Španielske tapas | Zážitky BUBO

Ak ste boli v Španielsku, slovo “tapas” vám určite nie je cudzie. A možno ani v prípade, že ste túto úžasnú krajinu ešte nenavštívili. Tapas k Španielsku neodmysliteľne patrí. Pre tých, čo by predsa len nevedeli o čo ide, “tapas” sú v španielsku niečo ako naše “jednohubky”, malé porcie dobrôt k vínu, sangrii, pivu či cherry, skrátka niečo na zahryznutie k vášmu drinku. Viete ale, že za názov “tapas” vďačia Španieli vínnym muškám? Teda aspoň podľa miestnej legendy. Ale poďme po poriadku. Kde vlastne tapas vznikli sa úplne presne nevie, ale všeobecne sa predpokladá, že to bolo v meste Granada. V teplých obdobiach je v Španielsku veľmi veľa vínnych mušiek, ktoré rýchlo končia v nádobách s vínom, preto ich Španieli odjakživa zakrývali. Legenda hovorí, že v 16. storočí mal kráľ v Granade svoju obľúbenú krčmu, kam chodieval na svoj každodenný džbán vína. Krčmár mu džbán s vínom nosil vždy zakrytý, väčšinou látkovým ručníkom. Jedného dňa mal kráľovi víno servírovať mladý, neskúsený chlapec. Keď krčmár zbadal, že chlapec víno ničím nezakryl, okríkol ho: “Čo to robíš, nevieš, že víno treba chrániť pred muškami? Okamžite ho zakry!” V španielčine sa “zakryť” alebo “vrchnák“ povie “tapar”, resp. “tapa”. Mladík teda poslúchol, ale na zakrytie použil to, čo mal poruke - tanier. Krčmár ho znova okríkol: “Snáď to víno nechceš odniesť kráľovi zakryté prázdnym tanierom?!” Chlapec si opäť krčmárovu výčitku vysvetlil po svojom, na tanier položil zopár plátkov šunky a víno odniesol. Keď ho položil na stôl, kráľ ukazujúc na tanier sa spýtal: “A toto je čo?” “La tapa”, odpovedal chlapec. Kráľ sa zo šunky ponúkol a s chuťou ňou víno zajedal. Odvtedy si k svojej každodennej porcii vína pýtal aj “tapas”. Dnes už tapas niesu len o šunke, je to nekonečné množstvo kombinácií dobrôt od výmyslu sveta, limitom je len vaša fantázia, resp. fantázia majiteľa podniku či šéfkuchára. Ani my na našich BUBO zájazdoch tieto pochúťky nevynechávame, patria k jedinečnej kultúre a atmosfére nádherného Španielska.