Do cieľa! Do Pekingu!

Peking! Za týmto mestom sme putovali cez pol sveta. Práve on je totiž našim cieľom na našej ceste, ktorá začínala ešte v ruskej Moskve. Železnica cez Sibír, mongolské stepi, púšť Gobi a sme tu. Tipli by ste si koľko hodín sme strávili vo vlaku na ceste sem? Neľutujem ani jednu, pretože hoci sa to niekomu nemusí zdať, vlak naozaj na tejto ceste patrí medzi top zážitky. Ruský, mongolský, čínsky, to je jedno, ale ten pocit ukrajovať kilometre a blížiť sa k cieľu. Toto je presne tá cesta, kedy je cesta cieľ. Bez zbytočného klišé. Peking nás ovial horúčavou a poriadnou vlhkosťou. Po klimatizovanom vlaku šok, ale každý ho predýcha, keď vie, že čoskoro sa vyberieme na obrovské námestie Tiananmen. Začali sme na moskovskom Červenom námestí s chrámom Vasilija Blaženého a Leninom a končíme na Tiananmen s mauzóleum pre Mao ce Tunga. Prvý nádych námestie v sebe ukrýva monumentalitou. Obrovské stavby ozdobené hviezdami, čínskymi vlajkami a na jeho konci brána Tiananmen s portrétom človeka, ktorý v roku 1949 zmenil celú Čínu. Skutočne je Tiananmen najväčším námestím sveta, no s tým druhým najväčším, ktoré sme ešte v máji križovali s našou iránskou skupinkou v Esfaháne sa nedá veľmi porovnávať. Večerný Peking sme si užili na exotickej nákupnej ulici Wangfujing, kde dostať ochutnať azda úplne všetko. Ochutnali ste už morského koníka? Morskú hviezdicu? Škorpiónov? Tak ste na správnej adrese. Okrem toho ako dezert podávajú kobylky, priadky morušové či šváby. Aj u nás sa našli odvážlivci, ktorý vedia porovnať rozdiel medzi maličkými škorpiónmi a tými veľkými, čiernymi, z akých by mal človek vo voľnej prírode rešpekt. Okrem toho sme si však pochutili aj na „normálnych“ jedlách a tak sme ochutnávali jahňacie mäso na paličke, jarné rolky, melónové džúsy či sladkosti. Všetko je tu odrazu tak iné ako sme videli v Rusku a Mongolsku a človek cíti vzrušenie z toho cestovania. Na ďalšie ráno sme si naplánovali návštevu Zakázaného mesta. Práve ono je akýmsi symbolom Pekingu a tak do jeho tajomstiev musíme nahliadnuť aj my. Za obrovskou Južnou bránou sa pomaličky začínal odvíjať svet čínskych cisárov. Tento unikátny priestor postavili a zveľaďovali panovníci dynastie Ming ešte v 15.storočí a následne aj posledná čínska dynastia Qing (alebo ak chceme Čching). Podľa tradície sa hovorí, že tu bolo 9 999 miestností, pretože číslo 9 je v Číne synonymum pre šťastie. Prechádzame mramorovými mostami, kráčame nádvoriami a nahliadneme do palácových miestností. Toto miesto je poriadne obrovské. Najkrajšie časti sa skrývajú v zakázanej časti, kde žili konkubíny. Úzke uličky, ticho a pokoj, v nich sa vynoria malé palácové stavby ozdobené strieškami či sochami. Všade červená alebo žltá farba. Bonsaje, kamenné záhrady, sochy. Strávime tu takmer tri hodiny objavovaním Zakázaného mesta a potom na náš čaká jeden z vrcholov našej cesty. Koľký už? Vyrážame na sever, smer Veľký čínsky múr. Každý má v hlave davy ľudí, ktorí sa budú na múre tlačiť, no keď po hodinke a pol parkujeme, sme tu takmer sami. V miliónovej Číne! Ani mne sa nechce veriť, že tu skutočne takmer nikto nie je, ale ide o perfektné načasovanie. Kamenný had prezlečený za múr sa vinie krajinou dotvára ju k dokonalosti. Kedysi severnú hranicu Číny chránili tisíce kilometrov takejto obrovskej hradby. Už pred 2200 rokmi poznali múr, no tento posledný stavala dynastia Ming pred Mongolmi či nomádmi zo severných stepí. Koľkokrát ho človek videl na obrázkoch? Teraz stojíme priamo na ňom a kráčame vyššie a vyššie. Vysoké schody nás trochu spomaľujú, tečie z nás doslova prúdom, ale ten zážitok z toho, že múr je len a len pre nás je na nezaplatenie. Stúpame k strážnym vežiam, no krásne je len tak si sadnúť na múr a sledovať okolie, kde je zasadený do nádherných zelených hôr. Tu človek vie, že všetky tie hodiny vo vlaku stáli za to! Po čínskom múre sa ponoríme do tajov čajového obradu, ochutnáme niekoľko druhov čínskych čajov a dáme si večeru v sečuánskej reštaurácii. Okrúhly stôl, vlastný salónik a niekoľko jedál od tradičného kung pao, cez kačku, hovädzie na zelenine až po fazuľkový šalát s mäsom, dusené hríby a samozrejme kopec ryže. Skvelá bodka za skvelou cestou po Transsibírskej magistrále.