Deň nezávislosti v San Franciscu

Píše sa rok 1776 a Druhý kontinentálny kongres schvaľuje v meste Philadelphia Rezolúciu nezávislosti Spojených štátov Amerických, vtedajších dvanástich kolónií, od nadvlády Veľkej Británie. Autorom tejto rezolúcie je Richard Henry Lee a informuje o tom, že spomínaných dvanásť kolónií už nie je pod nadvládou Angličanov. Dva dni na to, štvrtého júla, kongres schvaľuje aj slávnu Deklaráciu nezávislosti, ktorá v sebe nesie samotné zdôvodnenie vyhlásenia nezávislosti. Autorom tohto dokumentu je tretí americký prezident Thomas Jefferson, ktorý sa dnes nachádza na americkej dvojdolárovej bankovke. Že taká predsa neexistuje? Omyl. Americká dvojdolárovka je platná rovnako ako jednotky, päťky, desiatky, dvadsiatky, päťdesiatky a stovky, lenže je oveľa, oveľa vzácnejšia. Mne sa jednu podarilo zohnať, no počul som o prípadoch, kedy bola na dvojdolárovkou platiaceho zákazníka privolaná polícia pre podozrenie z falšovania bankoviek. Takže, ak by sa vám jedna z nich dostala do ruky, určite ňou neplaťte. Iba tak sa môžete aj dnes stretnúť s pánom Jeffersonom. To isté platí pri zlatých jednodolárových minciach. Ale trochu som odbočil. Americká vojna za nezávislosť, ktorá vypukla v tom istom roku, skončila až v roku 1783 podpísaním Parížskej zmluvy, kde porazená Británia uznala nezávislosť USA. Najväčšiu rolu vo vojne zohralo Francúzsko, ktoré zásobovalo amerických patriotov - kde bol jedným z veliteľov slávny George Washington - nielen zbraňami, ale aj financiami. Francúzsko dokonca poslalo na pomoc aj svoje námorníctvo, čo prevážilo misky váh na stranu dvanástich kolónií. Osem rokov trvajúci konflikt si vyžiadal životy 25-tisíc Američanov, 10-tisíc Francúzov, 5-tisíc Španielov a 500 Holanďanov. To boli straty na spojeneckej strane. Vo vojne umrelo taktiež približne 28-tisíc Britov. Vskutku významný deň pre Američanov, ktoré ho extrémne prežívajú. Pripravuje sa dlhé týždne vopred. Všetko musí byť perfektné. Dnes sa Bubáci nachádzajú v San Franciscu, ktorá sa prezýva aj Zlaté mesto, San Fran alebo prosto len „The City“, v preklade Mesto. Prišli sme sem v ten pravý čas. Po prehliadke mesta sme si to zamierili priamo k vode, na móla, na ktorých to skutočne žilo. Tisíce Američanov vyrazilo do ulíc, aby sa zabávali, nakupovali, postretávali s kamarátmi a blízkymi, prosto aby poriadne oslávili najpatriotickejší sviatok USA. Sú tu ľudia zo všetkých štátov severoamerického kontinentu. Nechýbajú ani turisti zo sveta. Celé mesto je odeté do červeno-bielo-modrej trikolóry, na žrdiach vlajú americké vlajky. K večeru sú už ulice plné. Tí, ktorí nemajú až tak radi davy, zostali doma a na záhradách hromadne grilujú. Ohňostroj, teda finále celého dňa, je naplánovaný na pol desiatu večer a my pritom nesmieme chýbať. San Francisco je mesto v kopcoch a pod jedným z nich je pódium, na ktorom hrá kapela a hrá tie najznámejšie americké piesne. Tisíce ľudí ju sledujú sediac a ležiac na tráve, obkolesení jedlom, pitím a svojimi najbližšími. Celé je to jedna obrovská party. Sadá hmla, z mostu Golden Gate je vidno len vozovku a my sa obávame, že z ohňostroja nebude nič. Hmla hustne a kapela prestala hrať. Všetky oči uprene hľadia na loď pomaly sa plaviacu hore a dole po vode. Počujeme reč Neila Armstronga po pristátí na Mesiaci. Počujeme prejav Martina Luthera Kinga. Začína hrať hudba. Milióny farebných svetielok zaplavujú oblohu. Ozýva sa jasot. Ohňostroj sa rozbehol na plné obrátky. Je to nádhera. Približne polovica rakiet smeruje až kdesi do hmly, čo po ich výbuchu osvetľuje oblaky pary zhora a celé ich tak zafarbuje na červeno, zeleno, modro... Pri mnohých z nich sa noc mení v deň. Kapela hrá tie najznámejšie hity. Všetci sledujú nebeské divadlo so zatajeným dychom. Približne po devätnástich minútach prichádza grand finále, kedy po sebe nasledujú rakety vo veľmi rýchlom slede, a po ďalšej minútke je hotovo. Ľudia sa začínajú rozchádzať. Na uliciach stále vyhrávajú pouliční umelci a reštaurácie praskajú vo švíkoch. A my kráčame ulicou a delíme sa o dojmy z celého dňa, kedy sa nám „Mesto“ ukázalo v tom najlepšom svetle.