Zdravime Slovensko z vetrom oslahaneho Hong Kongu. Po idylickom Macau so svojimi gostronomickymi specialitami, kolonialnou architekturou a pompeznymi kasinami sme sa presunuli do Hong Kongu. Macauske horucavy vystriedal tajfun Koppu. Uz v Macau, popri tom ako sme sa snazili chytit krevety, co sa nam snazili utiect z mis, sa zacalo liat ako z krhly. My sme vsak prebehli do jednej z najstarsich krcmiciek a pozorovali tento divoky tanec kvapiek od flasky dobreho portskeho. Doobeda nam dal tajfun vydychnut aj ked ciernejsiu oblohu asi nikto z nas este nevidel, nuz niet sa co cudovat, tajfun sa valil priamo na nas. 80 km rychlostou sme viac menej preletli po rozburenom mori do Hong Kongu, kde sme, cuduj sa svete, zdolali aj Victoria Peak, napriek coraz vacsiemu vetru a dazdu. Na vrchole sam nam dokonca otvoril aj vyhlad a konecne tu neboli hufy turistov. Kavicka croissant a sup sa dole, lebo zamestnanci lanovky zacali semotit nieco o stupni 8 a vypnuti lanovky. Dokoncili sme prehliadku akurat vcas aby sme o 6. spoza vykladu restauracie pri veceri sledovali ako vyzera taky tajfun stupna 8. Na druhy den sme nasli cesty pokryte konarmi, vsetko zavrete, obchody, kina, divadla, muzea dokonca ani autobusy nejazdia aj Hong Kongska burza prestala fungovat. Ale BUBakov taketo nieco predsa nemoze odradit, vybrali sme sa metrom k velkemu Budhovi, ktory je momochodom na nahornej plosine 600m vysoko, a naozaj sme sa tam dostali. Stojime priamo pod Budhom v oblakoch, vietor fuci ako na Lomnicaku a odrazu sa obloha roztiahla a Budha sa nam zjavil v plnej krase, pod nami sme zbadali klastor Po lin, otvoril sa vyhlad na pobrezia a poobede zrusili krizovy stav. Ze by naozaj ten Budha? Vecer sme si uz pohodlne pozreli svetelnu show Hong kongskych mrakodrapov a presli sa ulicami tohto uzasneho mesta. Z Hong Kongu, Marek a 11 tajfunistov.