ÚTOK NA VRCHOL ARARATU

Vstávame o 2 ráno, obliekame sa, ideme si dať kávu, čaj do spoločného stanu, niečo pod zub, posledná kontrola... a vyrážame... začali sme pomaly, aby sme šetrili sily... kráčali sme v zástupe ako školáci idúci v prechádzke... pomaly, jeden za druhým, predsa len sme v BUBO jeden tím… po hodine sa terén prudko zdvihol... dorazili sme k skalnému rebru ARARATU... výška 4300m.n.m.... technický úsek, kde musí človek viac zapajáť ruky. Stále je tma ...pod nami vidíme Dogubyazit
a blízke iránske mestá. Dávame si pravideľné prestávky, pijeme čaj a o chvíľu pokračujeme cez skalné rebro... svitá tu pomerne skoro už o pol 5 ráno… a my sme presne v tom čase dosiahli pomyselnú výšku Mount Blancu 4810m.n.m. … potrebovali sme ďalšiu pauzu, využili sme skalnú plošinu... všetci sme si posadali, pochutnávame si na jedle, ktoré nám nabalil náš partner. My v BUBO vieme, aký dôležitý je dobrý servis aj na horách. Vyťahujem CocaColu z nášho balíčka a myslím pritom na Luboša, ten chlap naozaj vie, čo v horách dobre padne. Vysoko v horách Vás vyčerpáva jedenie - cola je priam ideálna, potrebujete rýchle cukry. Teplota klesala... vždy je najväčšia zima pri východe slnka a v tejto vyške to bolo naozaj citeľné... nastal čas si nasadiť páperové rukavice namiesto tenkých a začať sa hýbať... Slnko vyšlo... teplé lúče nás príjemne zohriali, dodali nám potrebnú energiu... my sme preliezli skalné rebro a začali sme stúpať po ľadovci, ktorý je na vrchole ARARATU... nasadili sme si horolezecké mačky... boli sme niekde tesne pod 5000m.n.m.... vedeli sme, že už sa nemusíme nikam ponáhľať. Cez ľadovec sme začali traverzovať mierne na východ, po polhodine cesty sme
zbadali samotný vrchol... nebol ďaleko... bol práveže blízko... asi 120 -150 výškových metrov...
U nás doma 150 výškových metrov človek spraví bez problémov, ale tu nad 5000m.n.m. to dá riadne zabrať… každý krok nám už
bral veľmi veľa síl,... každých 20 krokov sme si dali pauzu, ...nádych, výdych a znova...1... 2 ...3...4...5...2O ...PAUZA, niekto skríkol... bol to boj, ale vrchol sa približoval... už sme ho videli... posledná pauza... naberanie energie... a ideme na to, posledné kroky… eufória nami začína prechádzať, začíname zabúdať na únavu… úsmevy pod zmrznutou tvárou, rozžiarené oči… posledný krok... vrchol ARARATU ! 

Mohlo by Vás zaujímať:

Blog s informáciami o výstupe na Ararat (s množstvom fotografií)

Výstroj, náročnosť, skúsenosti na Ararate

Zájazd Ararat