Eldhraun - najväčšie lávové pole svojho druhu na svete

Eldhraun sa označuje za najväčšie lávové pole vytvorené jedinou historickou erupciou. Nachádza sa na juhu Islandu medzi Vík a Kirkjubæjarklaustur a rozkladá sa na ploche približne 565 až 600 km². Dnešnú krajinu pokrýva hrubá vrstva mäkkého zeleného machu, pod ktorým sa nachádza obrovská masa čadičovej lávy. Týmto miestom prechádzame na našom zájazde - Ohnivý okruh Islandom.

Eldhraun vzniklo počas katastrofálnej erupcie Lakagígar (vulkánu Laki) v rokoch 1783 až 1784, ktorú Islanďania nazývajú Skaftáreldar, teda ohne Skaftá. Erupcia začala 8. júna 1783 a prebiehala približne osem mesiacov. Pozdĺž asi 27 kilometrov dlhej pukliny sa otvorilo približne 140 kráterov a zo zeme vytekalo obrovské množstvo čadičovej lávy. Celkový objem lávy sa odhaduje na viac ako 14 km³.

Erupcia však nebola nebezpečná iba lávou. Do atmosféry sa dostali obrovské množstvá oxidu siričitého, fluóru a ďalších sopečných plynov. Jedovaté látky poškodili pastviny a vegetáciu, otrávili hospodárske zvieratá a následne spôsobili rozsiahly hladomor. Katastrofa je známa ako Móðuharðindin, teda „Hmlový hladomor“. Zahynula približne pätina islandskej populácie a uhynula veľká časť hospodárskych zvierat. Niektorí historici dávajú erupciu Lakagígar do súvislosti aj s francúzskou revolúciou v roku 1789, pretože sopečné plyny mohli ovplyvniť klímu v Európe a prispieť k neúrode a rastu cien potravín.

Lávové pole Eldhraun sa považuje za najväčšie lávové pole vzniknuté počas jedinej historickej erupcie. Ak však porovnávame lávové oblasti vytvorené počas dávnych geologických období, ešte rozsiahlejšie sú Dekanské trapy v Indii. Ide o jednu z najväčších sopečných provincií na Zemi, ktorá vznikla sériou obrovských výlevov bazaltovej lávy približne pred 66 miliónmi rokov a dnes pokrýva približne 500 000 km². Eldhraun je teda výnimočné najmä svojím rozsahom a tým, že jeho vznik máme historicky veľmi dobre zdokumentovaný.