Cais do Valongo

Na prvý pohľad dnes Cais do Valongo alebo aj Valongské nábrežie vyzerá ako obyčajné archeologické nálezisko v centre Ria. Jeho kamene však rozprávajú jeden z najtemnejších príbehov brazílskej histórie. V roku 1811 tu vzniklo nábrežie určené na vykladanie zotročovaných Afričanov, aby sa obchod s ľuďmi presunul ďalej od centra mesta. Odhaduje sa, že cez Valongo medzi rokmi 1811 a 1831 prešlo 500 000 až 900 000 ľudí.

Ľudia boli do Brazílie privážaní cez Atlantik predovšetkým z oblastí Angoly, západnej a strednej Afriky a východnej Afriky. Plavba trvala týždne až mesiace a podmienky na lodiach boli mimoriadne kruté. Po príchode boli tí, ktorí prežili, často umiestnení do skladov a karanténnych zariadení. Chorí a zoslabnutí boli oddelení v tzv. lazarete. Následne boli ľudia predávaní obchodníkom a odvádzaní ďalej – na kávové, cukrové či tabakové plantáže a do domácností v rôznych častiach Brazílie.

V roku 1831 bol transatlantický obchod s otrokmi oficiálne zakázaný, no nelegálny obchod pokračoval ešte ďalšie roky.

A potom prišlo takmer neuveriteľné prekrytie histórie. V roku 1843 bolo pôvodné nábrežie zasypané a na jeho mieste vzniklo Cais da Imperatriz, určené na slávnostný príchod princeznej Terézie Kristíny, budúcej manželky cisára Pedra II. V roku 1911 bolo celé miesto opäť zasypané počas veľkej prestavby Ria. Na desaťročia zmizlo pod ulicami mesta.

Až v roku 2011, počas rekonštrukcie prístavnej oblasti Porto Maravilha, archeológovia objavili pôvodné kamene Valonga pod neskoršími vrstvami.

Dnes je Cais do Valongo pamiatkou UNESCO a miestom pripomínajúcim milióny ľudí, ktorých životy navždy zmenil obchod s otrokmi.