Ako sme (ne)spali v klastore…

Nas vylet na tibetsky vidiek opat zanechal dojmy. Iba ta noc, bola opat narocna, moc sme toho nenaspali, spanok v 4500 mnm byva tazky. Aj ja to mavam tak pol na pol, raz sa da, inokedy nie. Nevadi, dali sme sa dokopy pri presume do Lhasy, poriadne sa naranajkovali a teraz sme v buse smer Shigatze. Prechadzame horske sedla a priesmyky, blizime sa k vrcholu dnesneho dna, Karola priesmyku vo vyske 5010 mnm.(ano, pisem tento prispevok v autobuse:o).Tak trocha nam snezi, sem tam jasno, tak sa chvilu bavime, chvilu pospavame. Sneh nas ale dnes zachranil pred pravdepodobnou uzavierkou cesty. Keby nesnezilo, zavru ju kvoli opravam, takto sme mali stastie. Aj takyto je Tibet, drsny, niekedy cesta necesta. S tym musite ratat, ked sme idete, cez cely Tibet vedie momentalne jedna cesta, teoreticky su dve, ale ta druha je uz rok zavreta. No ale naspat k vyletu. Pocasie nam opat prialo, vydali sme sa z Lhasy do konecnej zastavky, klastor Digung, znamym hlavne miestom konania sa nebeskych pohrebov, sposobom rozlucky s tibetskymi neboztikmi, kedy vas naporcuju a rozdaju supom. Zacali sme vsak v klastore Ganden, ktory zalozil reformator tibetskeho buddhizmu a zakladatel poslednej skoly Gelugpa do ktorej sa odvija linia dalajlamov. Priamo v chrame, kde posobili Gandentripovia, dalajlamovia aj samotny Congkapa sme dostali pozehnavajuci pohlavok topankou trinasteho dalajlamu aj capicou Congkapu (ta uz ma dnes 600 rokov)Vyslapli sme si na posvatnu horu, vybaveny kyslikovymi flasami, fotoprislusenstvom a vodou. Bola to celkom makacka, ale odmenou nam boli krasne vyhlady, zavesesnie nasich tibetskych modlitebnych vlajek, ktore teraz plaju vo vetre a Jankina slivovica. Mali sme stastie, pretoze kratko po nas prisiel aj mnich, ktory za nas oddriekal ochranne mantry. Super bola aj navsteva uzasnej tibetskej doliny s klastorom Tildrung, kde sa odvaznejsi z nas okupali v horucich pramenoch s domacimi tibetanmi. Paradicka! Potom uz samotny klastor a jeho nebesske pohrebisko. Noc bola narocna, skoror nikto nespal, ale den to bude urcite pamatny a doma sa o nom bude hovorit. Nechceme preskocit ani Lhasu. Opat uzasne zazitky vidiet toto mesta a jeho magicky Barkhor s Jokhangom, v noci nasvietena Potala, mantry odriekajuce mnisky v zenskom klastore, vona jaccieho masla, yacie sizzlery, uz tradicna mnisska tibetska debata v klastore divych ruzi Sera. Boli sme sa pzoriet aj na tradicnom tibetskom veceri s taneckami, spevmi a krojmi. Pritomna bola aj cinska televizia CCTV, ktora s nami robila interview. Boli sme uprimni a povedal, ze san am pacilo. Za chvilu uz mesto Gyantse s jeho Dzongom, druhom pevnosti, ktore kedysi Tibetania stavali v obdobi vojen s nepalsjou Ghurkou. Zajtra nam drzte palce, budem sa pustat dole do Nepalu, po lavej strane nas budu sprevadzat Himalaje, potrebujeme vsak pekne pocasie :o)