Charita v dievčenskej škole, Afganistan

Pri vzniku BUBO som sa rozhodol 1. rozvíjať cestovateľstvo 2. šíriť vo svete dobré meno Slovenska cez charitu a slušné správanie. Oba tieto body dnešný deň spĺňa, veď v Heráte sme prvou cestovkou a ja chcem dnes odovzdať v škole charitu. Školám sme my v BUBO pomohli už viac než 1000 razy a ja osobne som určite prekročil stovku škôl. No toto je predsa len iné, od tejto charity ma všetci odhovárali s Martinom sme sa pohádali lebo on tvrdil, že nás a mňa určite zabijú. Martin je tým sprievodcom ktorý z nejakého dôvodu charitu nikdy nikde nedoniesol myslel som si. V BUBO to nie je povinnosť a napríklad Katka Liškova charitu nosila a mnoho iných taktiež. No vedel som, že Martin mal v ničom pravdu, naťahovať sa s charitou je totižto v oblastiach kde už aj tak je cesta nebezpečná naozaj na hrane. Už aj tak ste vyčerpaný a k tomu ešte čosi. Je to ako prechádzať po tenkom moste bez zábradlia cez hlboké údolie, musíte sa sústrediť... a keď vám k tomu dajú do ruky kufor navyše, tak Vás to môže prevážiť ..a áno zabiť. Do škôl sa nedá dostať, prešacujú vás, nepustia, príde polícia, zničia vás. No ja sa nevzdávam a charitu som už doniesol všelikde inde a tak to chcem urobiť aj tu. Teraz som s charitou plahočil, priplácal za nadváhu, sám trepal svoje veci a aj obroský kufor cez neuveritene strážené hranice, na vrché poschodie hotela bez výťahu a dole a do druhého hotela atď. Urobiť čokoľvek v živote stojí námahu aj písať naše príspevky na Fóra keď už všetci ostatní spia. No myslím si, že to treba robiť. Teraz zoberiem oranžový strašne ťažký asi 40 kg BUBO kufor, ktorý mi nabalili dievčatá z kancelárie, hodím ho na strechu taxíku, lebo do kufra auta sa nezmestí a vyrazím do dievčenskej školy. Taliban zakazoval navštevovať dievčatám školy. Niektoré školáčky " odhovárali" kyselinou vyliatou do tvare. Preto dievčenská škola. Prechádzam okolo obrovských a skutočne fascinujúcich 55 m vysokých minaretov v centre Herátu a odbočujem do bočných uličiek. Bol som tu už doobeda a to mali vyučovanie chlapci a tiež som im niečo doniesol a dohodol sa a prišli sme viacerí. Teraz je poobedie, vita nás principalka školy, posadia si nás do riaditeľne, ponúknu džúsmi a koláčmi- už nás čakali -aj keď ja som takúto procedúru nečakal - je to pre nich proste veľká slávnosť. Nechápu, že za to nič nechceme a ze nie sme žurnalisti ale obyčajní ľudia, ktorí prišli trochu potešiť a povzbudiť. Herát je jedno nádherne mesto a mam po tom ako sme charitu odovzdali ten naj naj najlepší pocit. Dnes v Kábule obesili 6 ludi a nám do Kábulu zrušili let. Dobrodružstvo ako ma byt. Zdravíme domov sme totálne ok. Foto: v Afganistane robím aj ďalšiu ekologickú charitu. Netreba to preháňať ale násť odvahu v čase keď sa iní boja alebo sú letargickí je TO čo máte vždy robiť!