Plavbou do ruského Barentsburgu

Z Longyearbyen sa plavíme do ďalšieho baníckeho mesta. Tentokrát ním je ruský Barentsburg, ktorý je oproti Pyramiden obývaný a aktívne v ňom prebieha ťažba. Príjemnou plavbou sa dostávame k ľadovcu Esmark, kde si užívame krásne výhľady a zároveň nám tu aj posádka na grile pripravuje skvelý obed. Výborná rybacia polievka a grilovaný losos s pečeným zemiakom a šalátom. Obed si vychutnávame na hornej palube lode s neopakovateľným výhľadom na ľadovec. Ten po obede opúšťame a približne hodinovou plavbou sa dostávame do prístavu Barentsburg. Už z diaľky vidíme elektráreň a tepláreň, v ktorej sa spaľuje časť vyťaženého uhlia a od jej chodu závisí život v meste. Ročne spáli približne 45 000 ton uhlia, čo predstavuje skoro polovicu celoročnej ťažby. No na rozdiel od elektrárne/teplárne Longyearbyen, je táto štyridsať rokov stará. Vzhľadom na zastaranosť technológie je tak dlhodobým zdrojom znečistenia ovzdušia v Barentsburgu. Na brehu nás čaká naša lokálna sprievodkyňa Júlia, ktorá našu BUBO skupinu prevedie týmto zaujímavým baníckym mestom. Ak chcete vedieť, čo všetko v Barentsburgu môžete vidieť a zažiť, prečítajte si náš blog - Barentsburg – kúsok Ruska na Špicbergoch. Barentsburg je druhým najväčším mestom na Špicbergoch a je pomenované po holandskom moreplavcovi Willemovi Barentsovi. Napriek tomu, že je to druhé najväčšie mesto na ostrovoch, v súčasnosti tu žije približne 500 obyvateľov, a to hlavne Rusov a Ukrajincov. Vďaka Svalbardskej dohode z roku 1920 majú právo jej signatári využívať Špicbergy na rôzne komerčné, vedecké a výskumné aktivity. V súčasnosti tu nájdeme hlavne Nórov a Rusov, ktorí tu ťažia čierne uhlie a popri tom sa tu prevádzkujú rôzne výskumné stanice a projekty v Arktíde. Napriek tomu, že Barentsburg sa nachádza iba 55 km od nórskeho Longyearbyen, neexistuje tu žiadna oficiálna cesta, ktorá by ich spájala po pevnine. Ľudia žijúci na Špicbergoch sa medzi mestami najčastejšie pohybujú po mori - loďou, vzduchom - helikoptérou alebo na snežnom skútri.