S jakou láskou vzpomínám

Jednou vetou: ” S jakou láskou vzpomínám na ten krásný měsíc, kdy člověk musel jen to co chtěl....” Tak sme teda stastne doma po 26 dnoch expedicie Cina-Tibet-Nepal-India. Po pristati na viedenskom letisku vcera rano sme uz akosi nemohli potlacat realitu. V autobuse nezaznelo Martinove "prijemne dobre rano" s jeho typickym potmehudskym usmevom a ani nas necakalo v ten den nic mimoriadne. Pozerali sme pred seba na prazdnu dialnicu, po ktorej sme uhanali nechutnou 120-kou oproti indickej 50-tke a na ktorej nebola jedina tava, slon, ani kon, ziadna motoriksa so 7 ludmi namiesto troch, ani cyklista v protismere - jednoducho strasna nuda! Z melancholie nas prebral vychod slnka za rakuskymi veternymi vrtulami, ktory sme ozlomkrky fotili, len aby nam pripomenul vychod slnka na Gange, ked sme sedeli na lodicke, sledovali kupajucich sa Indov, ktori sa usmievali, modlili a nakoniec si nas aj fotili ako atrakciu, ked sme sa k nim pridali. Niekomu mozno zbehol pred ocami film z nepalskeho Chitwanu, kde sme videli vychadzat slnko nad jazerom v pralese, pri hrajucich sa opiciach a ocakavani dalsich zvieratiek - ukaze sa nam znova krokodil? Uvidime dalsie nosorozce, ako ked sme boli na vylete na slonoch? A uz vyskakuju dalsie a dalsie nezabudnutelne obrazy - uchvatny Lesansky Budha, ktory je permanentne nad vecou uz nejakych par storoci a nadalej sa usmieva tym svojim sposobom "och, ved ja viem":); nekonecne vykrutene striesky Zakazaneho mesta a Letneho palaca; v parku cviciaci cinski dochodcovia, ktori si takto udrziavaju na svoj vek vybornu kondiciu; napchavajuce sa pandy v parku a my napchavajuci sa vsetkym moznym cez nekonencne misky ryze a kosiky naanov,cez jacie steaky, nudle, baranov, psy, macky, hady, tofu, priadky morusove a co vsetko este! Denna konverzacie typu: Is it spicy? Noooot very spicy. Just a little. I want spicy. Very spicy, ok? Yes, my friend, very spicy:) It’s coming.... Nie malej casti skupinky bude chybat Lhasa so vznesenou Potalou a Jokhangom, s odvsadial znejucim " Oooh mani padme hum", okolo ktoreho v nekonecnych prudoch kruzia veriaci, tocia motlitebnymi mlyncekmi, niektori sa hadzu na zem a meraju vzdialenost svojim telom, a su tak hrdo, smutne a vzdialene krasni....Necudo, ze viaceri sme mali z tohto miesta zimomriavky, a necakane a nevysvetlitelne silne duchovne zazitky... Tazko povedat, kolko obyvatelov tibetsko-nepalskeho pohranicia si po veceroch spieva Macejko, Macejko, ale polozili sme tomuto zanru statocny zaklad, postaveny na znackovej whisky Royal Stag a odusevnenom bubnovani nasho hlavneho fotografa, na ktoreho je cela Snina pravom pysna! Vytrvaly hon na Mt.Everest daval tusit, ze sa nedame tak lahko odradit- vzdy sme cakali, dufali, aj v lietadle uz sedeli...ale nakoniec ostal pre nas tajomstvom a vyzvou - kto sa za nim este vrati? Obehne niekto Anapurnu? Uvidime sa v Mt.Everest Base Campe? Alebo zazijeme este nakupnu horucku v Kathmandu? Saly, vetrovky, mandaly, magnetky, a vsetko mozne aj nemozne v uzkych ulickach, par sto metrov od bizarnych chramov, pravych a nepravych svatych muzov a naozajstnej zivej bohyne Kumari, ktora sa nam necakane ukazala a podla jej vzhladu sme usudili, ze sa asi casto nehra s detmi na ulici...Niekomu bude chybat nadherna architektura Bakhtapuru s chramami pre Kali, miniaturne bozstva, a kadejake ine bozstva a so zenami v nadhernych farebnych saari, ktore vlacia po spinavych uliciach s permanentnym cervenym prachom. No a kto by zabudol na rafting s vodnymi bojmi medzi clnmi o cervene vedierko? A na uchvatny, jednoduchy pokoj v zelenom pohodovom Chitwane, kde sa bolo treba "len" vyhnut slonom a pri kupani s nimi v rieke pokial mozno nespadnut pod ich malu neznu tlapku? A co dodat k Indiaaaa, incredible Indiaaa...? Biely a dokonaly Taj Mahal v kontraste so vsetkym tym bordelom a smradom a trubenim a otravnymi predavacmi; najstarsia stupa nasej planety a ludia zijuci zo dna na den (alebo aj menej) v bizarnom Varanasi, ktore by skutocne nevymyslel ani Jakubisko s Fellinim dohromady a v ktorom sme my vliezli do Gangy, vytvoriac tak Bubacky rekord... Stale sa vynaraju nove a nove spomienky, ktore sme zazili len a len my, a ktore nam nikto nikdy neukradne. ANO, bola to rovnaka trasa, ako maju ine skupiny. ANO, mali sme skuseneho sprievodcu Martina, ktory nam reziroval tieto krasne, ale zaroven narocne dni a pomahal nam absorbovat a spracovat maximum z toho, co sme mohli vidiet, ale pre kazdeho z nas ostane tato vyprava len a len "nasa"- vynimocna a nezabudnutelna!:) Tato cesta dopadla skvele – zacali sme ako skupina, skoncili sme ako tim “v jednej posteli” - vdaka uzasnemu espritu vsetkych, co sme spolu prezili jeden vynimocny mesiac a samozrejme aj vdaka Martinovi, ktory nas neustale prekvapoval - putavym podanim svojich encyklopedickych znalosti, svojim ludskym pristupom, (rozumej clovecinou), humorom a energiou... :) No a to, ze uplne vsetko aj v tychto krajinach klapalo ako hodinky, pri tom mnozstve lokalnych sprievodcov, partnerov, dopravy, presunov je priam taky maly Bubo zazrak – Dakujeme za skvelu organizaciu!