Očarujúca mešita sultána Qaboosa v Muscate

A

Alena Spišáková

„As-salāmu ʿalaykum, Marhaba“, takto nás zdravia Ománčania hneď po prílete do „krajiny kadidla“, ako nazývajú Omán. Prechádzame medzinárodným letiskom v Maskate, ktoré bolo slávnostne otvorené 11. novembra 2018, počas osláv štátneho sviatku, za prítomnosti Jeho Veličenstva Sultána Qaboosa bin Saida a pod záštitou podpredsedu vlády Sayyida Fahda bin Mahmuda Al Saida. Nový terminál na medzinárodnom letisku v Maskate je navrhnutý v osmanskej architektúre a skonštruovaný podľa najvyšších štandardov kvality a služieb. Omán ležiaci pri Arabskom mori vďaka celoročne vysokým teplotám vytvára ideálne podmienky na dobrodružnú dovolenku, oddych i spoznávanie arabskej kultúry. Na severe susedí so Spojenými arabskými emirátmi, na juhozápade s Jemenom a na západe so Saudskou Arábiou. Celková rozloha krajiny je 309 500 km², čo je približne 6 krát viac ako má naše Slovensko. V tejto krajine nenájdete žiadne mrakodrapy, keďže Omán sa na rozdiel od svojich susedov zameriava na bohaté kultúrne dedičstvo a vychádza zo svojich tradícií. Výhodou Ománu je veľa slnečných dní, teplé more, bezpečnosť a priateľskí ľudia. Klíma Ománu je rozmanitá, vlhké prímorské oblasti sa striedajú so suchým vnútrozemím. Takmer celý rok prevláda vysoká vlhkosť vzduchu, čo pociťujeme hneď, ako opúšťame letisko a prechádzame do autobusu. V Ománe som žila 4 roky a vždy ma fascinuje, ako sa táto krajina každým mesiacom mení, napreduje a tak sa stáva obľúbenou destináciou pre kultúrnu turistiku a spoznávanie arabského sveta. Môžete tu vidieť rozmanitú prírodu, nádherné pláže, ktoré sú obľúbeným miestom na potápanie, a taktiež tu môžete obdivovať desiatky pamiatok zapísaných na zozname svetového dedičstva UNESCO. Dominantou hlavného mesta je mešita Sultan Qaboos Grand Mosque, ktorú dnes lovci zážitkov navštívia. Mešita je verejnosti sprístupnená na 3 hodiny od 08:00 do 11:00 okrem piatku, kedy sa tu konajú spoločné modlitby, ktoré vedie islamský duchovný vodca - imám. V roku 1992 ománsky sultán Qaboos bin Said nariadil výstavbu tejto mešity, a stavebné práce začali v decembri v roku 1994. Mešitu dokončili o šesť a pol roka neskôr, kedy bola slávnostne otvorená 4. mája 2001. Jeho Veličenstvom Sultánom Qaboosom bin Saidom. Stavba je majestátna už z diaľky. Zlatá kupola pohlcuje slnečné lúče a zo štyroch rohov sa vypínajú vysoké minarety, ktoré siahajú do výšky 45,5m. V strede sa nachádza piaty minaret, ktorý je so svojou výškou 90 metrov najvyšším z nich. Celá mešita je ladená do snehobielej farby a na jej výstavbu minuli 300 000 ton indického pieskovca. Mešita sa rozkladá na 40 000 m² a celková plocha areálu je 10 krát väčšia (416 000 m²). Súčasťou tohto komplexu je okrem miestností na modlenie aj knižnica, záhrada a priestranný dvor. Mešita môže prijať až 20 000 veriacich vrátane 6500 v hlavnej modlitebnej miestnosti. Z námestia, ktoré pretína zavlažovací kanál, jazierko a množstvo nádherných stromov prechádzame dláždeným nádvorím z mramoru do ženskej modlitebne. V miestnosti potiahnutej kobercami sa môže naraz stretnúť až 750 žien. Na stenách vidieť dve obrazovky, ktorými sa vysiela v čase hlavnej modlitby obraz miestneho imáma. Ženy ho vidia len cez televízne obrazovky, pretože on sedí pochopiteľne v mužskej časti, do ktorej sa práve presúvame. Vchádzame do hlavnej modlitebne a naša pozornosť bola hneď upriamená na očarujúci 14 metrov dlhý luster zo Swarovského krištáľov. Kráčame po ručne robenom perzskom koberci s rozmermi 70 x 60 metrov, skladajúci sa z 1,7 miliardy uzlov a vážiaci 21 ton. Použili naň 28 rôznych odtieňov farieb získaných z tradičných prírodných farbív. Až šesťsto ženských tkáčok z iránskej provincie Khurasan vyrábalo tento koberec, trvalo im to štyri roky. Vychutnávame si sakrálnu atmosféru tejto „Veľkej mešity“, ako ju nazývajú miestni, a vysvetľujeme si rozdiely medzi koránom a bibliou. Vedeli ste, že Ježiš a jeho matka Panna Mária sa spomínajú aj v koráne? Moslimovia uznávajú Ježiša ako jedného z prorokov, no nepovažujú ho za Božieho syna. Je pozoruhodné, že hoci je islam pomerne rozšírené náboženstvo, nepatrí svojou históriou medzi najstaršie. Veľmi málo ľudí vie, že islam vznikol až v 7. storočí nášho letopočtu. Islam sa na ománske územie rozšíril ešte počas života proroka Mohameda. Konverzia Ománcov na nové náboženstvo je prisudzovaná Amrovi íbn al-Asovi, ktorý krajinu navštívil v polovici 7. storočia. Ománčania patrili k prvým, ktorí prijali islam dobrovoľne. Omán sa stal ibádíjskou krajinou, čo z Ománu robí unikátny moslimský štát, pretože tu neprevládajú ani sunnitskí, ani šíitskí moslimovia. Omán sa radí medzi nábožensky konzervatívne krajiny, medzi tunajšími rôznorodými náboženskými skupinami však panuje veľká tolerancia. Nachádzajú sa tu aj hinduistické, budhistické či kresťanské chrámy, a práve tolerancia a rešpekt robia túto krajinu jedinečnou, a my v BUBO Vám radi ukážeme jej najväčšie bohatstvá.



Zobraziť viac príspevkov z krajiny Omán

BUBO HISTÓRIA

Pozrite si históriu slovenského cestovateľstva