Snáď každý, kto zavíta do Indie sa musí ísť pozrieť na najkrajšiu stavbu postavenú z lásky. Taj Mahal, India je úžasný. A tak to tam aj vyzerá. Denne sa na túto hrobku z bieleho mramoru príde pozrieť až 70 000 ľudí. Síce sa v poslednej dobe ozývajú hlasy, ktoré sa snažia limitovať počet návštevníkov na 40 000 za deň, stále je to obrovské číslo. Preto vidieť a odfotiť Taj Mahal bez jediného turistu je takmer nemožné. Ale my v BUBO už sem chodíme tak dlho, že máme svoje triky a vieme, ako na to. V prvom rade, ak chcete vidieť Taj Mahal bez turistov, musíte vstať skoro, veľmi skoro. V budove, kde sa predávajú lístky je každý deň napísaný presný čas, kedy sa Taj Mahal bude otvárať (lístok si môžete kúpiť iba v deň návštevy, nikdy nie dopredu). Čas otvorenia sa mení každý deň, riadi sa podľa východu slnka a tak na tabuli nájdete napísané niečo ako 5:37. Aj keď v Indii nič nefunguje presne na čas, väčšinou sa počíta plus/mínus hodina, Taj Mahal je výnimkou a otvára sa naozaj presne na minútu. Predaj lístkov sa začína asi hodinu pred otvorením samotnej pamiatky, treba tam byť včas, ideálne aby sme stáli v rade na lístky ako prví. Lenže už v tejto dobe sa začína tvoriť ďalší rad a to pri bráne do Taj Mahalu. Preto sa treba rozdeliť. Skupina ide k pamiatke a chytí miesto v rade, kým sprievodca stojí v rade na lístky. Ideálne je, keď sa nám v oboch radoch podarí byť na prvom mieste. Sprievodca kúpi lístky a trieli na elektrickom autíčku, na rikši alebo ťavom záprahu k bráne Taj Mahalu, ktorá je asi kilometer ďaleko. Nenápadne sa pridá k svojej skupine, ktorá mu už drží miesto. Brána sa otvára na minútu presne a začína kontrola. Asi traja Indovia skontrolujú lístky, ďalší vás ohmatá, ďalší prehľadá tašku. Ideálne je nemať žiadnu tašku, pretože jej kontrola vás len zbytočne zdrží. Existujú veľké obmedzenia na veci, čo si môžete vziať do areálu Taj Mahalu. Žiadne žuvačky, statívy na fotoaparáty, videokamery. Je toho príliš veľa a tak si naozaj radšej neberte nič. Foťák, voda, peniaze a dosť. Aj keď sme boli prví v rade a kontrolu zvládli rýchlo, stále sme nevyhrali. Sú tu totiž ďalšie dve brány odkiaľ sa valia davy turistov. No my vieme pri ktorej máme byť. BUBO sem chodí 25 rokov, sme najväčším organizátorom zájazdov do Indie a už poznáme ľudí na bráne. Pustia nás o pár minút skôr. No aj tak až teraz začína sranda. Po kontrole sa rozbehneme a bežíme, akoby nás naháňal rozzúrený slon. Vchádzame cez ďalšiu bránu a za ňou nás už s úsmevom víta indický strážnik. Podáva mi ruku a gratuluje “Si dnes prvý človek, čo prišiel na Taj Mahal”. Po behu ledva lapám dych ale pohľad predo mnou mi ho znovu vyrazí. Aj keď som Taj Mahal videla už vyše dvadsať krát, vždy ma znovu dostane. A ten pocit ticha a pokoja, keď tam ešte nie sú žiadny turisti, len naša malá BUBO skupinka. Úplne si viem predstaviť ako tu sedí Shah Jahan s smúti za svojou milovanou Mumtaz. Rýchlo sa fotíme, lebo máme len pár minút kým dobehnú ďalší ľudia. Keď začnú prichádzať turisti, znovu sa rozbehneme popri vodnom kanáli a bežíme na platformu v strede záhrad. Zas sme striasli davy a robíme ďalšie fotky bez jediného turistu.
Tipy a zážitky - India
- Kláštor Rumtek, Gangtok
- Mahabalipuram pri Chennai
- Fatehpur Sikri a jeho príbeh
- Pamiatky v Dillí
- Humajunova hrobka v Dillí
- Lotosový chrám v Dillí
- Baby Taj - predchodca Taju
- Dohodnuté manželstvá, arranged marriage
- Manikarnika, ghat vo Varanasi
- Hranica z Nepálu do Indie
- Indické umenie - Rangoli
- Ellora, chrámy v Indii
- Konflikt v Kašmíre
- Ladacký festival, Leh
- Ladacký kláštor Hemis
- Nepokoje v Kašmíre
- Z Dillí do Agry
- Ganga vo Varanasi
- Tigrí vrch a výhľad na Himaláje
- Dabbawala, nosiči obedov