Dôležitosť požiarov pre kanadské lesy

Na našom BUBO zájazde Kanada – západ spoznávame a navštevujeme tie najkrajšie miesta. Nevynechávame ani Národný park Jasper, ktorý sa však kvôli požiaru z roku 2024 zmenil na nepoznanie. Požiare v Kanade každoročne priťahujú pozornosť verejnosti a poukazujú na niekoľko problémov. Dalo sa takémuto scenáru zabrániť a sú lesné požiare naozaj také zlé alebo len nepoznáme druhú stranu mince?

Požiare sa v oblastiach Severnej Ameriky vyskytovali od nepamäti, obrovské zalesnené plochy v kombinácii s bleskami letných búrok, asi máte predstavu. Už pôvodní obyvatelia vedeli, že oheň je dôležitý ako pre bezpečnosť kmeňa, tak pre zdravie lesa. Hneď si to vysvetlíme bližšie.

Niektoré druhy stromov, najmä v Severnej Amerike, sa pri rozmnožovaní spoliehajú na oheň. Ich pevne uzavreté šišky sa bez vysokej teploty nedokážu otvoriť, a tak sa strom nemôže ďalej rozmnožiť. Takéto stromy sa nazývajú pyrofyty a patria k nim mnohé druhy borovíc.

Pri lesnom požiari spravidla vyhorela časť lesa, spodné konáre, hustý porast, suché spráchnivené stromy a zároveň vznikol priestor pre nové semenáče. Staré stromy s niekoľko centimetrov hrubou kôrou neboli postihnuté, lebo sú voči ohňu prakticky odolné. Takto doslova zmizlo suché palivo, ktoré by v prípade nahromadenia spôsobilo podstatne väčšie škody.

Indiáni v minulosti v blízkosti svojich kmeňov, zakladali menšie regulované požiare a používali tak oheň ako nástroj, ktorý podporoval ekologickú rozmanitosť a znižoval riziko katastrofických požiarov.

Kde sa však stala chyba? V 20. storočí sa začal meniť názor na kontrolované požiare z pohľadu ekológie a s tým súvisiacim vytváraním prvých národných parkov. Samozrejme, rolu zohral aj ťažobný priemysel. S prevenciou sa prestalo a snahou bolo zachovať všetku vegetáciu. O niekoľko desaťročí neskôr sa však ukázalo, že nechať územia len tak je obrovským rizikom. V podstate je to ako neustále navyšovať kopu suchého dreva na vatru a čakať, kedy niekto škrtne zápalkou.

Takýmto príkladom môže byť napríklad spomínaný národný park Jasper v provincii Alberta. Keďže ide o chránenú oblasť, regulácia neprichádzala do úvahy. Stromy a okolitá vegetácia rástla a s nimi aj riziko, ktoré sa finálne prejavilo v júli 2024. Vysoké teploty a sucho v kombinácii s množstvom paliva v lese v priebehu hodiny rozpútali peklo, ktoré zničilo 1/3 budov a napáchalo ťažko vyčísliteľné škody.

Riadené vypaľovanie je plánované a kontrolované a využíva sa opäť ako prevencia v oblasti správy lesov a pôdy. Takéto postupy sú dnes napríklad využívané federálnou organizáciou Parks Canada, ktorá má dozerať na obnovu ekosystémov, zníženie rizika požiarov a zlepšenie biotopov voľne žijúcich živočíchov. 

Spomínané opatrenia stále nie sú aplikované v potrebnom rozsahu, no zdá sa že je krajina na dobrej ceste.