Atmosféra na štadióne San Siro

Pokiaľ idete na výlet do talianskeho Milána, mali by ste si to namieriť na štadión San Siro. A to aj vtedy, ak nie ste práve milovníkom futbalu. Už len pohľad zvonka na tento kolos, ktorý má skutočne unikátnu architektúru, stojí za to. Veď patrí medzi najkrajšie futbalové štadióny v Európe. Byť však na zápase, to je úplne iný zážitok.

Do Talianska sa vždy rád vraciam a tento rok som si to okrem iného namieril aj do mesta módy. Miláno na vás vždy čaká vo svojej plnej kráse. Či už si to namierite k Duomu alebo k milánskemu hradu či La Scale, ktorá je, myslím si, trochu preceňovanou budovou. Minimálne jej exteriér určite je.

Futbalová časť mesta, to je však úplne iné Miláno. Navôkol moderné budovy, štvrť plná hotelov či luxusných domov. Dominantou je však San Siro. Zamieril som si to na zápas Ligy majstrov domáceho Interu proti FC Barcelona. Už cesta na štadión je zážitok - metro je plné už tri hodiny pred výkopom a ak ste sa rozhodli, že pôjdete na zápas skôr, aby ste sa vyhli davom, nepodarí sa vám to.

Už teraz je pred štadiónom poriadna tlačenica. Ľudia si kupujú suveníry a jedlo v stánkoch, ktorých je tu neúrekom okolo celého štadióna. Rozvoniava prosciutto a tiež pivo, ktoré vám dajú jedine pred štadiónom, na ňom už nie, tam len nealko. Pokiaľ idete na najvyššie tribúny, ako som išiel aj ja, pôjdete točitou špirálou na rohu štadióna, cesta je priam nekonečná a prípadná evakuácia tu takmer nemožná. Rovnako tak nájdenie miest pri trochu slabšom a menej priehľadnom značení tribún.

Štadión San Siro je kolosálny. Veď pojme vyše 80 000 ľudí. Fanúšikovia Interu i AC, pre ktorých je domovom, ho zvyknú zaplniť do posledného miesta neustále a tento zápas nebol výnimkou. Ešte pred úvodným hvizdom privítali svojich miláčikov obrovským potleskom, keď sa išli zahrievať, Barcelonu zase piskotom.

Od prvej minúty sa fandilo neustále. Priaznivci "nerazzurri" zaspievali svoju hymnu i hymnu LM, nasledovalo zapálenie dymovníc, mávanie vlajkami a tiež skákanie na tribúne, ktoré keď tvrdé jadro započalo, pridal sa postupne celý štadión. Takmer až zemetrasenie. Toto jadro sa tiež počas zápasu rozdelilo na pomyselné dve polovice a postaralo sa o prekrikovačku. Zimomriavky, a aj keď fandíte druhému tímu či ste neutrálni, nechtiac sa k nim pridáte a atmosféra vás strhne.

Fanúšikovia Interu sú vášniví, tešil ich každý úspešný vybojovaný súboj, každý nenápadný protiútok i rozhodnutie rozhodcu v ich prospech. Najmä keď VAR neuznal Barcelone gól a ani penaltu. A gól na 1:0, ktorý bol víťazný a prišiel na konci prvého polčasu, už úplne dostal tribúny do varu. Priam neopísateľné, a kto nezažije radosť 71 000 ľudí naraz, nepochopí. Po víťaznom zápase emotívna ďakovačka a môže sa ísť domov s pocitom uloveného zážitku, ktorý si užili aj tí, ktorí futbal príliš nemusia. Tento šport však výrazne patrí ku kultúre Talianska, štvornásobného majstra sveta, a tak som presvedčený o tom, že krajinu treba spoznať aj z tohto hľadiska.