V rytme tanga a padajúcej vody

K

Katarína Foltánová, BUBO

Prvýkrát na našej ceste sme sa zobudili do upršaného rána. Najeurópskejšie mesto Latinskej Ameriky nás však očakávalo a verili sme, že keď si udržíme dobrú náladu, aj počasie sa vylepší. Začali sme prehliadkou kníhkupectva, ktoré denník Guardian v roku 2008 vyhlásil za druhé najkrajšie kníhkupectvo na svete. Tento rok sa mu vďaka časopisu National Geographic ušlo dokonca prvé miesto. El Ateneo Grand Splendid je jednoducho raj pre každého knihomoľa, čo Bubáci rozhodne sú. A než sme sa dostatočne nadýchali vône kníh a kávy v tomto nádhernom bývalom divadle, aj počasie sa umúdrilo. Z kníhkupectva sme sa odviezli do bohatej štvrte Palermo, kde sme okrem obrovských domov, kde každá domácnosť má ešte aj dnes služobníctvo, obdivovali aj sochu Eudarda Catalana – Floralis Genérica, ktorú daroval Argentíne samotný autor. Catalano o svojom diele prehlásil, že zosobňuje syntézu všetkých kvetov, a zároveň, každodenné znovuzrodenie nádeje. Kedysi sa jej lupene pravidelne ráno otvárali a pri západe slnka zatvárali, dnes už vidieť túto šou, žiaľ, možnosť nemáme. Oceľovej kvetinke to na kráse ale rozhodne neuberá. Štvrť Recoleta láka turistov predovšetkým svojím cintorínom, kde odpočíva množstvo významných osobností, najmä bývalých prezidentov Argentíny, výhercov Nobelovej ceny, Napoleonovej vnučky či samotnej Evity Perónovej, ale aj dievča, ktoré bolo pochované zaživa. Ak vám prechádzka po cintoríne pripadá trochu morbídna, nemusíte sa báť. Architektúra koncentrovaná na tomto priestore vám určite vyrazí dych! V Recolete nás však zaujal aj obrovský kaučukovník – Gomero de la Recoleta. Zasadený bol ešte v roku 1800 bratmi Recoletovcami, ktorí mali na starosti údržbu cintorína. A čím je vlastne výnimočný? Nie, nie je to len jeho vek, ale hlavne jeho rozmery: na výšku má 20m a na šírku 50m. Záver našich potuliek viedol do prístavu Puerto Madero, kde sme mali možnosť vidieť aj slávny most od Santiaga Calatravu, Puente da la Mujer – Most žien. Tento názov získal vďaka faktu, že všetky ulice v Puerto Madero nesú mená dôležitých Argentínčaniek, ktoré tento most akoby spájal. Samotný autor však o moste hovorí, že zosobňuje pár tancujúci tango. Neveríte? Príďte sa s nami presvedčiť na vlastné oči. V rytme tanga sme zároveň aj ukončili naše rande s Buenos Aires. Pri dobrom jedle a vínku nám tanečníci predstavili históriu tohto vášnivého tanca. Veď ako isto viete, lepšie je raz vidieť, ako stokrát počuť :-) Po krátkom prelete sme sa ráno dostali do mestečka Puerto Iguazú. Naším cieľom bolo vidieť prírodný zázrak, ktorý sa nachádza na hranici Argentíny a Brazílie, dych berúce vodopády Iguazú. Vláčikom sme sa vyviezli až k Diablovmu Hrdlu a v závojoch týchto úžasných vodopádov sme hľadali telá milencov, ktoré sa tam skrývajú odvtedy, čo ich ohrdnutý boh Prírody videl spolu utekať. Následne sme si vodopády pozreli aj zo spodnej strany a spoločnosť nám robili milé, ale zato neuveriteľne prefíkané, nosále. Za obeť ich šikovnosti padol našťastie len jeden keksík... Večer nás už čakal len rýchly prechod cez hranicu a prvá noc v poslednom štáte, ktorý sme plánovali na tomto kontinente navštíviť. Bol naozaj posledný? Dočítate sa v ďalšom príspevku.



Zobraziť viac príspevkov z krajiny Argentína

BUBO HISTÓRIA

Pozrite si históriu slovenského cestovateľstva