Dive slony nie, caj ano. Krevety na tanieri a olej na cele... (Juzna India)

...minule som koncil tym, ze sa uz tesime na zelen. Mal som na mysli hory, ale zelen prisla ovela skor. Spravili sme totiz aspon desat zastaveni ci spomaleni, aby sme si odfotili ryzu, inu ryzu, orajuceho byvola, peruce zeny, zase ryzu, zeny na poli, hory v pozadi... Je proste vela druhov zelenej... A potom zaciname stupat a zrazu sme tu - Periyar, narodny park. Fajn hotelik a este v ten vecer sme zmakli jazdu na slonoch, plantaz s roznymi druhmi koreni, ukazky divadla "kathakali" aj "kalarippajatu". Ze co je co, ze? Tak kathakali je juhoindicka forma divadla mixovaneho s tancom. Postavy nerozpravaju, namiesto nich "rozpravaju" bubny (Keralania su majstri bubenici). Aby vsak divaci predsa len vedeli, o com je dej, postavy sa vyjadruju posunkovou recou, prepracovanou, starou niekolko storoci... A kalarippajat, to je zase bojove umenie. Vravi sa, ze ked odisiel Bodhidharma - indicky mnich - do Ciny ucit budhizmus, ziaci v Shaoline boli zo samej meditacie nepohyblivi a nezdravi. Preto ich naucil telesnej discipline a umeniu, ktore si doniesol z domovskej Indie. Dnes cely svet obdivuje Shaolinskych mnichov a vobec pritom netusi, ze vsetko sa zacalo vlastne v Indii. Juznej... Dalsi den nas potrapilo pocasie, takze z treku dzunglou toho vela nebolo, rovnako ako ani z plavby po jazere. Ale vodopad bol pekny. A na zaver dna prisla masaz. Je sice pravda, ze tu ajurvedsku si asi kazdy z nas predstavi pri svieckach a pod zalomenym mughalskym oblukom (preco?), ale naco to vsetko? Masaz bola prijemna, najma uvodna masaz hlavy a potom, ked sme len lezali na lozku a na celo nam pomaly tiekol horuci olej, skoro sme zabudli, ze sme "aj telo"... Nasledujuci den zase z hor dole a to aj so zastavkou medzi cajovnikovymi plantazami. V jednej sedemdesiat rokov starej fabricke sme najprv zhlboka dychali rozne vone (toho isteho caju..), obdivovali este britske stroje a potom nam dali aj ochutnat. Mnam. Kerala - po Tamilnade druhy navstiveny stat - je este zelensia, este bujnejsia, este farebnejsia. Den koncime v Kocine, prvej portugalskej (a europskej) stanici na uzemi Indie. Daco tu nechali aj Holandania, este viac Briti. Daco zidia, daco moslimovia a daco aj Cinania. Ano, obchodnici z Kublajchanovho dvora zaviedli specialne obrovske siete, ktore funguju dodnes. A uz nikde inde, ani doma v Cine. Pri vode aj zostaneme. O par desat kilometrov dalej nastupujeme na tradicnu lod "kettu vallam", vlastne pohyblivy hausbot. Az do vecera sa plavime obrovskym jazerom, ci nekonecnymi kanalmi, kde zivot az na obcasnu motorku ci satelit pokracuje vlastne tradicym sposobom. Aj krevety na obed sme sa zastavili kupit... (ehm, aj pivo :) ) No a dnes sme prisli sem, na plaz v Kovalame. Co nas tu caka? Dva dni oddych, morske plody a kupanie v Arabskom mori. Teda ak nam to pocasie dovoli. Stale sa totiz nevie rozhodnut, ci prsat, alebo ano :)