CTNI - ...az po Bubo-tabulku!

...ze aky bol raft? No predsa Waaau!! Voda od posledneho mesiace co som tu bol este viacej klesla a teda vystupili kamene. Bolo viacej pereji a teda aj usekov, kde to stalo za to. Mozem spokojne konstatovat, ze vypadol iba Bohus a (bohuzial a sakra!) aj ploskacka Khukuri-rumu, co som mal zastrcenu za vestou. Bohusa ale podozrievam, ze sa proste len chcel vykupat (tak ako sa vykupal v studenej tibetskej Brahmaputre). Ostatni zase podozrievali mna, ze som vypil rum. Ale ja som fakt nieeeeeee! :( Cestou sa ukazali aj dake zasnezene stity nepalskych velhor, co sme aj sledovali zo strechy autobusu. Do Chitwanu sme uz prisli za tmy. Dalsi den to ale zacalo... Skoro rano sme sa isli plavit po riecke Dumre Khola a to bolo ako plavit sa po riecke Stix. Hmla! Brehy sa kupali v "mlieku", opar a ticho viseli nad hladinou. Za kazdou zatackou sme cakali Charona, ako prevaza zosnulych. A zrazu sa vynoril... ale nosorozec! Statny kusisko sa prisiel napit k riecke. V tomto momente sme si uz pripadali ako vo filme "Cesta do praveku". Potom sme sa vysantili s malymi slonikmi v takej ich chovnej stanici a potom aj to slnko vykuklo spoza mrakov-oparov. Akurat vcas. Isli sme sa totiz kupat so slonmi... Poobede jazda na slonoch, kde sme "ulovili" troch dalsich nosorozcov. Fotograficky, jasne... Nasledovala cesta na Indicke hranice, so zastavkou v Lumbini - rodisku Budhu. Pekne. Aj s celou "karavanou" riksi, co sme vytvorili prehliadkou budhistickych stavieb roznych narodov v okoli. Prechod do Indie sa popisat neda. Teda nie uplne. Slova ako: auta, nakladaky, rikse, bicykle, chodci, hluk, trubenie, smrad, obchodiky so vsetkym moznym, tma, svetla, prach, vone... vystihuju len "fyzicku" stranku toho celkoveho chaosu tam. Treba zazit. Super! Vlastne... rovnako ako jazda dzipmi potom; "Rally-Pariz-Gorakhpur" by som to nazval... :) Ale v pohode. Aj ten vlak indicky sme zvladli, ved sme nejaka particka zocelena uz cestami. Do Varanasi sme teda prisli OK, trosku pospali a za tie dva dni sme prebehli chrami, latky a ghaty, kde sa odohrava uplne vsetko... Dalsie rano (=dnes) sme dali plavbu po vodach posvatnej Gangy a traja sme v nej aj zmocili vlastne tela. Bohus (aby nezaprel tradiciu, ale aby ho ani zena nadorazila :) ) vosiel po stehna. Jaro po krk, no a mne uz potom nezostavalo nic ine, ako ist cely. Skoda, ze nemozem prilozit fotku. Z vody trcala iba Bubo-tabulka... Ako posledne cislo dna sme spravili riksa-vylet po okoli, do pevnosti Ramnagar, k chramu bohyne Durgy a k obrovskej nadrzi pri nej. Cestou spat sme to museli stocit cez polia, lebo policajti kontrolovali licencie riksi a nasi riksaci nemali na "mimo mesto". No kadial sme my prechdzali, tak snad este nesiel ziadny beloch! Domaci na nas kukali ako na zjavenie, my zase na vsetky tie byvolky, domceky ulepene z hliny a deticky z tak usmudlanych zatach, ze som zacal verit, ze ti ludia vedia sit z blata... Krasa Indie ma dve tvare: tu nasvietenu umelym svetlom, ako Tadz Mahal a tu, kde svietia srdcia obycajnych ludi. Namasteeee! :)