Adana. Mešita Sabanci Merkez Camii

Adana ležiaca neďaleko juhotureckého pobrežia nepatrí k mestám, ktoré by priťahovali davy turistov, pretože ponúka len málo zaujímavostí. Ak sa však už túlate v jej blízkosti, oplatí sa sem prísť, zastaviť a navštíviť mešitu, ktorú označujú za jednu z najväčších v celom Turecku. Málokto by ju tipoval sem na juh krajiny, pretože Istanbul by bol takmer vždy prvým tipom. Jej šesť štíhlych minaretov, ktoré si vzali za vzor klasické osmanské mešity, sa stali symbolom celého mesta a pútnikom už z diaľky ukazujú cestu k mešite. Majú presne 99 metrov, teda presne toľko, koľko má Alláh krásnych mien. Ak sa Vám zdá, že sa mešita na prvý pohľad podobá na Sultanahmet Camii (Modrú mešitu) v Istanbule, nie ste ďaleko od pravdy, pretože práve tu hľadali moderní architekti svoju predlohu. Je krásne sledovať mešitu z diaľky, kráčať k nej a vidieť na vlastné oči, ako naberá na veľkosti a rastie do výšky. Nielen minarety siahajú k nebu, ale aj mohutná kupola vyrástla do výšky 54 metrov. So stavbou mešity sa začalo len v roku 1998 a nesie meno Sabanci Merkez Camii, podľa slávnej obchodníckej rodiny Sabanci. Na prvý pohľad vidno, že je nová, ale akosi to vôbec nevadí. Všetko je nablýskané, nové, a hoci chýba mešite historická patina, človek jej to v jej tesnej blízkosti odpustí. Niekoľko malých mramorových schodíkov vedie do útrob mešity. Za malými dvermi sa odrazu otvorí obrovitánsky prázdny priestor naplnený tichom a pokojom. Veľká klenba levituje položená na niekoľkých stĺpoch, no okrem nej je tu niekoľko menších kupol rozletených po stranách. Výzdoba kupol sa nesie v štýle ozdobnej kaligrafie, ktorú si vzal na plecia umelec Hüseyin Kutlu. Mená Alláha, proroka Mohammeda, aj verše z Koránu sú vtlačené do večnosti kameňa. Do mešity sa zmestí 28 500 ľudí a hoci je to číslo poriadne veľké, keď je človek tu, verí, že by sa sem pomestili. Nielen sem, ale aj na priľahlé nádvoria, pretože sa rozkladá na priestore o veľkosti 52 600 metrov štvorcových. Aj interiér sa trošku podobá na istanbulskú Modrú mešitu, a ako to je v Turecku dobrým zvykom, obkladačky pochádzajú z mesta Iznik, ktoré má v tomto už stáročnú tradíciu. Zo stropu je nadol spustený obrovský luster, ale vonku je svetlo a tak nevynikne tak, ako večer. Niekoľko mužov sa modlí s tvárou otočenou k posvätnej Mekke a zopár len tak sedí na mäkkom koberci a oddychuje s Koránom v ruke. Ľudia sem neprichádzajú len za modlitbou, ale aj za rozhovorom s priateľmi či krátkemu spánku medzi stĺpmi. Dá sa tu stráviť príjemný čas posedávaním alebo túlaním sa nádvoriami mešity. Po jej návšteve už len stačí spraviť pár krokov a splynúť s uličkami Adany.