Bananovy list a zatopeny chram (Juzna India)

Ktori ste polnohospodari? Kolko z vas ostatnych si tiez vie predstavit 63 hektarov?? No... nie je to az take dolezite, akurat ze by ste si lahsie urobili obraz o chrame - vlastne chramovom meste - Srirangam. Je to svet sam pre seba, aj ked, priznajme si, uplne rovnaky ako "tam vonku". Aj tu sa ludia tlacia, obiehaju, predavaju, kupuju, modlia sa, kricia, mlcia, sedia, stoja, lezia kade tade... akurat, toto je vsetko chram a toto vsetko su veriaci. Najvyssia veza (tu take volaju "gopura") meria 72 metrov, takze by sa do nej pohodlne zmestilo 1,5 dvanastposchodoveho panelaku :) A ked uz porovnavame, tak vyzdoba tu, predci tu panelakovu tak asi milionkrat :) Zo Srirangamu tahame nasim autickom po skoro-novej ceste a to sa nam nechce verit, ze sme v Indii. Skoro ziadne auto, ziadny nakladak, ziadna krava. Ziadna krava! A priroda okolo, nie odstavene rikse ci domceky. Len tisice paliem a z nich trciace skaly, balvany, na horizonte cele kamenne hory. Nadhera. Ale aj za nadheru sa plati dan a v nasom pripade to bola nepritomnost "turistickych" restauracii. No co, zabocili sme teda do tej miestnej, medzi miestnych a tak ako oni, sme aj my pred seba prestreli bananovy list, vysipali nan ryzu a do nej, co sa naslo. Oriesky, omacky, nakrajanu paradajku... Este jedno taketo posedenie, tak zacneme jest aj rukami :) Prichadzame do Maduraja a este ten vecer si ideme pozriet jeho hlavny chram Sri Meenakshi Sundareswarar Kovil. Prsalo predtym, ale... taku krasu som necakal. Casti chramu, teda jeho obvodove nadvoria boli zatopene vodou, takze sme nadvihli nohavice a... pripadali si ako v inom svete. Spolu s ostatnymi putnikmi sme prebrodili k svetlu a suchu interierov, zatial co sa na nas zhora pozerali vysokanske temne gopury, ako take siluety obrov proti nocnej oblohe. Vnutri uz ale zivo, farby, vone obetovaneho kadidla, sviecok, vonnych tyciniek, dusno, atmosfera. Zrazu nieco nesu chramovymi chodbami - jedno z bozstiev! Za nim pred nim kracaju hudobnici, veriaci. Niektori si lihaju na brucho, ini sedia s hlavou opretou o stlp a modlia sa. Kusok dalej privadzaju chramoveho slona. Je posvatny a chobotom pozehnava ludi. Ehm, iba tych, co mu tam najskor daju mincu :) Zazracny svet, tento madurajsky chram. Skoda, ze divov sveta nie je 77, urcite by sa tam dostal (a mozno aj z osmeho miesta...). Dalsi den - to akoze dnes - sme samozrejme chram museli navstivit aj za svetla. Voda vyschla, ale pribudli farby. Slon zostal (je to ten isty?). K tomu palac Thirumala Najaka a este jeden maly chram, zato vsak obklopeny vodnou nadrzou. Dali sme si aj tamilsky film; trosku tanca, trosku krimi, trosku lavstory, trosku groteska, nejake tri-styri mihajuce sa macety a strasna kanonada 'r'. Ak si niekto mysli, ze v slove vrba ci vrtat je vela 'r', tak nech sa nachvilu zapocuva do tamilstiny! :) Zdravime domov. Nas dalsi plan: hory. Konecne zelen.