Prekliaty ostrov v Benátkach

Benátky – najočarujúcejšie európske mesto prekypujúce láskou, šarmom a históriou. Posaďte sa do gondoly, vyznajte sa svojej milovanej polovičke a popri tom obdivujte krásu a dominanciu veľkolepej Baziliky sv. Marka. Za vstupnú bránu do mesta v smere od mora sa dá považovať okolie ostrova Lido-Pellestrina. A práve toto miesta ukrýva pre každého návštevníka desivé tajomstvá.

Od Lido-Pellestrina je len zopár kilometrov vzdialený opustený ostrov Poveglia – miesto, ktorému sa vyhýbajú všetci miestni kvôli jeho temnej histórii a hrozivým zážitkom v jeho okolí. Pre Benátčanov sa stala Poveglia synonymom šialenstva a nebezpečenstva. Prečo je tomu tak?

Rybár každé ráno nasadá do svojej loďky. Vie, že siete sa najlepšie nahadzujú v benátskej lagúne. A tak sa čím ďalej tým viac opatrne približuje k ostrovu, ktorý ho desí opustenými budovami a mŕtvolným tichom. Včera v noci bola búrka, a tak sa veslami sťažka snaží dostať čln pod kontrolu. Zrazu začuje, ako plavidlo na niečo narazilo. Nebola to ani pevnina, ani bójka na otvorenom mori. Rybár sa s desivým úľakom obzerá na kopy kostí a lebiek, cez ktoré si čln razí cestu. Smerom od ostrova zavanie chladný vietor. V tú chvíľu by prisahal, že ho z prekliateho kúska zeme volá neľudský hlas. Vábi ho do temnoty a rybár bez zábran náhlivo zamieri k ostrovu.

Dejiny šialenstva sa na Poveglii začali písať niekedy v 18. storočí. Počas silnejúcej morovej epidémie zriadil na ostrove Úrad verejného zdravotníctva kontrolný bod pre všetkých ľudí a tovar, ktorí prichádzali do mesta. Postupne však Benátčania našli lepšie využitie pre ostrov. Mohli na ňom izolovať tých, ktorých mor postihol. Robotníci začali na Poveglii kopať morové jamy, do ktorých hádzali telá, často aj neinfikovaných ľudí s príznakmi iných kožných chorôb a spaľovali ich. Odhaduje sa, že spálených tak bolo okolo 160 000 ľudí.

Ako keby to nestačilo, v roku 1922 otvorili na ostrove psychiatrickú liečebňu. Z denníkov “lekárov”, ktorí mali pacientom pomáhať, sa dozvedáme o nevysvetiteľných javoch a zjaveniach a často sa stalo, že aj “odborníci” skončili medzi šialencami. Na Poveglii mali za úloh nájsť liek proti šialenstvu a v mene tohto posolstva začali na pacientoch experimentovať. Jedného dňa však hlavný lekár, ktorý praktizoval lobotómiu, z ničoho nič odišiel zo svojej kancelárie, vyliezol na zvonicu a skočil. V roku 1968 nemocnicu zatvorili.

Od tej doby sa talianska vláda snaží ostrov predať. Vo svojej ponuke dokonca lákala záujemcov na kvalitné pestovanie hrozna, keďže pôda na ostrove je veľmi výživná... Istý čas mala ostrov vo vlastníctve rodina, ktorá tu strávila jednu jedinú noc. Ich dcéra skončila v nemocnici so štrnástimi štichmi na tvári a nikto z nich nekomentoval, čo sa v noci na ostrove stalo. Odvtedy je vstup na ostrov pre verejnosť prísne zakázaný. Miestni sa mu vyhýbajú ako čert krížu. A možno sa tak oni vyhýbajú čertovi…

Prečítajte si ďalšie naše blogy o Taliansku, zďaleka nie všetky miestra v krajine sú strašidelné.