vás zaujímať aj môj blog o Sardínii či blog výstup na Etnu.