DAŽĎOVÝ PRALES PRI VANCOUVERI – KEĎ KANADA PRIPOMÍNA JURSKÝ PARK

Keď sa povie dažďový prales, väčšina z nás si predstaví Amazóniu, Kostariku či ďaleké Borneo. Horúci vzduch, opice v korunách stromov a tropické lejaky. Lenže jeden z najzaujímavejších dažďových pralesov sveta nájdeme na úplne inom mieste. V Kanade. Stačí opustiť ulice Vancouveru, prekonať Burrard Inlet a zamieriť smerom k horám North Shore. Mrakodrapy zostanú za chrbtom a v priebehu niekoľkých desiatok minút sa ocitnete vo svete, ktorý pôsobí, akoby existoval dávno pred príchodom človeka. Vitajte v dažďovom pralese kanadského Pacifiku.

DAŽĎOVÝ PRALES BEZ TRÓPOV?

Áno. A práve to je na ňom fascinujúce. Dažďové pralesy totiž nemusia byť iba tropické. Okolie Vancouveru patrí do oblasti temperate rainforest dažďového pralesa mierneho pásma. Namiesto celoročných tropických horúčav tu máme mierne oceánske podnebie, chladnejšie zimy a obrovské množstvo vlahy prichádzajúcej od Pacifiku. Keď sa vlhký vzduch z oceánu dostane k pobrežným horám, musí stúpať nahor. Ochladí sa, vodná para kondenzuje a prichádzajú zrážky. Na North Shore je tento efekt mimoriadne výrazný. Vancouver uvádza približne 1 500 mm zrážok pri hladine mora až vyše 3 500 mm vo vyšších horských polohách. Presne táto kombinácia vody, miernych teplôt a oceánu vytvorila les, do ktorého dnes vstupujeme.

LES, KTORÝ VÁS POHLTÍ

Prvý pocit? Zelená a to všade okolo vás. Zelené sú koruny stromov. Zelené sú kmene. Zelené sú kamene. Zelené sú popadané stromy. Z konárov visia machy a zem pokrývajú obrovské paprade. Presne to vidíme aj na tejto fotografii. Slnko sa prediera cez niekoľko poschodí vegetácie a dopadá na lesnú pôdu v úzkych lúčoch. Niektoré konáre sú tak husto obrastené machom, že už takmer nevidíme ich pôvodnú kôru. V takomto lese začnete chápať, že strom nie je iba samostatný organizmus. Je to malý ekosystém. Na jeho kôre rastú machy a lišajníky, v dutinách sa ukrýva hmyz, medzi koreňmi rastú huby a odumreté drevo sa postupne mení späť na pôdu. Smrť stromu tu neznamená koniec. Znamená začiatok ďalšieho života.

OBROVIA KANADSKÉHO PACIFIKU

Typickými stromami lesov v okolí Vancouveru sú western red cedar – tuja riasnatá, western hemlock – západný jedľovec a Douglas-fir – duglaska tisolistá. Vo vlhkých pobrežných oblastiach Britskej Kolumbie sa pridáva aj smrek sitkanský. Lesy North Shore patria prevažne do biogeoklimatickej zóny Coastal Western Hemlock. Názov „cedar“ nás môže trochu oklamať. Slávny western red cedar nie je pravým cédrom rodu Cedrus. Ide o tuju riasnatú. Pre pôvodné národy severozápadného pobrežia však patrí medzi najvýznamnejšie stromy celej oblasti. Jeho drevo bolo po generácie využívané na stavbu domov, kanoe, totemov a množstva predmetov každodenného života. Strom tak nebol iba súčasťou lesa, bol súčasťou kultúry.

PRÍRODNÁ KATEDRÁLA

Na dažďovom pralese Britskej Kolumbie je niečo, čo fotografia nikdy úplne nezachytí. Ticho. Počuť vodu, vietor vysoko v korunách, občas vtáka a vlastné kroky na mäkkej lesnej pôde. Vzduch vonia vlhkou zeminou a drevom. Potom sa pozriete hore. Koruny stromov vytvárajú strechu desiatky metrov nad vami a človek sa zrazu cíti veľmi malý. Práve preto sa pri starých dažďových pralesoch často používa prirovnanie ku katedrále. Nie je postavená z kameňa. Jej stĺpmi sú kmene stromov a vitrážami lúče slnka prenikajúce cez koruny.

PREČO JE TU TOĽKO MACHU?

Fotografia krásne ukazuje jeden zo základných znakov vlhkého lesa. To sú machy a ďalšie epifyty rastú prakticky všade, kde nájdu vhodné podmienky. Dostatok zrážok, vysoká vzdušná vlhkosť a relatívne mierne teploty znamenajú, že povrch stromov zostáva dlhý čas vlhký. Mach pritom strom „nežerie“. Využíva ho najmä ako miesto, na ktorom môže rásť. Výsledkom sú konáre pripomínajúce zelené ruky obrastené kožušinou. Pod nimi ďalší symbol tohto sveta – paprade. Tie dokážu vytvoriť husté zelené poschodie, cez ktoré miestami takmer nevidíte pôdu.

STROM PADNE A LES POKRAČUJE

Jedna z najkrajších vecí na starom dažďovom pralese sa odohráva na zemi. Keď mohutný strom po stáročiach života spadne, človek by povedal, že jeho príbeh skončil. V pralese je to presne naopak. Kmeň začne pomaly obrastať machom. Rozkladajú ho huby a mikroorganizmy. Zadržiava vodu a postupne sa mení na živinami bohatý substrát. Priamo z neho môže vyrásť ďalšia generácia stromov. Takýmto rozkladajúcim sa kmeňom sa hovorí nurse logs – „pestúnske kmene“. Starý strom tak ešte desaťročia po svojom páde pomáha vytvárať nový les. Je to nádherný príklad toho, že v prírode prakticky nič neprichádza nazmar.

VANCOUVER – MESTO NA HRANICI DIVOČINY

A možno najväčším zážitkom nie je samotný prales, ale jeho poloha. Vancouver je moderná metropola plná výškových budov. Napriek tomu sú na druhej strane Burrard Inlet lesy North Shore. Oblasti okolo Lynn Headwaters, Capilano či Seymour sú súčasťou rozsiahleho zeleného zázemia mesta. Metro Vancouver navyše chráni približne 60 000 hektárov vodárenských povodí Capilano, Seymour a Coquitlam, kde sa zároveň zachovali rozsiahle lesné ekosystémy. V týchto lesoch nežijú iba veveričky a vtáky. Metro Vancouver medzi miestnou faunou uvádza aj jelene a čierne medvede. Kanada v jednej vete z môjho pohľadu: 

Ráno môžete piť kávu medzi mrakodrapmi Vancouveru a o chvíľu kráčať lesom, v ktorom žije medveď.

KEĎ ZAČNE PRŠAŤ, NEUTEKAJTE

My Európania máme prirodzenú tendenciu vnímať dážď ako pokazené počasie. Tu je však dážď architektom krajiny. Bez neho by neexistovali machom obrastené konáre, husté paprade ani mohutné ihličnany. Práve vlhkosť z Pacifiku vytvára podmienky, vďaka ktorým patrí pobrežie Britskej Kolumbie medzi najbujnejšie lesné oblasti mierneho pásma. Preto keď počas prechádzky začne pršať, možno práve vtedy vidíte tento les taký, aký má byť. Dažďový prales bez dažďa by jednoducho nebol dažďovým pralesom.

BUBO TIP

Chcete atmosféru týchto lesov zažiť? Pripojte sa k našej BUBO skupinke na zájazde Kanada - západ a ocitnete sa v bezprostrednom okolí Vancouveru. Jedným z najkrajších spôsobov je vyraziť na North Shore. Nemusíte cestovať stovky kilometrov do kanadskej divočiny. Keď budete stáť medzi vysokými stromami, skúste na chvíľu odložiť telefón. Pozrite sa nahor. Nad hlavou máte koruny stromov, na konároch visia machy, pri nohách rastú paprade a medzi nimi pokračuje kolobeh, ktorý tu fungoval dávno pred založením Vancouveru. Kanada totiž nie sú iba Skalnaté hory, ľadovce a tyrkysové jazerá. Kanada je aj dažďový prales. A jeden z jeho zelených svetov začína prakticky za hranicami Vancouveru.