Albergo diffuso, cestuj v čase s bezpečným odstupom

Stredovekí architekti, opustené mestá a odľahlý vidiek – to, čo znie ako ingrediencie pre strašidelný hororový film, by v skutočnosti mohlo byť počas COVID éry receptom na dokonalý hotel.

Od 90. rokov minulého storočia bolo Taliansko priekopníkom modelu cestovného ruchu známeho ako „albergo diffuso“ – voľne by sme to mohli preložiť ako „rozptýlený hotel“. Ide o premiestnenie a inštaláciu celého hotela a hotelových priestorov do rôznych budov a domov prevažne opustenej dediny. Väčšina z týchto stáročných dedín prešla masovým vyľudňovaním, vďaka sťahovaniu sa obyvateľstva do väčších miest za prácou. Mnohí Taliani takto opúšťali svoje domovy a rýchlo a lacne predávali svoje pôvodné nehnuteľnosti na vidieku. Podnikaví hotelieri zobrali tieto dediny duchov do svojej moci a častokrát ich premenili s ohľadom na pôvodnú architektúru na luxusné ubytovanie pre hostí, ktorí môžu bývať vo svojej vlastnej nehnuteľnosti, a potom sa môžu napríklad ísť najesť v reštaurácii prípadne navštíviť kúpele umiestnené v inej časti dediny. A vďaka tomu sa môže dostaviť pocit, že cestujete v čase.

Cestovný ruch sa začal pomaly vracať do normálu vďaka vakcínam, avšak je viac ako pravdepodobné, že mnohí turisti budú stále uprednostňovať ubytovanie, ktoré ponúka možnosť sociálneho odstupu – v čom si práve v takomto druhu hotelov prídu na svoje.

Ešte v 90. rokoch minulého storočia podnikateľ Daniele Kihlgren narazil na stredoveké opevnené mesto Santo Stefano di Sessanio v stredotalianskom regióne Abruzzo, kde je pohorie Campo Imperatore s výhľadmi známymi ako „Malý Tibet“. Kihlgren, ktorý vyrastal v severnom Taliansku, sa zastavil v tejto dedine úplnou náhodou. To čo objavil mu vyrazilo dych - stratil sa na prašných cestách, ktoré sa vinú okolo stredovekého hradu v krajine, ktorá bola čarovná. Našiel perfektné miesto, a tak začal pracovať na svojej vízii. Stretol sa s účtovníkom a vysvetlil potenciál danej lokality. Paradoxom je, že vďaka opusteniu týchto regiónov boli nehnuteľnosti a všetko naokolo nich takmer neporušené, pričom naďalej pôsobili intenzívne. Práve v tejto obci vytvoril Sextantio, hotelovú značku, ktorá, rovnako ako Santo Stefano di Sessanio, sídli v Matere, juhotalianskom meste vytesanom do pevnej skaly. Ubytovanie v jaskyni v Matere patrí tiež k hotelovému ubytovaniu typu albergo diffuso - to, ako sa v tomto druhu hotela spí, sme si odskúšali aj my v BUBO a považujeme ho za jeden z top ulovených zážitkov tohoto regiónu.

V Santo Stefano di Sessanio, dedine zdanlivo zamrznutej v čase, Sextantio ponúka pikniky na vrchole hory s domácim chlebom, syrmi, vínami, ovocím a údeninami. Samotná dedina stále pripomína tradičné prostredie s kaviarňou na námestí, miestnymi vyrábajúcimi remeselné výrobky, a čašníkom, ktorý pri podávaní miestnych lahôdok vysvetľuje, ako ich domáci vyrábajú.

Ostatné albergo diffuso nasledovali rovnaký model. Sú enviromentálne priateľskejšie a v tejto dobe aj bezpečnejšie. V súčasnosti sa v Taliansku otvára 150 hotelov tohto druhu. V dôsledku ničivého vplyvu pandémie na taliansku ekonomiku cestovného ruchu, ktorá predstavuje 13 % HDP krajiny, pravdepodobne zohrajú zásadnú úlohu pri oživení tohto sektora, pričom tradičnejšie hotely stále čelia problémom pri adaptácii sa na COVID opatrenia.

Taliansko vie stále prekvapiť. Ak ste hladní po ďalšom poznaní, odporúčame vám prečítať si blog na tipy, čo vidieť v Apúlii od Ľuboša Fellnera.