Yvoire - najkrajšia dedinka Francúzska

Tu, na hraniciach Švajčiarska a Francúzska, v prímorskej atmosfére, sme si prešli pobrežné mestečká a dedinky, vrátane najkrajšej dediny Francúzska – Yvoire. Spolu s nami tu bola i slávna ruská tenistka Šarapovová, ktorá si nadšene fotografovala stredoveké uličky i miestny zámok tejto rozprávkovej dedinky. A my sme samozrejme fotili s ňou. Na čo spomíname? Prvý jún a prvá BUBO výprava štartuje na úplne nový zájazd "Alpská päťka." Za osem dní sme prešli 2600 km naprieč rakúskymi, nemeckými, švajčiarskymi, lichtenštajnskými a francúzskymi Alpami. Nehovoriac o ďalšom čísle v kilometroch, týkajúceho sa výškových prevýšení. Nie, nebolo to len o naozaj nezabudnuteľných, najvyšších horách starého kontinentu (samozrejme, ak nerátame Kaukaz). Cestou sme navštívili Zürich, najväčšie mesto Švajčiarska, ktoré nám však so svojou pokojnou atmosférou pripomínalo skôr nejaké menšie, romantické mestečko na okraji veľkého Zürišského jazera. Za ním nám už dotvárali scenériu zasnežené vrcholy Álp, ku ktorým smerujeme. Skrz centrom mesta tečúca rieka Limmat, popri ktorej sa týčia veže chrámov Grossmünster, St. Peter a Fraumünster, tvoria spolu neodolateľné lákadlo pre každého fotografa. Tu, na brehu rieky a neďaleko jazera, sme ochutnali naše prvé fondue – nad ohňom roztavený syr, v ktorom si na dlhej, špeciálnej vidličke máčate chutné pečivo. Nemohli sme vynechať dom, v ktorom žil Lenin (Viete, že mnoho miestnych ani o ňom nevie?) či kabaret Voltaire, kde vznikol umelecký štýl dadaizmus. Kúsok od Zürichu sa nachádza ďalšie švajčiarske mesto, ktoré podľa mnohých svojou krásou prekonáva i svojho väčšieho suseda (a ten má latku naozaj vysoko) - Luzern. Veľký lev, vytesaný na počesť švajčiarskych gardistov do skaly, drevené, stredoveké mostíky ponad rieku Reuss a do toho nádherný vrch Pilatus, stojaci nad mestom. „Ono je to naozaj ešte krajšie ako v tom Zürichu,“ šuškajú si medzi sebou pri Vierwaldstattskom (Luzernianskom) jazere ľudia. Niekedy sa toto miesto radí i na zoznam 10 najkrajších miest sveta. V hlavnom meste Bern nás zas okrem chutnej večere v centre a švajčiarskeho parlamentu čaká stredoveký orloj Zytglogge, gotická katedrála Berner Münster s vyše 100 metrovou vežou – najvyššia vo Švajčiarsku, dom Alberta Einsteina i medvedí park s niekoľkými hnedými fešákmi, ktorý má mesto už od 16. storočia (medveď je i symbolom mesta). No, a čo by to bolo za Švajčiarsko, ak by sme vynechali Grindewald, pre mnohých vraj najkrajšia časť Álp, kde sa na severnej stene vrchu Eiger písala v 19. storočí história horolezectva. Alebo sa nepreviesť najstaršou elektrickou zubačkou z konca 19. storočia do výšky nad 3 000 m. n. m. na vrch Gornergrat, neďaleko slávneho Matterhornu, ktorý je so svojím jedinečným tvarom symbolom švajčiarskych Álp i samotného Švajčiarska. Z poslednej zástavky zubačky si môžete okrem Matterhornu a ďalších 27 štvortisícoviek vyfotografovať aj najvyšší vrch Švajčiarka a druhý najvyšší vrch v Alpách – Dufourspitze, a k tomu všetkému zopár nádherných ľadovcov priamo pod vami. Chaplin, Dostojevskij, Freddie Mercury, nobelový spisovateľ Sienkiewicz a mnohým ďalším známym osobnostiam učarovalo najväčšie alpské jazero – Ženevské. Ideálne miesto, kde si dať obed. Pre našich prvoturistov sme pripravili i niekoľko prekvapení mimo program. Zastavali sme sa pri hrade Chillon, o ktorom sa hovorí, že je najkrajší vo Švajčiarsku a taktiež sme odbehli do neďalekej Ženevy. A večer ďalšia alpská syrová pochúťka – raclette, vo francúzskom mestečku Annecy, ktoré prezývajú aj "perla", či "Benátky Álp." A čo by to bol za alpský trip neskúsiť vidieť najvyšší vrch Európy - Mont Blanc (4 808 m. n. m.). A nie len to. S lanovkou s najvyšším prevýšením na svete, ktorá si i 20 rokov držala prvenstvo ako lanovka v najvyššej nadmorskej výške, sme sa vyviezli do výšky 3 800 m. n. m., tesne pod vrchol Aiguille du Midi. Ten je súčasťou horského masívu Mont Blanc a najvyšší bod Európy je odtiaľ už čo by kameňom dohodil (dobre, jemne teraz preháňam, hodiť by ste museli asi párkrát). Ak vám to neprekazí počasie, máte ho ako na dlani. Pozreli sme si jeden z najmenších štátov sveta – Lichtenštajnské kniežatstvo, kde sme si okrem iného porozprávali, prečo nás tak dlho odmietalo uznať ako samostatnú krajiny. Okrem hlavného mesta Lichtenštajnska (Vaduz) sme nevynechali ani hlavné mesto Tirolska a rakúskych Álp - Innsbruck, kde sme pár metrov od Zlatej strechy (symbol mesta) vyskúšali pri dobrom pivku ďalšiu horskú špecialitu – Käsespätzle, múčne halušky so syrom. Pre mňa osobne najväčšia alpská delikatesa. Tu, pod slávnymi skokanskými mostíkmi, sme strávili i poslednú noc. Nasledujúci deň, 8. júna, keď sa historicky prvá výprava už vracala domov, sme si ešte stihli obzrieť na juhu Bavorska Hitlerovo Orlie hniezdo. Horská chata, ktorú dostal Führer k svojim 50. narodeninám. Štýlový, bronzový výťah nahor, mramorový krb, ktorý dostal Hitler od Mussoliniho, a pri ktorom si niektorí vychutnali posledný obed na zájazde... no najmä nádherné prostredie okolitých bavorských Álp. Pekná a zaujímavá bodka na záver. „Tak, prví Bubáci to teda dali,“ zaznelo na konci v našom novom minibuse. Ďalší to snáď dajú už čoskoro. -:)