Konečne Ústava!!!

Martin Karniš

Martin Karniš

Dnes pred 233 rokmi, 17. septembra 1787, bola vo Philadelphii v novovzniknutých Spojených štátoch amerických (13 štátov založilo USA v 1776) podpísaná Ústava. Je to druhý štátny zákonodarný dokument na svete po ústave San Marína z roku 1600 a najstaršia ústava v tomto slova zmysle. Ústava USA bola od svojho vzniku modifikovaná 27 krát. Jej prvé slová „We, the people of the United states“ sú pre väčšinu obyvateľov modernej krajiny symbolom najzákladnejšieho zákona. Práve tu sa hovorí o základných pravidlách fungovania štátu a jednotlivých riadiacich zložkách. Tie sú rozdelené do troch základných vetiev: zákonodarná moc (kongres), výkonná moc (prezident) a súdna moc (najvyšší súd). Základom pre túto ústavu bol Článok o konfederácii a únii a práve tento dokument podpísaný 17.9.1787 vo Philadelphii ho nahradil. 27 dodatkov bolo pridávaných postupne. Prvých desať z nich je známych ako „Listina práv“, ktorá upresňuje práva občanov. Tieto body obmedzujú práva štátu voči občanom a v rámci federácie zahŕňa dôležité body práv ľudí napríklad na slobodu slova a prejavu, osobného vlastníctva, slobodnej tlače a zhromažďovania (I. dodatok), ale aj kontroverzný zákon o práve držať a nosiť zbraň (II. dodatok). Ústava USA bola napísaná perom a spísal ju pisár Jacob Shallus. Jeho meno nie je nikde na dokumente spomenuté, jeho účasť dokázalo až šetrenie pri 150 výročí podpisu dokumentu. Za tento úkon dostal zaplatených $30, čo by pri inflácii v dnešnej dobe bolo približne $840. Samotný text nedokáže dokonale pokryť všetky aspekty právneho a verejného života v USA a má tak samozrejme mnoho kritikov. Aj napriek tomu bola inšpiráciou pre mnoho krajín pri vytváraní ich vlastných ústav. Bola preložená do mnoho jazykov, vrátane slovenčiny. Obsahuje 4543 slov vrátane mien podpisujúcich (7591 s dodatkami) a je tak najkratšou a najstaršou ústavou akejkoľvek demokratickej krajiny. Budúci prezidenti John Adams a Thomas Jefferson sa zasadnutia a podpisu nezúčastnili. James Madisson (jeho portrét je na 5000 dolárovej bankovke), ktorý je považovaný za „otca“ ústavy, prišiel do Philadelphie už v máji aj s návrhom dokumentu. Prítomných bolo 55 zástupcov, podpisu sa zúčastnilo 42 predstaviteľov a podpísalo 39. Hlavným dôvodom nepodpísania alebo premýšľania nad (ne)podpísaním bola chýbajúca listina práv. Tá bola uvedená do platnosti 15.12.1791. Ústava upravovala aj práva otrokov a dodatok z roku 1865 otroctvo úplne zrušil. V pôvodnej ústave slovo „otrok“ alebo „otrokárstvo“ nie je spomenuté. Benjamin Franklin (známy ako otec USA) mal už podlomené zdravie a pri podpise potreboval pomoc. Mal okrem iných problémov aj ľadvinové kamene a do miestnosti ho vniesli na nosidlách so sedačkou štyria väzni z neďalekého nápravného zariadenia. V dobe podpisu mal 81 rokov a bol najstarším členom podpisujúcej delegácie. Navrhol, aby pred podpisom bola modlitba, tento návrh bol zamietnutý, že zasadnutie nemá finančné prostriedky na kaplána. V dobe podpisu mali USA spolu 4 milióny obyvateľov. V roku 2020 má približne 333 miliónov. Philadelphia bola v tej dobe najmodernejším a najväčším mestom USA s populáciou 40.000, 7000 pouličnými lampami, 33 kostolmi, 10 novinovými spoločnosťami a univerzitami. George Washington, prvý prezident USA, ustanovil sviatok Vďakyvzdania (Thanksgiving day) v roku 1789 ako deň vďaky za novú ústavu. O tomto dni je viacero polemík a sviatok má v dnešnej dobe viaceré interpretácie. Po podpise trvalo 100 dní, pokiaľ boli 4 strany ústavy zarámované. Text ústavy bol vytlačený John Dunlapom and David Claypooleom vo Philadelphii a bol rozoslaný na viaceré miesta v rámci budúcich pristupujúcich štátov na študovanie a prípadné podpísanie pri vstúpení do zväzku USA. Jednotlivé štáty sa pridávali postupne. Vermont podpísal ústavu v roku 1791 aj napriek tomu, že ešte neboli oficiálnym štátom. Od roku 1804 do 1865 nebol prijatý žiadny dodatok, čo bolo najdlhšie obdobie v histórii tejto ústavy. V roku 1865 bol pridaný XIII. dodatok, ktorý zrušil otroctvo. V 1937, pri 150 výročí ústavy, Harry F. Wilhelm odrecitoval celé vtedajšie znenie ústavy spamäti a vyslúžil si tak pracovné miesto. Pri presune po konzervačných prácach na dokumente v roku 2003 bol použitý konvoj ozbrojených áut. Pri presune do knižnice Kongresu v roku 1921 cestovala s ostatnou bežnou poštou na hromade poštových vakov v nákladnom poštovom aute Ford model-T. Od roku 1952 je ústava vystavená v budove štátneho archívu vo Washingtone, kde si ju môžete prísť pozrieť.

Zobraziť viac príspevkov z krajiny USA

Ďalšie dovolenky do krajiny:

Viac informácií o krajine:

USA

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test