Ako ma zrazil Brontosaurus

Ľ

Ľuboš Fellner, BUBO

Džibuti – Francúzske Somálsko, prezývané aj “Monako Rohu Afriky” je tretím najmenším štátom afrického kontinentu, geologickým zázrakom, jedným z najteplejších miest sveta.Džibuti je štát, kde sa 3 litosferické dosky od seba oddeľujú závratnou rýchlosťou 2 cm za rok. Nachádzajú sa tu najväčšie náleziská soli na svete a najnižší bod Afriky.V tomto pekle žije kmeň Afarov, obávaných bojovníkov, ktorí popri Eskimákoch vydržia v najťažších podmienkach na našej Zemi. Jazero Abbé, kde je tesne po východe slnka urobený tento snímok, je jedným z najodľahlejších miest na Zemi. Prechádzame cez rozľahlú púšť Grand Barra a naše džípy sa naháňajú s antilopami. Antilopy s nami stačia držať “krok” vyše desať minút a to ideme 70 km/h. Pred nami sa otvorí nekonečná pláň a zrazu dedinka kmeňa Afarov. Jednoduché, oválne príbytky pospletané z pichľavých konárov akácií a prekryté kravskou či kozou kožou, ktoré sa trepocú v silnom vetre. Ako môžu v tejto horúčave, pustatine a v tom prachu existovať? Po pár ďalších hodinách dorazíme k cieľu. V pozadí sa ligoce slané jazero Abbé s kolóniami plameniakov. Sme tu úplne sami.Skoro ráno je 38°C, podľa domácich prišla zima a toto je prijemné počasie. My ľudia pochádzame práve niekde odtiaľto z takzvaného Afarského trojuholníka a pred 60 000 rokmi sme sa cez dnešné Džibuti a úžinu Bab el Mandab rozhodli Afriku opustiť. Naša najstaršia pramatka “Lucy” sa vedecky nazýva Australopithecus Afarensis a malá Afarka Aše je jej prapravnučka. Ako z rozprávky sa zrazu vynorí spoza jedného z vápencových hradov v tej nehostinnej, monotónnej krajine; rada nosí výrazné šaty. Konkrétne oranžovo-červenú abbayu. Tá fotografia vyzerá ako tapeta. Neskutočná, akoby vymodelovaná krajina, iná planéta. Aše tu pasie kozy a kravy a medzi bublajúcimi prameňmi nám ukazuje studené žriedla, bez ktorých by jej dobytok neprežil. Je známe že prakticky všetky ženy sú tu obrezané. Aše v tom pekle vyzerá šťastná a udivene pozoruje, ako dychčíme od toho tepla. Celé Džibuti je púšť a tu sú malé oázy zelených ostrovčekov trávy. Keď je toto najúrodnejšia oblasť krajiny, čím sa Afari živia?Soľou. Pre Afarov je soľ nad zlato, soľ tento národ živila od veky vekov a skutočne ju za zlato menili. Dolujú ju do dnešných dní, nakladajú na ťavy a potom na juhu predávajú. Posúch chleba, mech s vodou a čerstvý khat vložený v ústach. Ja vypijem 4 litre vody denne, oni putujú dlhé týždne a ako keby ani piť nepotrebovali. No tvária sa šťastne. “Etiópski kamionisti nám tu robia bordel” rozhorčuje sa náš šofér a vyhodí z okna džípu prázdnu fľašku. Po tom, ako sa v roku 1991 Eritrea odtrhla a Etiópia stratila more, sa cez prístavy v Džibuti realizuje 90% lodného obchodu veľkého suseda. Bab el Mandab, južný vstup do Červeného mora je aj dnes strategickým bodom a najväčšie príjmy krajiny tvoria poplatky z vojenských základní Francúzska, USA, Číny, Japonska či Talianska….všetci tu majú mariňákov. Nemcov a Španielov obhospodarujú Francúzi a Čína a Japonsko plánujú vojenské základne rozšíriť, ako aj Saudská Arábia. Poznám sa s bývalým guvernérom najstaršieho mestečka štátu, Tadjoura. On sa dobre pozná s “Ajoudžím”, ako prezývajú prezidenta Gulleha. “Je neuveriteľný diplomat, on sem všetky tie vojenské jednotky dotiahol. To z nás robí stabilnú krajinu” Počas vlády autokratického Guelleha ekonomika Džibuti narástla dvojnásobne. Keď Hummad stále prechádza svojím džípom na červenú, spýtam sa, aký má vzťah k zákonom? “Semafory nám namontovali pred 3 mesiacmi a ešte som si nezvykol” odpovedá tento slušný človek previnilo. Po jeho mestečku sa volá obrovský záliv Červeného mora – Tadjoura. No a práve tu je najlepšia možnosť potápať sa so žralokom obrovským.Ide o najväčšiu rybu sveta, ktorá sa sem chodí v určitú sezónu najesť planktónu. Keďže záliv je plytký, Žralok obrovský vám nemôže utiecť, ako sa to stáva inde na svete. “Ľubo, dávaj si pozor, aby ťa nenasal. Aby ťa nebubuchol zadnou plutvou, aby …” už tie rady nepočúvam, vždy je to aj tak inak. Zrazu sú pod našou loďou, 9 kúskov od 5 do 12 metrov, plávajú okolo nás, ten najväčší váži asi ako traja sloni naraz, respektíve jeden Brontosaurus. Predstavte si plávať Brontosaura meter od vás? Sú pomalé, nemotorné, skočím, len sa snažím neskočiť mu na hlavu. Ide o najväčšieho necicavca na svete a nie som si istý, či by omyl cicavca pochopil. Naskáčeme tam všetci, šalieme vo vode ako chlapci, čo prvý raz uvideli more. Ja by som tento zážitok prirovnal k stretnutiu s gorilami. Bolo to lepšie ako lepšie. Výhodou je, že okrem nás tu nie sú žiadni iní turisti. Džibuti má vojakov a tak turistov priveľmi nepotrebujú. Zrazu Marcel na mňa zavolá pozór, ledva sa otočím, ponorím a tá najväčšia asi 10 metrov dlhá vyše 10 tonová ryba ma zrámuje ako kamión. Smejem sa o dušu. 

Zobraziť viac príspevkov z krajiny Džibutsko

Ďalšie dovolenky do krajiny:

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test