Svätá Lucia prehliadka

Ľ

Ľuboš Fellner

Prvým Európanom na Svätej Lucii nebol objaviteľ, ani kolonizátori, ani obchodník. Bol to pirát s drevenou nohou.

Svätá Lucia konkuruje v luxuse a nádhernej prírode Seychelám. Nie je síce tak vzdialená a preto je bežnou turistickou destináciou, ale je prekrásna. Volajú ju aj La Belle Héléne, lebo je vskutku prekrásna. Toto pomenovanie jej dal Britský historik po trójskej Helene, ktorá svojou krásou hypnotizovala bojovníkov. Svätá Lucia zmenila svojho koloniálneho vládcu 14x. Keď ostrov porovnám so susedmi: na juhu Svätý Vincent, na východe Barbados, na severe Martinique, tak tam, kde na Svätom Vincenta chýba vkus, tu ho nájdete. Tam, kde sú na Trinidade diaľnice, tu sú uzučké cestičky, ktoré sú ešte krkolomnejšie než na Vincentovi. Barbados je totálne British, včítane akcentu, Svätá Lucia má omnoho viac francúzskeho šarmu. Kriolčinou s množstvom francúzskych slov mi pripomína Seychely a aj názvami mestečiek či prírodných úkazov, ktoré sú na 90% vo francúzštine. Pritom teraz sa dohovoríte anglicky podobne ako na Seychelách. Ceny Svätej Lucu sa k Seychelským ťahajú, je tu oveľa drahšie než u susedov a ceny konkurujú Barbadosu, ktorý sa predáva ako Aston Martin. Proste je to drahé a je to tak. Martinique, to je Francúzsko s perfektnými cestami, rozmaznanými obyvateľmi. Krásny ostrov, ktorý som prebrázdil dôkladne. No Svätá Lucia je krajinou, ktorá je jediná pomenovaná po žijúcej žene (Svätá Lucia naozaj žila) a poviem vám, aj keď je svätá, stojí za hriech.

60 až 61 západný poludník

13 až 14 severná rovnobežka

2000 km od Floridy

34 km od Martiniku (raz som to prešil na katamaráne)

39 km od Svätého Vincenta

160 km od Barbadosu

História:

Indiáni (Ameroindiáni) tu boli dobre usadení. Vtedy tento ostrov volali Hewanorra – tam, kde žijú iguany. Obývali ho najprv Caboneyovia (Kaboneovia), čo boli lovci a zberači. Neskôr už kultivovanejší Arawakovia, ktorí rybárčili, tkali, budovali lode a domy, boli to poľnohospodári a rybári. Užívali si tu 800 rokov v mieri. Potom prišla v roku 800 skupina Kalinago, ktorú väčšina kníh uvádza ako Caribovia. Pozabíjali mužov, a ženy si nechali ako manželky. Kalinango vládli všetkým náveterným ostrovom. Španielov, ktorí prišli prví, ostrov nezaujal -nebolo tu zlato. Prvý, čo sa tu usadil, bol François Le Clerc prezývaný Jambe de Bois, pre svoju drevenú nohu. Áno, bol to obávaný pirát. No už sa nehovorí, že mal “papiere” priamo od francúzskeho kráľa Henricha II. Bol to teda “privatizér” Piráti nikdy nenaložili na ramene vtáka či nechávali žiadne zvieratká. Nikto nemal namiesto ruky hák. No drevenú nohu, to áno. Španieli ho neznášali. Používal veľké lode, ale nespoliehal sa na vetrík, no na silné paže svojich chlapov. Španielske lode naložené (ukradnutými) zlatom nemali šancu. Viedol 10 lodí, 7 pirátskych a 3 vojnové. Le Clerc bol pôvodom z Normandie a začal prepadávať španielske lode na Kanárskych ostrovoch, a až neskôr sa presunul priamo na miesto do Karibiku, kam na neho Španieli až tak nedočiahli. Tu sa plavil zo svojho domova na Svätej Lucii hore- dole a lúpil. V roku 1554 napadli jeho lode prístav v Santiago de Kuba a zničili ho tak, že sa dodnes nespamätal a jeho biznis prevzala Havana. Mesiac ničil život všetkým v Santiago (dnes druhé najväčšie mesto na Kube), potom naložil 80 000 pesos a odplával do západu slnka. Potom sa vrátil domov a cestou vyplienil Las Palmas. Bol bohatý, Forbes ho pasuje za jedného z TOP 20 najbohatších pirátov histórie. Zomrel v roku 1563 pri činnosti, ktorú miloval - na Azorách, keď napadol ďalšie španielske lode. Do konca života bol ten chlap s drevenou nohou presvedčeným pirátom. Angličania pristáli po prvý raz v roku 1605. Loď Olivera Blancha mala namierené do Guayan a stratili smer. 67 novousadlíkov vystúpilo z lode, ale o rok 19 utiekli na kanoe a ostatných indiáni pozabíjali. Francúzi prišli v roku 1651 po tom, čo ostrov kúpili od Západoindickej spoločnosti. No Angličania to neuznávali a hádali sa o ostrov 150 ďalších rokov. V roku 1794 prišla na Svätú Luciu ideológia francúzskej revolúcie, a zrušili otroctvo. Bolo to o 40 skôr, než to oficiálne urobili Briti, a černosi, oslobodení za Francúzov, odmietli robiť otrokov pre Britov. Vraj títo “Marúni” odišli do Afriky. Takéto černošské slobodné spoločenstvá (Maroones) nájdete napríklad aj v Guayanách, žijú hlboko v džungli. V roku 1951 uznali Briti všetkým občanom starším než 21 rokov volebné právo. V roku 1967 Briti garantovali ostrovu nezávislosť a toto sa udialo 22 februára 1979.

Fakty:

Svätá Lucia má 160 000 obyvateľov, z ktorých 63 000 žije v hlavnom meste, Castries. Poľnohospodárstvo už nie je najdôležitejším biznisom ostrova. Je to turizmus a potom prekládka kontajnerov.

Prehliadka:

Dobrým trikom je priletieť na severné letisko ostrova pri hlavnom meste Castries a odletieť z juhu z Vieux Fort. Na obe letiská sa viete z tých miest dostať peši. Keby ste nemuseli obchádzať letiskovú dráhu, bolo by to tri kilometre, takto sú to 3 resp. 4 míle. Pri oboch letiskách sú nádherné pláže, takže na lietadlo viete čakať v neuveriteľnej pohode. Začnite na ostrove Pigeon Island, ktorý nie je ostrovom, lebo ho významný politik spojil cestou s ostrovom. Odhliadnuc od toho, že práve tu sídlil Jambe de Bois, ide o kultúrny pamätník a úžasné pláže. Dá sa tu teda stráviť celý deň. Vstup na ostrov je cca 8 USD. Tu na vrchu ostrova je jediné golfové ihrisko ostrova 71- par. A ešte raz, nádherné pláže a super hotely siete Sandals. Potom popri plážach zavítajte do hlavného mesta. Domáci trh teraz prerábajú, ale je to veľký trh s tým čerstvým ovocím, ktoré keď ochutnáte, už si doma nič nekúpite a počkáte si na ďalšiu cestu do trópov. Po trhu sa zastavte na hlavnom námestí, ktoré sa dnes volá po nositeľovi Nobelovej ceny za literatúru sirovi Derekovi Walcottovi, ktorý sa v Castries v roku 1930 narodil a v roku 1992 dostal Nobelovou cenu. Pozrite si katedrálu, ktorá s parkom susedí ( všetky diela sú od domáceho umelca Dunstan St Omer - navrhol aj vlajku Svätej Lucie. V škole ho volali “ chlapec, ktorý vie kresliť” - talent od Boha). Na opačnej strane ako katedrála ( na západnej strane) je pekná koloniálna budova knižnice. Pikoškou je veľký šamanský strom, ktorý domáci volajú Massaw tree a ktorý plní svoju funkciu už 400 rokov. Prejdite sa mestom: Parlament, radnica, prístav. Smerom na juh viete ísť okolo starej policajnej stanice, ide o krásnu historickú budovu. A stúpame do hôr. Na Svätej Lucii rátajte s dlhšími presunmi, cesty sú úzke ako na Svätom Vincentovi, ale ide sa ešte vyššie a cesta trvá dlhšie. No je úžasná !!!! Plus, budete mať veľa fotozastávok - pozitívom je, že domorodci vedia, čo turistov zaujíma, a tak tu máte vybudovaných dosť odpočívadiel s výhľadmi - vyhliadkami. Nad Castries je vybudované takéto odpočívadlo taktiež a vy máte hlavné mesto s ohromným prístavom ako na ruke. Pokračujete strmo hore do hôr. Banánovníky, kokosovníky, chlebovníky, mangovníky, všetko rastie abundantne a akosi viac než inde. Tu na severe viac než na juhu ostrova. Potom zbehnete späť k moru do malého rybárskeho mestečka Anse La Raye a padne vám sánka. Nielen príroda, ale aj mestá sú krásne. Pokrivené domčeky, každý samostatne stojaci, no celé je to vkusné- karibské- najkrajšie karibské mestečko, aké si viete predstaviť; ihneď môžete natáčať pirátsky film. Viem si predstaviť, že turisti z rezortov sa môžu trochu báť a nebude sa im to až tak páčiť. No čím ste viac scestovaní a čím ste videli toho v Karibiku viac, tak budete vskutku nadšení. Toto nie je dobre, toto je super! Ak sa vám podarí tu byť v piatok, tak večer zažijete morské hody. Každý piatok pre vás dedinčania chystajú neuveriteľné obžerstvo. Prejdite sa dedinkou až k mostu. Potom opäť do hôr ciky caky; neuveriteľne krásna cesta, tu už vidieť najvyšší vrch ostrova (po ľavej strane cesty) Mount Gimie (žimi), no a zbehnete do Canaries a opäť stúpame a zrazu to príde ako úder blesku. Po prvý raz uvidíte Pitony. Žiadne hady ale dva vrchy- vrchy, dvojičky podobného výzoru ako v Rio de Janeiro. Stúpajú hore strmo priamo z pláže. Nie sú pekné, sú nádherné. Je to tak krásne, že zastanete a aj keď ste vedeli, že to bude pekné, uznáte, že je to krajšie. Zbehneme dole do Soufriere, do mestečka, ktoré je na Svätej Lucii mojím najobľúbenejším. Cítim tu niečo viac a možno aj vy to ucítite. Kedysi, počas francúzskej nadvlády, to bolo hlavné mesto ostrova. Teraz je to krásny zapadákovček, kde sa pri západe slnka prechádzam sám. Chlapci chodia na zadných kolesách bicykla či motorky, ženy sušia vypratú bielizeň priamo na hlavnej promenáde, rybári diskutujú o úlovku, mnohí iba tak pohulujú “no problém, mon” Reštaurácia Le Petit Peak je tu jediná a má tri stoly hneď pri vode. Ostatné sú iba domorodé vývarovne pre tvrdé žalúdky. Hotely v meste žiadne. No na okolí sú super hotely a super reštaurácie. Napríklad Orlando’s na severnom okraji mesta. No ja odporúčam stráviť západ slnka tu v meste s domorodcami. Aj keď to vyzerá divoko, nič sa vám nestane. Spravte okruh mestom okolo katedrály, potom prejsť po Church street a u Camile zahnúť vľavo smerom k moru. Krásne drevené domčeky nie sú nafarbené gýčovo, ako na mnohých iných miestach Karibiku, ale farby sú decentné a pritom výrazné; ladia, je to veľmi vkusné. Na celej Svätej Lucii cítim kultivovanosť. Prechádzajte sa po meste, uvedomte si, že bolo mnoho razy zničené hurikánmi a zemetrasením. Väčšinu svojho detstva tu prežila cisárovná Joséphine, prvá žena Napoleona. Keď Svätú Luciu navštívila britská kráľovná Alžbeta II (v roku 1966), taktiež pristála tu a nie v Castries. A kúpanie? Pekné pláže sú severne od mestečka v Anse Chastanet, s tmavým vulkanickým pieskom a perfektnými koralmi. Alebo južne od mesta, napríklad, Sugar Beach s cukrovým pieskom. Časť pláže patrí Sugar Beach Rezortu, ale severná časť pláže je prístupná a dostanete sa tam cez Viceroy Resort. Zo Soufriere sa výdajte ďalej do kopcov a o 5 minút sa zastavte v sulfurických kúpeľoch. Dovnútra sopky Qualibou sa dá vojsť autom, čo je ďalší svetový unikát. O 15 minút ste na plantážach kakaovníka. Zastavte sa v Hotel Chocolate, postavenom na plantáži Rabot Estate. Ochutnajte rôzne druhy exkluzívnej čokolády, či celé čokoládové menu. Ďalej pláže južne- mestečko Choiseul. Odtiaľto je cesta menej divoká. Smerom dozadu máte výhľad na Gros Piton, ale omnoho krajšie sú výhľady severne od Soufriere, respektíve, ak si zoberiete lodičku v Soufriere a vyjdete na more- odtiaľ máte Pitony ako na dlani, a je to úžasné. Smerom na juh je suchšie, pribúda kaktusov a pasúcich sa koní, dostávate sa do Laborie a už je to kúsok do centra juhu- do Vieux Fort, do starej pevnosti. Južne od mesta je polostrov so strmými zrazmi a množstvom vtákov, pripadal som si ako v Severnom Írsku. Tu sa môžete otočiť a vydať sa drsnou východnou Atlantickou cestou cez Micoud, Dennery a pri Baronneau je ďalšia preslávená pláž Grande Anse. No základom vašej TOP prehliadky bude vyjsť “na kopec”.

Hore na kopce:

Najvyšším kopcom ostrova je Mount Gimie. No vy budete smerovať na Pitony. Tie sú miestnou Eiffelovkou, tie sú prekrásne a sú pod patronátom UNESCO. Gros Piton je vrch, kam sa chodí. Odporúčam vyraziť o 5.00 ráno. Domorodci budú hovoriť, že chcú vyraziť o 6.00, ale trvajte na svojom. Na začiatku cesta nejde strmo a kým sa dostanete na riadny stupák, už je vidieť.

Odporúčaná výstroj:

Čelovka, 1.5 vody/osobu, keď vyrazíte o pol hodinky neskôr či sa chystáte byť pomalší, tak viac vody. Malý ruksak (budete sa predierať medzi kameňmi, popod stromy, a tak nech nezavadzia), určite potrebujete voľné ruky!!!, čo najlepšie trekové topánky. Čokoládu, ako zdroj energie - túra trvá cca 4 hodiny a idete naplno. Voľné nohavice, v ktorých sa dá dobre pohybovať -ktoré neobmedzujú. Suché tričko v sáčku (keby pršalo, aby bolo stále suché) na prezlečenie. Na Petit Piton je dobrá Go Pro. Noc pred výstupom nepite rum ani nefajčite marihuanu -bude to tvrdé. Vrchy sa zdajú byť vedľa seba, ale nástup je úplne inde. Cena: taxík pod vrch 50 USD/jedným smerom - z hotelov v okolí Pitonov (je to ráno a je to drahšie). Vstup do národného parku 50 USD. Lokálny sprievodca stojí 100 až 150 USD. Gros Piton je vyšší z oboch vrchov a odporúča sa vybrať si tento. Na vrchol to bude ľuďom, čo pravidelne behávajú svoju desinu, trvať 2 hodinky. Sprievodcu ani nepotrebujete, no vstupnému poplatku sa nedá vyhnúť. Rátajte, že nápad zdolať Gros Piton bude mať okrem vás viacej ľudí. Svätá Lucia je značne turistický ostrov a turizmus je na vzostupe. Gros Piton je bežná túra ako na Slavkovský štít, ale trochu strmšia. No zvládne ju väčšina Slovákov (sme predsa horský národ s dobrou kondičkou). Petit Piton sa neodporúča skúšať, pokiaľ nie ste horolezec, či dobrodruh s dušou piráta, či niekto, kto chce proste skúsiť všetko. Ja som to dal za 4 hodiny. Môj sprievodca hovoril, že za 3, ale boli to 4 hodiny. Bolo to ťažšie, než som si myslel. Sprievodca je nutnosťou, sami sa z polovice vrátite. Tým pádom Malý Piton vyjde drahšie. Po asi 3 km po rovine prudko bočím doprava a začínam stúpať, skoro stále používam ruky. Je tu mnoho koreňov, kameňov a čoskoro nastúpia laná. Také černošské laná, niekde rozstrapkané.. a je ich veľa a fakt sa hodia. Od polovice je kopec kolmejší a vy doslova leziete. Niečo nájdete na You Tube a myslel som si, že to je výnimočné miesto, ale takých lezeckých pasáží bolo asi 10. Je teplo, ale pred svitaním sa to dá. Keď zrazu vyjdem na vrch, začne strašne fúkať. Z Petit Piton vidím Martinique, Svätý Vincent a sprievodca mi ukazuje Barbados, ale to som teda nevidel. Gros Piton mám pred sebou ako na dlani a slnko ho teraz ráno osvetľuje. Hore som presne na sekundu o 7.00, a je to prekrásne. Jednu fotografiu urobím hore, ale potom zídeme na druhú stranu smerom k Veľkému Pitonu a tu je taký kameň, o ktorý sa dá oprieť a vyzeráte, že letíte. Nemám priveľa dokumentácie, keďže černošský sprievodca Edgar nie je vášnivý fotograf. Myslel som, že keď pôjdem dole, niekoho stretnem, ale nikoho som nestretol. Toto je veľká výhoda Malého Pitonu - budete tu s veľkou pravdepodobnosťou sami. Nevýhodou je, že oficiálne tu nemáte čo robiť a keď padnuté, tak.. vlastne to je už jedno. Pozor, lebo určite bude vlhko, bude sa šmýkať. Je ľahšie vyjsť hore, ale ťažšie zísť aj dole. Píše sa “jeden chybný krok a ste mŕtvi”, a nepreháňajú veľmi. Ak trpíte čo len trochu závratmi z výšky, tak nechoďte. Na mnohých miestach sú pod vami stovky metrov voľného priestoru. Keď sa rozhodnete skončiť, tak sa vrátite tou istou cestou.

Negatíva

Ide o turistický ostrov, a tak na najväčších atrakciách stretnete tlstých Američanov a britských dôchodcov. Je umenie utiecť im! Domorodci sú rozmaznaní a keď vidia turistu, predstavia si Američana, ktorý rozdáva bankovky všade naokolo (min so Soufriere smerom na juh) -hlavne preto, lebo sa bojí, že ho tu zabijú a prekrýva to tým hlúpym úsmevom. Každé druhé dieťa si bude od vás pýtať peniaze na knihy do školy- proste tie najprimitívnejšie triky. Cesta domácim autobusom trvala 50 minút a stála 6 EEdollar, no za hojenie ma na letisko, čo bolo 4 minúty stálo ďalších 20. Najlacnejší hotel (nie guesthouse) stojí 70 USD bez raňajok, ale svoju manželku by som sem nevedel ubytovať. Taxikári rátajú v dolároch, ale nie karibských, ktorými sa tu platí, ale amerických, čo je o 2.67 násobne viac. Celkovo sa vás budú snažiť všetci dosť vášnivo obrať o peniaze. Zistili, že to na tú hordu turistov, ktorí na chvíľu opustili svoj rezort, platí. Domorodci nie sú blbí, veď z tohto malého ostrovčeka pochádzajú dvaja nositelia Nobelovej ceny, jeden za ekonómiu (Sir W. Arthur Lewis v roku 1979- Nobelova cena za ekonómiu). Zohnať na jedlo zelené figy so solídnou rybou, čo je akési národné jedlo, je ako zohnať v reštauráciách v Eurovei bryndzové halušky-teda nemožné. No väčšine by to aj tak nechutilo a dostanete poš jedlá.

Aktuálne témy:

Baron je značka miestneho “tabasca” a robia okrem čili všeličo. Napríklad ma zaujal banánový kečup. Založil ju chemik Ronald Ramjaittan na juhu ostrova vo Vieux Fort. Všetky ingrediencie pochádzajú z ostrova.baronfoodsltd.com

Julius Garvey Sammy je veľkou kriketovou hviezdou, prvým, ktorý sa dostal do elitného tímu reprezentujúceho mužstvo West Indies. Je adventistom siedmeho dňa a nemôže teda cez víkendy hrávať.

Svadobný raj. V roku 2006 Svätá Lucia predbehla Las Vegas ako miesto, kde sa Briti sobášia mimo hraníc. Aj v tomto je Svätá Lucia podobná Seychelám. Svadby pre najbohatších.

Hotely:

  • The Westin s golfovým ihriskom a kilometrom pláže.
  • Sandals tu má viac rezortov/ poznám 3/. Zrejme najlepší hotel, známa americká sieť, v ktorej BUBO roky býva na Bahamách atď.
  • Raffles- tento luxus je aj tu na Sv. Lucii
  • Lasera resort- čosi menšie a krajšie
  • Alebo vyskúšajte čokoládový hotel, či hotelíky na Sugar Beach.

Reštaurácie: Mnohé sú na severe v Rodney Bay a Vigie Marina severne od centra Castries. The Coal Pot vo Vigie Marina. Skvelé morské príšerky. Vlastní ju Michelle Eliot s francúzskym manželom Xavierom a bola vyhlásená za najlepšiu reštauráciu ostrova.

Konkuruje im reštaurácia Jacques.

The Great House a The Green Parrot v Castries The Lime restaurant a The Oriental, či reštaurácia Chic v Rodney Bay. Chic je otvorená iba na večeru a bol som prekvapený, keď som dostal šampanské, ktoré som si neobjednal. Je vždy v cene. A tak ďaleko od domova poteší.

Ako ušetriť? Prileťte na jedno letisko a odleťte z druhého, teda nevracajte sa celú cestu späť. V Castries na watterfronte nájdete Duty free predajne v La Place. No vyhnite sa zaoceánskym lodiam, vtedy je tu nával. Nejazdite taxíkmi, ale miestnymi mikrobusmi 80 USD vs 8 ee. No pre fotografov toto nie je schodná cesta. Vyskúšať tuto dopravu odporúčam každému.

Fotografia: Ježiš na vrchole Petit Piton. V pozadí Gros Piton. Je 7.00 ráno.

 



Zobraziť viac príspevkov z krajiny Svätá Lucia