Humajunova hrobka v Dillí

Namasté! Len včera sme dorazili do neuveriteľnej krajiny menom India a už sa nám poriadne dostáva pod kožu. Včera večer sme si spravili zaujimavý večer, kde sme sa zoznámili s indickou kuchyňou a tak už vieme nielen to čo znamenajú tajomné názvy ako Palak Paneer, Aloo Ghobi či Dhal Makhani, ale čo je podstatnejšie, vieme ako chutia. Dokonalý úvod. K tomu výborný masala čaj a ako bonus, keď sa náš čašník Rasúl dozvedel odkiaľ sme odrazu sa miestnosťou ozývali slovenské piesne od ľudoviek až po súčasnú tvorbu. Nie nadarmo sa o tejto krajine hovorí s prívlastkom „incredible“. Dnešné, robotné ráno sme mali šťastie, že Dillí netrápili jeho notorické zápchy a tak sme sa mestom šikovne preplietli a ku Qutub Minaru, pamiatke UNESCO prichádzame tesne po otvorení. Sme tu takmer sami a mne sa nechce veriť, pretože sú tu vždy davy ľudí. Užívame si toto unikátne miesto pre seba. Prvé fotografie, prvé nádychy exotiky. Qutub Minar je nádherným minaretom z konca 12.storočia, ktorý sa stal akoby symbolom Indie a po Tádž Mahále patrí tento areál k najnavštevovanejším v celej Indii! Nestojí tu však len minaret ako sa niekto môže mylne nazdávať. Objavili sme aj ruiny starej mešity, jednej z prvej vôbec v Indii po tom ako sa tu rozliala islamská nadvláda. Stĺpy mešity sú jedinečné a stále na nich pozorné oko nájde tancujúce apsary, sediacich budhov či iné symboly aké môžeme sledovať aj v kambodžskom Angkore. Toto je na cestovanie úžasné. Človek navštevuje krajiny, učí sa, spoznáva a potom odrazu príde niekam a chápe veci aké si bežný človek nikdy nespojí. Hľadal by niekto podobnosť Angkoru tu na stĺpoch mešity v dillíjskom Qutub Minare? Krása! Atmosféru dotvárali už len hrobky panovník Ala-ud-Dína a Šams-ad-Dína, pobehujúce burunduky, lietajúce zelené papagáje a vzduch hoci ranný, zohriaty na takmer 30 stupňov. Druhé leto. Krátky presun a ďalšia pamiatka UNESCO. Tentokrát monumentálna hrobka mugalského panovníka Humajúna, ktorý na trón nastúpil po legendárnom Báburovi. Stala sa predlohou pre Tádž Mahál a kým ten nechal Šáh Džahán postaviť pre milovanú ženu, tu to bolo naopak a manželka sa postarala o tento krásny príbytok večnosti pre Humajuna. Pri Indickej bráne sme si povedali čo to o britskom kolonializme, odfotilo sa s nami niekoľko skupiniek Indov a mohli sme vyraziť na obed. Chicken tandoori, mutton tandoori, paneer a iné chuťovky nám robili spoločnosť v krásnej reštaurácii neďaleko diplomatickej štvrte. Poznáme Sikhov a s ich zaujímavým a málo známym náboženstvom sme sa stretli priamo na najposvätnejšom mieste, ktoré v Dillí majú. Nahliadli na krásne spevy, pozreli si jazierko, ochutnali sladučký prašád a niektorí z nás sa zapojili aj do komunálnej kuchyne a pripravili pre hladných Sikhov niekoľko chlebových placiek. Tomu sa povie zážitok! O hinduizme si si povedali v chráme Birla Mandir a o „veľkom duchovi“ Máhatmovi Gándhimu cestou k „jeho“ Raj Ghatu. Toľko zážitkov a vecí, ktoré sme dnes videli si budeme ešte dlho pamätať. Tu nezažívame obyčajné dni. Toto sú indické dni!