Radnica v Oslo | 24.06.2003

Tak zasa na internete, v internetovej kaviarni na námestí Fridtjofa Nansena, priamo oproti radnici Oslo. V nórskych horách je internet ešte neznámy pojem, hm. Pozerám sa na radnicu Oslo, kde sa vždy v decembri udeľujú Nobelove ceny za mier. Uvažujem nad tým, ako musel návrh dvoch odvážnych architektov pôsobiť na bežných Nórov v roku 1918, keď ho predostreli mestu (inšpirovaný radnicou v Štokholme, ktorý bol vždy starším bratom hlavného mesta Nórska). Radnicu začali stavať až o 15 rokov neskôr, v roku 1933 a museli kvôli nej zbúrať značnú časť starého mesta, kde sídlilo aj množstvo nevestincov. Nájdete odkaz na prostitútky medzi sochami na východnej strane radnice? Počas druhej svetovej vojny práce takmer stáli a tak bola radnica otvorená oficiálne až v roku 1950, 32 rokov po tom, ako architekti zvíťazili so svojím návrhom. Dve veže vysoké 63 a 65 metrov z červených tehál sú dnes symbolom Oslo, zvonkohra vo východnej veži je už nerozlučne spätá s mestom, no trvalo dlho kým si radnicu Oslania obľúbili. Máme za sebou krásny týždeň s počasím, ktoré robí presne to, čo chceme my. prší, keď sme v buse a svieti slniečko, keď vylezieme von. V Goteborgu sme si pochutili na sleďoch a skoro videli Bruce Springsteena, v Lillehammeri sa nadýchali nórskych lesov a prejedli údeného lososa a kreviet. Na ceste trolov a fjorde Geiranger sa opaľovali na výletnej lodí po fjorde a tešili sa z úžasného Nórska a dnes sme zasa v civilizácii. K Oslo mám veľmi blízko. Máme hotel priamo na najdrahšej ulici najdrahšej krajiny v Európe, cez križovatku k parlamentu. O dve hodiny nám šéfkuchár pripraví lososa, ako takú príjemnú rozlúčku s Nórskom. Zajtra sa vraciame naspäť do Švédska a na kontinent.