Čistenie Manilského zálivu je behom na dlhé trate

Manilský záliv je prírodným prístavom, ktorý sa nachádza v západnej časti Luzonu - je strategicky umiestnený okolo hlavného mesta Manila, po ktorom nesie aj svoj názov. Prístav je známy krásnym západom slnka, bohatou históriou a obchodnými aktivitami.

Historicky mal tento záliv význam nielen pre Filipíny, pretože v trvaní 250 rokov zohrával dôležitú úlohu počas obchodných ciest medzi Filipínami a Mexikom. Je takmer úplne uzavretý vo vnútrozemí a s rozlohou 2000km² je dodnes považovaný za jeden z najväčších svetových prístavov. Časť oblasti Manilského zálivu je tiež bohatá na biodiverzitu – najmä v pobrežných mestách Paranaque a Las Pinas, ktoré slúžia ako domov a hniezdiská pre mnohé druhy rastlín, rýb, sťahovavých vtákov a zvierat. Znečistenie, zmena klímy a skládkovanie odpadu sú len niektoré z mnohých environmentálnych hrozieb v Manilskom zálive.

Oblasť zálivu je hlavným centrom ekonomickej činnosti Filipín, od lodnej dopravy, priemyslu, obchodu, rybolovu, akvakultúry a cestovného ruchu. S rôznym vývojom, ktorý sa odohráva v zálive a okolo neho, prírodné prostredie čelí hrozbám z rôznych dôvodov: preľudnenie, znečistenie z pozemných a morských zdrojov, nadmerný a nezákonný rybolov, nekontrolovaný rozvoj, strata biotopov a úbytok živočíšnej populácie. Dôsledkom týchto problémov je značná degradácia ekosystémov a biodiverzity, čo ovplyvňuje potreby všetkých živých vecí v zálive.

Väčšina znečistenia pochádza z pozemných ľudských činností, vrátane vypúšťania komunálneho, priemyselného a poľnohospodárskeho odpadu a erózie pôdy. Približne 21% záťaže organického znečistenia v Manilskom zálive pochádzalo podľa štúdií z povodia rieky Pasig, pričom 70% tejto záťaže pochádzalo zo samotných domácností.

Filipínsky Najvyšší súd vydal 18. decembra 2018 nariadenie, ktorým prikázal 14 vládnym agentúram vyčistiť, rehabilitovať a následne zachovať čistotu Manilského zálivu. K vládnym agentúram sa pridali aj súkromné subjekty a jednotlivci, ktorým tento obrovský enviromentálny problém nebol ľahostajný. Veci sa pohli vpred, keď sa pripojila organizácia PEMSEA, ktorá mala s projektami tohto druhu svoje skúsenosti.

Počas World Wildlife Day v roku 2019 sme sa k čisteniu mestských pláží v Manile pridali aj my v BUBO. Tieto pláže sa nachádzajú len zopár kilometrov od historického centra Intramuros, ktoré pravidelne navštevujeme pri objavovaní filipínskych ostrovov – žiaľ, kúpanie alebo akákoľvek iná rekreačná aktivita spojená s vodou na týchto miestach neprebieha kvôli polúcii. Ak nám zvýši čas, tak sa radi zastavíme práve na spomínaných mestských plážach, kde máme možnosť sledovať tie najkrajšie západy slnka nad prístavom. Niet sa čo čudovať, že si to domáci obyvatelia konečne uvedomili a začalo sa v tejto veci konať. Za rok 2019 sa Manilský záliv zbavil neuveriteľných 3810 ton odpadkov, čistenie a rehabilitácia však pokračujú naďalej.

„Je pred nami ešte dlhá cesta,“ hovorí Gil S. Jacinto, oceánograf a profesor na dôchodku z Inštitútu morskej vedy Filipínskej univerzity. Gil S. Jacinto je súčasťou tímu, ktorý od roku 2009 monitoruje ukazovatele biologického znečistenia v oblasti prístavu v Manile vrátane priľahlých južných a severných prístavoch. Záliv sa zlepšuje na základe klesajúcej úrovne nežiaduceho hromadenia malých živočíchov, rastlín alebo mikroorganizmov na povrchy ponorených konštrukcií, avšak stále sa tu na vysokej úrovni vyskytuje vypúšťanie priemyselného odpadu a znečistenie komunálnym odpadom prameniacim z neúcty domáceho obyvateľstva k ekológii.

Profesor uvádza, že dosiaľ jedinou oblasťou v Manilskom zálive, ktorá už spĺňa normy DENR pre plávanie, je Sisiman Cove v Bataane, mestské pláže v Manile stále nevykazujú dostatočnú kvalitu vody na rekreáciu. Ak vezmeme do úvahy porovnateľné štúdie z čistenia zálivu v Singapure, úplný pozitívny výsledok čistenia Manilského zálivu môže trvať 25 až 40 rokov, a to teda rozhodne nie je zanedbateľne krátka doba.