Francúzska riviéra Eiffelova veža - smer Provensálsko

Stojíme na vrchole Eiffelovky a kocháme sa nekonečným Parížom. V diaľke pyšne stojí bazilika Sacre Coeur, ktorú sme navštívili včera a odtiaľto vyzerá ešte majestátnejšie. Eiffelovka ponúka viac, ako čakáte a po zdolaní 704 schodov, ktoré Vás privedú na druhé poschodie a ceste výťahom, ktorá Vás privedie na vrchol do výšky 276 m, len rozmýšľate, ako toto vôbec niekoho napadlo postaviť. Všade kde len pozrieme sa na brehoch Seiny rozlieha biela architektúra, pod ktorú sa sčasti podpísal aj sám Napoleon a Vy si na tej kráse môžete oči nechať. Podobný výhľad som zažila aj z Empire State Builing, ale toto je predsa len Európanovi bližšie. Katedrála Notre Dame, Louvre, Víťazný Oblúk, Sacre Coeur, Champs-Élysées ...môžeme tu stráviť týždne. Pomaly sa presúvame na legendárne Champs – Élysées. Keď sme tu stáli naposledy, konal sa práve záver Tour de France. Pri Víťaznom oblúku okolo nás prefičal Peťo Sagan spolu s ďalšou stovkou cyklistov, akoby nič a išiel si po medailu. Davy ľudí doslova šaleli a aj Francúzi tu nášho Peťa veľmi dobre poznajú a skandovali jeho meno. Skandovali sme všetci. Peťo nesklamal. A Paríž tiež nie... Pokojne oddychujeme pri Seine a vstrebávame dojmy zo slávneho Paríža. Zajtra nás čaká cesta na juh. To ešte netušíme, že práve tá bude jedným z najväčších zážitkov. Vydávame sa na juh, smer Francúzska riviéra. Väčšina ľudí si vyberie ľahšiu, pohodlnejšiu cestu diaľnicou, my však volíme cestu oveľa krajšiu a neľutujeme. Pár hodín pred cieľom sa dostávame na brutálnu cestu, ako z filmu, vytesanú priamo do obrovského brala a širokú tak, že to podľa mňa mala byť jednosmerka. Pod nami len hlboká roklina. Posádky tých pár áut, ktoré idú touto cestou vystupujú a fotia si čo to dá. Prechádzame popod skalu, ktorá drží už len silou vôle a vytvorila akýsi prírodný malý tunel a ...oproti nám ide kamión. Pochopil, že toto nedá a začal cúvať naspäť. Dostávame sa do menšej zápchy a keďže Francúzi nie sú práve najvychýrenejší šoféri, pomáhame riadiť premávku. A naozaj po pár desiatkach minút sa všetkým autám podarilo bezpečne prejsť. Všetkým až na kamión – ten je tam asi ešte stále. Takáto krkolomná cesta sa totižto tiahla pekné 3 hodiny. Lahôdka pre šoférov. Prichádzame do cieľa - Sainte Maxime. Keďže je už hlboká noc ubytujeme sa v kempe a prekvapí nás nečakaná návšteva – divá svinka. Zachovala si však dobré mravy, ako sa na francúzsku patrí a do stanu nám nevliezla. Chcela si pochutiť na mojej šlapke, ale keďže francúzske syry sú predsa len chutnejšie, nechala mi ju pár metrov od stanu. Vidíte, vo Francúzsku sú ešte aj divé svine dobre vychované. Na našej ceste nás ešte čaká Saint Tropez, Nice a Monaco. Ale o tom až nabudúce..