Po "poslednej veceri" v Hong Kongu, na mini pesej zone ucupenej medzi vysokanskymi bytovkami, obklopenej rusnym zivotom velkomesta, blsakmi v azijskom duchu, na ktorych kupite od rozpleskujuceho sa prasata (nieco ako plastova gulicka vo forme prasiatka ktora sa da tresnut o stenu rozpleskne sa, potom znovu nadobudne tvar: "No nekup to!!!!") az po business macku (figurka macky zlatej farby, ktora kyva rukou, kazde rano jej treba zapalit cigaretu a ona potom na oplatku prinesie ten spravny business, opakujem sa: "No nekup to!!!!!") sme sa konecne vybrali do Ciny. Teda, toto bola dost dlha veta :-)). Uspesne sme teda opustili Hong Kong a nastupili do vlaku na 1991 km trat, prakticky v uzemi nikoho lebo do Ciny sme este de facto nevstupili. Tu sa zacal odvijat velmi zaujimavy pribeh. Osial mexickej chripky sposobil ze nam agilne cinske sprievodcicky merali kazdemu teplotu asi tri krat. Uz ste niekdy mali ten pocit ze sa tvarite divne vzdy ked na Vas namieria fotoobjektiv? No predstavte si len, ako sa asi zatvarite ked Vam na celo cinska pohranicnicka namieri laserovy luc. Po burkach smiechu, ktore tento jav vyvolal v kupe obsadenych slovenskou vypravou, sme zistili ze skupina ma priemernu teplotu 33.5 stupna celzia. Diagnoza bola jasna treba nasadit tvrdu liecbu, liek: domaca. Po nasledujucich 19 hodinach sa situacia jednoznacne zlepsila. Na vystupnej kontrole uz cela skupina dosahovala vysledky 36.7 ba az 8 :-)) stupna celzia. A tan nas cinsky colnici bez vpustili do svojej vlasti. Ponaucenie: bez liekov ani na krok, toboz nie do Ciny :-) Zo Shanghaia, Marek
Marek z BUBO
16.May, 17:21 2009
