Zápisky z Montenegra

V rozpálenom striebornom Mercedese transporter sa blížime k hranici Čiernej Hory. Prašná cesta sa pár desiatok centimetrov za dverami auta zvažuje do útesu, pod ktorým sa kľukatí tyrkysová Tara. Oslovi, ktorý nám cez čelné sklo hľadí priamo do rozhorúčených tvárí sme zjavne nanajvýš ľahostajní. Z plastovej búdky pri ceste vychádza usmiaty colník. Nahliadne nám do pasov a víta vo svojej krajine. Dosť odlišný prístup než polhodinová prehliadka dredatého páriku z našej posádky na chorvátskej hranici. Za každou zákrutou a východe z tunela nám sánky padajú o čosi nižšie. Černohorská príroda skutočne vyráža dych. Z bezpečnej vzdialenosti obdivujeme nádherný ostrov Svätého Štefana, ktorý v našej roadtripovej kolónke ubytovanie nenašiel miesto. Po hodinách hľadania nachádzame nad rybárskou dedinkou v zátoke turistický kemp. Za sprchu správcovi kempu, chalanovi mladšiemu odo mňa, šúľam zopár cigariet. V diaľke sledujeme prstenec lesného požiaru a diskutujeme o dojmoch z krajín, ktorými sme doteraz prešli. Hlavne o vojne v Juhoslávii, ako nám ju pri rakiji vykreslili domáci. Úplne sa zotmelo. Svetelný smog je v týchto končinách neznámym fenoménom. Unavení zaspávame pri sonáte cikád, ktorá neutícha, až kým olivovníkovú hotelovú izbu pod holým nebom neopúšťame. Dnes nás čaká Mostar.