Z rozžhavenej Sevilly | 20.07.2004

ola. neverili by ste aký tu je hic. momentálne letí 16 faktor minimum. ale tak to má byť. to by bola hanba vrátiť sa biely zo španielska! momentálne sedím na hlavnej triede avenida de la constitución a nadomnou sa tiahne do nebies tretia najväčšia katedrála sveta. fascinujúci pohľad. naši sa už kochajú výhľadom z jej veže na celé mesto, býčiu arénu, kráľovský palác a torre del oro, kde sa kedy sústredilo zlato a všetko bohatstvo z námorných objavov. ozaj! včera sme si odskočili do afriky. 14,5 km z Európy do Afriky rýchloloďou za 45 minút. dokonca som ako sprievodca dostala lístok do 1. triedy. hodný kus z prístavu nás sprevádzalo množstvo delfínov, ktoré skákali o 106. nádhera. no a v Afrike ešte väčší výpek. všetci sme ako raky. a to som ešte nespomínala, že sme prvý bubáci po rokoch čo sme navštívili Gibraltár. prešli sme hranicou a najkratšou odletovou dráhou na svete, ktorá začína i končí v mori a má niečo cez 500 m. za hranicou sme väčšina - 35 ľudí nasadli do minibusov a vydali sa za opicami - barbarskými makakmi až hore na najvyšší vrchol tarikovej skaly. poskákali nám po chrbtoch, pokradli bagety a ochotne s nami zapózovali. dokonca sa jednej bubacke podarilo natočiť na video uja makaka ako si robí dobre. dosť dobrééé! momentálne je na ostrove veľmi veľa mláďat, ktoré sú neuveriteľné rozkošné. no budem radšej končiť - nech sa tu zmestia aj iné príspevky :). ináč zajtra sme už v portugalsku na tých najkrajších plážach aké si len viete predstaviť. takže sa ozvem až z Lisabonu. mimochodom, všetci sú zdraví a v poriadku. keď sa aj niečo stratilo, vždy sa to našlo, takže dúfam že to bude takto pokračovať...